Boj Stefana Wyszyńského

 

Kardinál Stefan Wyszyński: Zápisky z väzenia

Trnava, Dobrá kniha, 2021

Kniha bola prvýkrát vydaná v Paríži v roku 1982. Z poľského vydania (Primaciálny inštitút Stefana kardinála Wyszyńského, Varšava, 1992) ju teraz do slovenského jazyka preložila dvojica prekladateľov: Kamila Wojnar Ondicová a Slavomír Ondica. Vyšla s podporou Poľského inštitútu v Bratislave.

Okrem Wyszyńského zápiskov, napísaných počas trojročnej internácie, vydanie obsahuje väzenské kalendárium, zaznamenávajúce podstatné udalosti tohto obdobia jeho života, a životopis s nadpisom „Kardinál Stefan Wyszyński, vodca Cirkvi v Poľsku a poľského národa, priateľ Slovákov“ od Rafala Latka a Miroslawa Szumila, doplnené je dokumentárnymi fotografiami.

Kniha autentických spomienok významnej osobnosti Cirkvi nielen v Poľsku kardinála Stefana Wyszyńského opisuje jeho pobyt v internácii v rokoch 1953–1956, keď nemohol vykonávať svoj úrad, do ktorej ho komunistický režim násilne odviedol bez obvinenia a súdu a držal ho bez vysvetlenia a možnosti komunikovať s vonkajším svetom, okrem dovolených občasných listov s otcom a najbližšou rodinou.

Z arcibiskupského úradu ho odviezli do Rywaldu pri Lidzbarku na severe Poľska, kde bol v opustenom kapucínskom kláštore. Dňa 12. októbra 1953 ho premiestnili do Stoczka pri Lidzbarku, tiež do vysťahovaného kláštora, kde bol v spoločnosti kňaza Stanislava a rehoľnej sestry, 6. októbra 1954 ich letecky presunuli do Prudnika v Sliezsku, do zhabaného minoritského kláštora. Dostal ponuku, že ho pustia z izolácie, ak sa zriekne cirkevných funkcií, čo on odmietol.

Neskôr, 27. októbra 1955, bol podľa vládneho nariadenia prevezený do kláštora v Komancze na východe Poľska, v ktorom pôsobili rehoľné sestry, kde sa zlepšili podmienky jeho izolácie, avšak stále bez možnosti verejnej pastorácie. Tu mu už bola umožnená aj návšteva biskupov. Internovaný bol do 28. októbra 1956, keď sa vrátil do Varšavy a mohol opäť vykonávať svoj cirkevný úrad.

Zápisky, ktoré si zaznamenával počas troch rokov núteného pobytu v izolácii, podávajú svedectvo o miestach a spôsoboch jeho väzby, ale aj o udalostiach, ktoré zažíval, obsahujú tiež jeho myšlienky, úvahy, postoje, meditácie, udalosti z cirkevného kalendára a zážitky z minulosti v osobnom i cirkevnom živote, ku ktorým sa vracal vo svojich spomienkach, ďalej duchovné postrehy, spôsob prežívania jednotlivých dní či sviatkov, ako aj listy, ktoré písal i dostával od otca i rodiny.

Denne myslel na svojich veriacich, i rodinu, za ktorých sa modlil a obetoval sv. omše. So svojimi spoločníkmi si vytvorili pevný denný program, kde mala pevné miesto sv. omša, modlitba, štúdium, fyzická činnosť, stolovanie, vzájomná komunikácia, oddych, ktorý spoločne zachovávali, a to mu umožnilo nielen toto ťažké obdobie prežiť, priniesť ho ako obetu za Cirkev a národ, aj za jeho prenasledovateľov, ale aj zostať pevný vo viere a v nej rásť.

I keď jeho internácia bola iná, možno miernejšia, než internácia kardinála Mindszentyho v Maďarsku či kardinála Berana a biskupov v Československu, no bola hlbokou ranou, ktorá zasiahla do života Cirkvi v Poľsku, jeho osobne i mnohých, ktorým nemohol počas tohto obdobia ako biskup slúžiť.

Kniha čitateľovi priblíži kardinála Wyszyńského, túto veľkú osobnosť Cirkvi, popri ktorej rástol aj krakovský kardinál Karol Wojtyla, neskorší pápež Ján Pavol II., i priblíži situáciu Cirkvi v Poľsku počas komunistického prenasledovania.

Stefan Wyszyński sa narodil 3. augusta 1901 v dedinke Zezula ako druhý zo šiestich súrodencov. V roku 1912 začal študovať na gymnáziu vo Varšave. V roku 1917 vstúpil do  Lýcea sv. Pia X. vo Wloclawku, kde v roku 1920 zmaturoval a nastúpil do kňazského seminára, 3. augusta 1924 bol vysvätený za kňaza a stal sa kaplánom. Od roku 1925 študoval kánonické právo na katolíckej univerzite v Lubline, v roku 1927 dosiahol licenciát a v roku 1925 doktorát. V rokoch 1929–30 absolvoval študijnú cestu po západnej Európe. Od roku 1931 prednášal kánonické právo a sociálnu náuku Cirkvi vo Wloclawku, bol redaktorom časopisu Ateneum kaplanske a napísal asi sto odborných článkov. Počas vojny bol duchovným u rehoľných sestier na viacerých miestach a v auguste 1944 sa zúčastnil na Varšavskom povstaní ako kaplán povstaleckej nemocnice.

Zostavil viaceré publikácie. V roku 1945 bol rektorom seminára vo Wloclawku. Dňa 12. mája 1946 bol vysvätený kardinálom Hlondom za biskupa a stal sa sídelným biskupom v Lubline, 16. novembra 1948, po nečakanej smrti kardinála Hlonda, bol Piom XII. menovaný varšavským a gnieznianskym biskupom a prímasom Poľska. Stalo sa tak na osobnú prosbu zomierajúceho kardinála Hlonda.

Po nástupe do funkcie prímasa nastal proticirkevný boj komunistickej moci, boli zrušené mnohé cirkevné združenia, organizácie, časopisy, vydavateľstvá. Wyszyński sa usiloval zabrániť situácii, ktorá vznikla v Maďarsku a Československu, preto uzavrel dohodu s vládou. Komunisti neboli v Poľsku takí silní, aby mohli zničiť Cirkev. Tvrdý úder však nastal v januári 1951, keď boli internovaní biskupi piatich diecéz, nasledovalo zatýkanie kňazov a súdne procesy. V rokoch 1945–1953 bolo 37 kňazov zabitých, 350 vyhostených, 700 väznených a 900 vyhnaných.

Stefan Wyszyński bol 12. januára 1953 menovaný za kardinála. Zúčastnil sa konkláve v roku 1958, ktoré zvolilo Jána XXIII., v roku 1963 so zvolením Pavla VI. a v roku 1978 pri zvolení Jána Pavla I. aj Jána Pavla II. Zomrel 28. mája 1981 a 12. septembra 2021 bol blahorečený.

 

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok: Hrdinský kardinál

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.