O totalitnom smrade

 

ZÁPISNÍK (48/2021)

Ministerka spravodlivosti predstavila návrh zmien v Trestnom zákone. Osobitne treba spomenúť plánované zavedenie nového paragrafu – trestného činu „šírenia nepravdivej informácie“, pri ktorom má byť trestná sadzba jeden až desať rokov (!) odňatia slobody. Je to šokujúci, otrasný, totalitou páchnuci návrh, ktorý vážne narúša slobodu slova a dal by sa ľahko zneužiť v politickom zápase, i ako nástroj na potláčanie nežiaducich názorov.

Ešte nedávno sa napríklad oficiálne tvrdilo, že takzvané kovidpasy budú slúžiť len na uľahčenie cestovania medzi štátmi. Všetko ostatné bolo „nepravdivé“ alebo „konšpiračné“. A teraz? Bez pečiatky sa človek nedostane ani do obchodu, ani do zamestnania, ba ani k lekárovi!

Ale samozvaní liberáli (v skutočnosti neomarxisti s boľševickou mentalitou) sa tešia. V denníku Sme (zo dňa 2. 12. 2021, s. 1) napísali, že orgánom činným v trestnom konaní má „konečne pomôcť“ zavedenie nového paragrafu o dezinformáciách: „Nebude už hroziť za klamstvá, demagógiu a dezinformácie iba zmazanie videa, ale päť, prípadne pre politikov až desať rokov väzenia. A tak je to správne.“

V denníku Sme teda návrhu ministerky Kolíkovej prikyvujú. Asi nevedia (majú krátku historickú pamäť), že každá palica má dva konce. A ten druhý môže dopadnúť aj na nich, pretože nie je až také ťažké označiť niečo za klamstvo, demagógiu či dezinformáciu... (A potom sa, človeče, vyviňuj!)

::

Politický analytik Ján Baránek o spomenutom návrhu na svojom facebookovom profile napísal:

„Šialenej Kolíkovej návrh o šírení nepravdivých informácií, ktoré sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva, atď..., nemá opodstatnenie ani v spravodlivosti, ani v logike, ani v dynamike vývoja poznania konkrétneho problému. Ak to prejde, dopadne to takto, ako v anekdote z minulého režimu:

Rozprávajú sa traja väzni v gulagu. ‚Ty si tu za čo?‘ pýtajú sa prvého. ‚Za to, že som kritizoval súdruha Ivana Ivanoviča.‘ Pýtajú sa druhého... ‚Ja som tu za to, že som obhajoval súdruha Ivana Ivanoviča.‘ ‚A ty?‘ obrátia sa na tretieho. ‚Ja som súdruh Ivan Ivanovič.‘“

::

Samozrejme, všetko má svoje hranice. Ani sloboda nie je bezbrehá. Ale hroziť väzením za „demagógiu“ je naozaj scestné. Kto bude určovať, čo je a čo nie je demagógia? Nebude rozhodovať falošné kritérium politickej korektnosti? Nedostávame sa po troch desaťročiach opäť do krážov totality?

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (47/2021)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!