 |
| Ilustračná snímka: PriestorNet |
Kaplán Viktor, čerstvý absolvent bohosloveckej
fakulty, sedel vo vlaku a premýšľal. V duchu si rekapituloval osnovu
kázne, s ktorou mal predstúpiť pred veriacich na omši v susednej obci.
Auto mu akoby schválne na poslednú chvíľu odoprelo poslušnosť, nuž mu neostalo
nič iné, ako si zbaliť najpotrebnejšie veci – vrátane kňazského rúcha – do
tašky a len tak v košeli a saku vycestovať vlakom.
Z myšlienok ho vyrušil mládenec so strapatými čiernymi vlasmi, riedkou bradou a fúzami, v tričku s nápismi v cudzej reči, s potetovanou rukou od zápästia až po lakeť. Na krku sa mu výrazne jagal strieborný krížik s Kristovým umučením. Ledabolo, len tak popod nos zahundral čosi ako, či je miesto oproti voľné, a už si aj prisadol. Z vrecka nohavíc vybral mobilný telefón s drôtikom a malým slúchadlom, ktoré si vložil do ucha, a natriasajúc sa v rytme hudby spríjemňoval si cestu.
Mladý kňaz vo svojich kázňach často odsudzoval
faloš, pokrytectvo a pretvárku tých, čo chodia na bohoslužby len preto,
aby sa zapáčili kresťanskej verejnosti navonok, no vo svojom vnútri majú
s Kristovým učením pramálo spoločného, a len čo opustia brány
kostola, znova robia to isté čo predtým...
Hľadiac na mladíka oproti, zarezonovala
v kaplánovi povinnosť zasiahnuť. Nahol sa k nemu a ukazujúc na
krížik hompáľajúci sa mu na krku, hlasno, aby premohol zvuk aparátu v jeho
ušiach, opýtal sa uštipačne:
„Prosím ťa, povedz mi, načo vlastne nosíš
hento na krku...?!“
Mládenec podráždene vybral z ucha
slúchadlo, uchopil krížik, napol ním retiazku a srdito ho strčil kaplánovi
pred oči so slovami:
„Ty neznajboh, keby si vedel, čo všetko tento
pre nás urobil, čo za nás vytrpel, nepýtal by si sa tak hlúpo...!“
Kaplánova tvár zrumenela. Toto veru nečakal!
Po chvíli mlčania chcel čosi povedať, no hrdlo mu zovrelo, akoby ho mal opásané
železnou obručou. Našťastie vlak zastavil a bolo treba vystupovať.
Počas svätého prijímania, pri rozdávaní
Hostie, ocitol sa zrazu pred kaplánom aj mladý muž z vlaku. Obaja sa na
seba užasnuto pozreli a na okamih sa im na perách zamihotal úprimný ľudský
úsmev. Z kostola odchádzali obaja o skúsenosť bohatší...
Ján Grešák
::
Prečítajte si:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.