Podoby Vianoc

 

Ilustračná snímka: PriestorNet

Je to vina nás a či sveta, že rodina už nie je svätá?

Vianoce boli a sú sviatkami rodiny. Ale tak ako sa zmenila úloha rodiny a jej vnútornej solidarity, tak sa zmenili aj Vianoce. Nerád by som z toho vinil ľudí, lebo fakt je ten, že kedysi, v čase biedy a neistoty, rodina znamenala viac ako jej jednotliví členovia. Preto si aj pomáhali a pravidelne sa na sviatky schádzali. V modernej, bohatšej dobe, keď rodinu nahradil štát, sa ľudia navzájom odcudzujú, pretože sa nepotrebujú. Takže všetko má svoje za a proti. Chudoba buduje vrúcnejšie vzťahy ako blahobyt. Mimochodom, štát nás síce istí, ale stará sa čoraz viac aj do toho, do čoho by sa starať nemusel a nemal, čo by malo byť v právomoci rodiny. Rád teda spomínam na staré časy, aj keď ich neidealizujem – a ponúkam vám preto vianočné básne svojho otca.

 

Vianoce 1956

Pochopil som dnes, že si prišiel zotierať slzy bedači,
vliať radosť v život ľudských mušieľ, ktorým smrť hľadí do očí.
Už dnes sa plní horská tvoja reč, z jasličiek kradnem poklad chudoby,
v studenej noci slávim majáles, hudbou mi ticho, hviezdy oblohy.
Dnes Lazár slávi svoje hody a boháč bije na poplach,
dnes pyšný s pýchou nepochodí, dnes smútok blúdi po horách.
Pochopil som dnes, že si Živý, že márne Ťa svet zapiera,
že stále robíš v svete divy. Zbavme len srdce panciera.

Zimné večery

Každý má popri utrpení, radosť, čo iný neocení.
Roľník má zimné večery. Skôr ako luna rozčerí
nebeský oceán, otvorí dokorán
pohode dvere, ktorú nuda nezná. Na tvojej tvári kvitne radosť nežná.
Príroda spí sťa panna zakliata, škriatkovia, víly klopú na vráta.
Počasie hrôzu neveští. Prostonárodné povesti
Tajomstvu učia kŕdeľ detí. Nech mi to čaro rýchlo neuletí,
nech sa mi rana pri ňom zacelí. Roľníka hoja zimné večery.

                                 

Veselé Vianoce želá: Vlado Gregor

::

Súvisiace príspevky:

Vladimír Gregor (1927–2013)

Vladimír Gregor: Básne