ZÁPISNÍK (42/2021)
Verejný, respektíve mediálny priestor je
neprestajne zahlcovaný nepodstatnými témami – banalitami, náhradkami,
ideologickými klišé, politikárčením, mätežou prázdnych slov.
::
Prostriedkom dorozumenia je jazyk. Na dezinformovanie, zavádzanie a mýlenie ľudí bola vymyslená klamoreč. V klamoreči sa cielene posúva význam slov a slovných spojení, zavádzajú sa takzvane korektné a nekorektné výrazy, jazyk sa splošťuje a vulgarizuje.
::
Klamoreč odvádza od pravdy, vytvára
takpovediac hmlu, v ktorej sa nedá orientovať. Klamoreč je nástrojom
nedorozumenia a podvodu.
::
Vytváranie akéhosi nového jazyka – jazyka
hesiel a fráz, príkazov a zákazov – je príznačné pre totalitné
režimy. Máme s tým na našom území bohaté skúsenosti. Ale k niečomu takému
dochádza i dnes. Aj v súčasnosti môžeme pozorovať, ako sa jazyk
zneužíva, násilne mení, ako je tlačený do „politicky korektnej“ alebo „odbornej“
podoby.
::
Ježiš hovorí: „Vaša reč nech je áno – áno, nie
– nie“ (Mt 5, 37). Teda úprimná, jednoduchá, priama. Môže byť obrazná,
symbolická, básnická (podobenstvá), ale nie falošná!
Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (41/2021)
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Žijeme zmätenú a chaotickú dobu. Často počuť v médiách, ktoré často vznikajú len preto aby mýlili a ľudí odvádzali od pravdy a zmysluplného plodného života. Som vďačný za slová ktoré vedú k Pravde, k Dobru, k Láske ale akosi sa mi zdá že je ich málo. Pripomína mi to babylonský chaos. Ľudia majú vlastné riešenia ako byť šťastní. Chcú si vystačiť sami Boha odmietajú a hodnotami, ktoré On dal svetu v Starom Zákone i v Ježišovi Kristovi pohŕdajú a šliapu po nich. Pýtam sa niekedy, či žijeme dobu Babylonskú alebo Apokalyptickú? Vďaka za zamyslenie a návod na premýšľanie Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťĽudovít, máte pravdu. Tá chaotickosť doby sa odzrkadľuje aj v jazyku. Keď sa nad tým zamýšľam, je desivé, ako sa vo všeobecnosti zmenil jazyk verejne činných ľudí, ako zhrubol, alebo sa zaobaľuje do falošnosti a ideologických floskúl.
OdstrániťOni sľubovali slušnosť /slušnosť bez morálky môže byť len fikcia/ a ponúkajú chrapúnstvo s ktorým sa netaja ani pred mikrofónmi a kamerami. Ako asi komunikujú keď nie sú v dosahu kamery a mikrofóny? Jednako hrajú divadlo pred ľuďmi a jednako bojujú medzi sebou o pozície, moc, peniaze. Podvody sú súčasťou ich práce. Kde sú naše sny z roku 1989? Kto po tomto túžil a kto to sem priniesol? Aká je úloha nás kresťanov v takejto spoločnosti? Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťEšte si dobre pamätám, keď v dedine nebolo elektriny, noviny odoberal len vládny komisár a zo traja úradníci pracujúci v meste. Ľudia sa riadili rôznymi poverami, ktoré predpovedali zmeny v prírode, napr. počasie, podľa dlhodobých prírodných znamení, počasia. Nepredpovedalo sa počasie v rôznych komunikačných prostriedkoch ad. Nebolo rôznych schôdzí, zhromaždení. Ale svoju udalosti využili pri večerných priadkach peria, susedských posenení, kde vyjadrovali okrem iného rôzne metrologické javy, dlhodobo používané v každodennom živote. Tak na vznikli využívané pranostiky ktoré určovali význam udalosti. V ľudovej reči sa používali rôzne povery ako napr. Svätá Margita, vola žencov do žita, Studený máj, stodole raj, Medardova, štyridsať
OdpovedaťOdstrániťdní kvapka, dní kvapka,... a rada ďalších pranostík, povier. Svoju reč ľudia proti vôle napr. v Uhorsku si vedeli chrániť vďaka učencom, ktorí nezapreli svoju reč, i keď štúdium absolvovali napr.. v Maďarčine, či v nemčine a podobne. My Slováci sme vďačný národovcom, za to, že i napriek odnárodňovaniu Slovenčina ostala dnes ako úradný jazyk. Je vďaka i nedávnym buditeľom a vládnym činiteľom, že sme nepodľahli v nedávnej minulosti Čechoslovakizmu Edwarda Beneša, ktorý uznával len "cechosolovakiznus" a a slovenská reč a nárečie nepodľahlo jeho vplyvu a snách odnárodniť krásnu Slovenskú reč. A dnes ju využívame v slobodnej Slovenskej republike.