Krížik

 

Ilustračná snímka: PriestorNet

Kaplán Viktor, čerstvý absolvent bohosloveckej fakulty, sedel vo vlaku a premýšľal. V duchu si rekapituloval osnovu kázne, s ktorou mal predstúpiť pred veriacich na omši v susednej obci. Auto mu akoby schválne na poslednú chvíľu odoprelo poslušnosť, nuž mu neostalo nič iné, ako si zbaliť najpotrebnejšie veci – vrátane kňazského rúcha – do tašky a len tak v košeli a saku vycestovať vlakom.

Z myšlienok ho vyrušil mládenec so strapatými čiernymi vlasmi, riedkou bradou a fúzami, v tričku s nápismi v cudzej reči, s potetovanou rukou od zápästia až po lakeť. Na krku sa mu výrazne jagal strieborný krížik s Kristovým umučením. Ledabolo, len tak popod nos zahundral čosi ako, či je miesto oproti voľné, a už si aj prisadol. Z vrecka nohavíc vybral mobilný telefón s drôtikom a malým slúchadlom, ktoré si vložil do ucha, a natriasajúc sa v rytme hudby spríjemňoval si cestu.

Mladý kňaz vo svojich kázňach často odsudzoval faloš, pokrytectvo a pretvárku tých, čo chodia na bohoslužby len preto, aby sa zapáčili kresťanskej verejnosti navonok, no vo svojom vnútri majú s Kristovým učením pramálo spoločného, a len čo opustia brány kostola, znova robia to isté čo predtým...

Hľadiac na mladíka oproti, zarezonovala v kaplánovi povinnosť zasiahnuť. Nahol sa k nemu a ukazujúc na krížik hompáľajúci sa mu na krku, hlasno, aby premohol zvuk aparátu v jeho ušiach, opýtal sa uštipačne: 

„Prosím ťa, povedz mi, načo vlastne nosíš hento na krku...?!“

Mládenec podráždene vybral z ucha slúchadlo, uchopil krížik, napol ním retiazku a srdito ho strčil kaplánovi pred oči so slovami:

„Ty neznajboh, keby si vedel, čo všetko tento pre nás urobil, čo za nás vytrpel, nepýtal by si sa tak hlúpo...!“

Kaplánova tvár zrumenela. Toto veru nečakal! Po chvíli mlčania chcel čosi povedať, no hrdlo mu zovrelo, akoby ho mal opásané železnou obručou. Našťastie vlak zastavil a bolo treba vystupovať.

Počas svätého prijímania, pri rozdávaní Hostie, ocitol sa zrazu pred kaplánom aj mladý muž z vlaku. Obaja sa na seba užasnuto pozreli a na okamih sa im na perách zamihotal úprimný ľudský úsmev. Z kostola odchádzali obaja o skúsenosť bohatší...

 

Ján Grešák

::

Prečítajte si:

Čakanie na hlahol

Spomienka na Vianoce