Gabriel Németh
Natiahnem svoje srdce na kľúč ako hraciu
skrinku
Som rád že hrá
Ručičky na hodinách sa rozbehli na dlhé trate
Je päť minút pred dvanástou
Dostatok času rozkrojiť tmu na svetlo
Vložiť do svojich dlaní slovo ako Boží dar
Byť v rovnováhe s časom – s prvými
vráskami
Zhasnúť posledné svetlo v okne
Uveriť pravde že prišiel čas zostarnúť
Do vlasov padá biely sneh
Vrásky dozrievajú ako vlastná jeseň pod oknami
To je umenie žiť – prijať to čo má prísť a to čo príde
Iba natiahnem svoje srdce na kľúč ako hraciu
skrinku
Som rád že stále hrá...
(Báseň zo zbierky Srdce na kľúč)
Autorské postskriptum:
Táto báseň vznikla za dosť zvláštnych
okolnosti, keď sa mi podlomilo zdravie. Ostal som dvakrát v kóme a dvakrát som sa vrátil do
života. Vtedy som si mnohé uvedomil. Venujem sa duchovnej poézii. Každá báseň
je mojou modlitbou k Bohu. Možno i preto ma zachránil a dal
mi vedieť, že môj čas ešte nevypršal. Boh ma miluje – a ja som mu za to
vďačný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.