Rudolf Tibenský |
PV ZPKO, 2021
Rudolf Tibenský, spisovateľ, esejista a novinár, sa narodil 7. apríla 1919 v Kaplnej, v roľníckej rodine Jána a Anny, rodenej Matyšovičovej. Rodičia mu zomreli, keď nemal ani desať rokov, na meštiansku školu nastúpil ako sirota. Už ako žiak prejavoval záujem o literatúru, bol čitateľom a prispievateľom časopisu Plameň. Svoju literárnu činnosť rozvinul v polovici tridsiatych rokov 20. storočia. Po maturite sa na pobyte v Nemecku zdokonalil v nemčine. Pracoval v redakciách Hospodárskeho obzoru, Roľníckych novín a od 1. novembra 1940 v redakcii Slováka. Bol spolupracovníkom viacerých časopisov i rozhlasu, stal sa známy redaktorom a publicistom. Venoval sa tiaž stenografii, v rokoch 1968–69 bol generálnym tajomníkom svetovej organizácie stenografov.
Rudolf Tibenský na vlastnom tele zakúsil
brutalitu totalitného režimu. Študoval na hospodárskej škole družstevnej v
Bratislave, na obchodnej akadémii v Trenčíne a na vysokej škole, ktorú
však ukončil až v šesťdesiatych rokoch, pretože ho tesne pred štátnicou
uväznili. Už popri štúdiu pracoval ako redaktor v Spolku sv. Vojtecha v Trnave,
potom vo vydavateľstve Andrej a v tlačovom oddelení na povereníctve
pôdohospodárstva v Bratislave. Po roku 1945 bol z verejného života odstavený.
Prišiel o strechu nad hlavou i zamestnanie, 26. septembra 1947 ho zatkla
Štátna bezpečnosť, ocitol sa vo vyšetrovacej väzbe a bol kruto vypočúvaný a
mučený. Z väzby bol prepustený 16. júla 1948. Svoje spomienky a zážitky z
vyšetrovacej väzby publikoval v časopise politických väzňov Svedectvo v roku
1996. Teraz vychádzajú pod názvom Tango s pekelníkmi v knižnej podobe.
Ako píše v úvodnom príhovore s názvom
Nepohodlný svedok ľudovodemokratického teroru historik Martin Lacko: „Ide o
literárne spracovanú faktografickú výpoveď človeka o otrasných zážitkoch, ktoré
musel ako mladý nádejný spisovateľ, intelektuál, otec rodiny nedobrovoľne
prežiť.“ Martin Lacko aj pripravil dielo do tlače. Sadzbu a grafickú úpravu
realizoval Ján Košiar. Autorom doslovu je predseda PV ZPKO Ján Litecký-Šveda
Tibenský bol znova zatknutý 23. augusta 1950 a
28. augusta 1950 odsúdený na dva a pol roka a po odvolaní 23. augusta 1951 mu
trest zvýšili na päť rokov, ktorý v rokoch 1950–53 vykonával v jáchymovských
koncentrákoch. Po podmienečnom prepustení 10. mája 1953 pracoval ako robotník,
dispečer a zásobovač v Bratislave.
Tvoril dlho do „šuflíka“. Keď mu bolo umožnené
ukončiť štúdiá, pracoval ako redaktor, písal cestopisy, publicistické
príspevky, uverejňoval v novinách. Prekladal z ruštiny, angličtiny a nemčiny.
Vydal knihu spomienok na chlapčenské roky Čerešne rastú do neba (1965) a
monografiu o stenografovi V. Krivošovi V palácoch a vo vyhnanstvách, ktorú po vysádzaní v roku 1972 cenzúra
zakázala, vyšla až v roku 1991.
Počas pobytu v jáchymovských lágroch si Rudolf
Tibenský písal denník s úmyslom, že ho raz zverejní. Dokázal ho prepašovať až
do Kanady, ale vrátil sa mu späť a vyšiel v roku 1991 vo vydavateľstve
Nezávislosť pod názvom Jáchymovské peklo. Bola to jedna z prvých knižne vydaných
spomienok politických väzňov. Viaceré jeho práce zostali v rukopise. Zomrel 31.
októbra 2006.
Publikácia Tango s pekelníkmi chce prispieť k
tomu, aby obety príslušníkov mladej slovenskej inteligencie, ktoré museli v
Československu priniesť len preto, že sa cítili byť Slovákmi a kresťanmi a
nechceli slúžiť cudziemu zločinnému systému, neboli zabudnuté.
Ľudovít Košík
::
Nezabúdame, pripomíname:
Spomienky
slovenského dôstojníka
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Málo vieme o statočných ľuďoch, mučeníkoch, hrdinoch – a mali sme ich dosť.
OdpovedaťOdstrániťMálo o nich vieme, lebo ich nechceme nasledovať.