Úprimnú sústrasť, Slovensko! Znovu ti zomrel veľký sen!

 

Karol Dučák

Ľudia mávajú sny, túžby, ciele. Aj národy mávajú sny, túžby, ciele. O slobode, sebaurčení... My, Slováci, sme tiež mali po stáročia sny, túžby, ciele. Pred rokom 1989 túžil náš kresťanský národ znovu žiť v slobodnej vlasti, zakotvenej na kresťanských princípoch. Rok 1989 priniesol svetlo nádeje. Lenže to svetlo v posledných rokoch zhaslo a veľký sen sa rozplynul. Tridsaťdva rokov po Novembri 1989 sme my, slovenskí kresťania, šokovaní návratom k novej totalite. Zvlášť posledné udalosti nás jednoznačne presviedčajú o tom, že Slovenská republika sa ako celok vracia do čias totality, podobnej ako pred rokom 1989, pravda v inej farbe. Už to nie je červená totalita, ale totalita to určite je. Protagonisti súčasnej totality dokonca idú nad rámec represií voči kresťanom, ktorých sme boli svedkami my, skôr narodení, pred rokom 1989.

Súčasná vláda SR, v ktorej je údajne najviac kresťanov v novodobých dejinách Slovenska, a aj jej predsedom je katolík, nedávno znovu schválila zatvorenie kostolov – už po tretíkrát počas posledných necelých dvoch rokov. Nič na veci nemení, že tretie zatvorenie kostolov bolo kratšie ako predchádzajúce. Aj naďalej sú však diskriminovaní nezaočkovaní veriaci, ktorí sa vôbec nemôžu zúčastniť na svätých omšiach. Toto si nedovolili ani predstavitelia všemocnej štátostrany pred rokom 1989. Ba čo viac, súčasná ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková chce zatvárať ľudí do väzenia za šírenie názorov odlišných od tých, ktoré preferuje súčasný režim.

O návrate (dúfajme, že nie definitívnom!) našej spoločnosti do čias totality svedčia mnohé znepokojivé signály. Jedným z nich je zavádzanie politickej medicíny do nášho zdravotníckeho systému. Vláda Eduarda Hegera plánuje zaviesť povinné očkovanie proti vírusu SARS-CoV-2, spôsobujúcemu ochorenie COVID-19. Je verejne dostupné video, z ktorého behá mráz po chrbte. Špičkové vedecké kapacity Čiech i Slovenska v ňom otvorene odhaľujú vakcinačné podvody. Verejne deklarovali to, čo mnohí z nás už dávno konštatovali, len ešte nebolo poruke toľko dôkazov ako dnes. Vedecké kapacity totiž na základe nezvratných faktov dokazujú, že kráľ je naozaj nahý, aj keď sa to politici a servilné provládne mainstreamové médiá pokúšali zatajiť. Odhaľujú zle skrývané fakty o neznalosti strednodobých a dlhodobých účinkov vakcinácie na ľudskú populáciu.

Vypočuli sme si hrozné veci, keď napríklad slovenský vedec MUDr. Ján Lakota, CSc., zhruba od 82. minúty predmetného videa, okrem iného uvádza: „V podstate sa nám môže pokojne stať, že budeme mať neplodnú nasledujúcu... jednu až dve generácie, budeme tu mať pravdepodobne poškodenú, ťažko dementnú populáciu prionovými ochoreniami, a budeme tu mať akútne internistické, onkologické, alebo akékoľvek chcete medicínske komplikácie, ktoré môžu populáciu ktoréhokoľvek štátu, poťažne celej Európy i celého sveta neuveriteľne zdecimovať“ (youtube.com).

Dnes, v dobe demografickej katastrofy západnej civilizácie v dôsledku nízkej pôrodnosti, vakcinácia teda možno urýchli už aj tak katastrofálne vymieranie celých národov. Je dosť možné – a demografické prognózy to jednoznačne ukazujú –, že o sto rokov nás, Slovákov, bude ani nie polovica súčasného stavu. Aké katastrofálne ekonomické dopady bude mať takýto vývoj, si dnes sotva niekto dokáže predstaviť.

A skutočne zavrhnutiahodné je povolenie očkovania detí experimentálnymi genetickými vakcínami, založenými na technológii mRNA. Aj samotný vynálezca mRNA technológie Dr. Robert Malone varuje pred použitím týchto vakcín u detí, pretože ich prostredníctvom sú do tela dieťaťa vpravované gény vírusu, ktoré nútia organizmus dieťaťa vyrábať toxické spike proteíny, a tie môžu spôsobiť poškodenie orgánov nedospelého jedinca (porov. veci-verejne.sk).

Dokonca aj profesor Krčméry, horlivý apoštol vakcinácie na Slovensku, verejne priznáva, že vedľajšie účinky súčasných vakcín na tehotných ženách a deťoch spoznáme až v časovom intervale piatich rokov (porov. inenoviny.sk). Ostáva len veriť, že žaloby na nečestných politikov sa budú sypať z každej strany a ľudia pôsobiaci v súčasnej slovenskej vláde budú postavení pred spravodlivý súd.

Ďalším typickým znakom nastupujúcej slovenskej totality je poslušný provládny mainstream. Tak ako pred rokom 1989 boli masmédiá v službách štátu, aj dnes je mainstream – síce oficiálne nezávislý – hlásnou trúbou režimu. Vynikajú predovšetkým denníky SME a Denník N, pozadu však neostávajú ani niektoré iné mainstreamové médiá. Verili sme, že sa už nikdy nevrátia pomery spred roka 1989, no dnes nám behá mráz po chrbte z praktík nastupujúcej totality, ktorá síce sladkými rečami, ale o to zákernejšie likviduje posledné zvyšky slobodného myslenia a demokracie.

Terčom útoku sa stávajú aj posledné poistky právneho štátu. Ide predovšetkým o generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý sa stáva pilierom úsilia zodpovedných o návrat k právnemu štátu, čím sa stáva tŕňom v oku mediokracie na slovenský spôsob. Prím vedie Denník N na čele s Monikou Tódovou, ktorá sa neraz aj za cenu šírenia klamstiev snaží zvrátiť úsilie o zachovanie právneho štátu na Slovensku. Jeden z posledných prípadov klamstiev Moniky Tódovej bol článok, v ktorom v rozpore s faktami napísala, že Najvyšší súd v korupčnej kauze Mariána Sisáka údajne vyčítal generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi nadužívanie paragrafu 363 (porov. dennikn.sk). Toto tvrdenie Moniky Tódovej je samozrejme lož, pretože Najvyšší súd nikdy také vyjadrenie neposkytol (porov. veci-verejne.sk).

Ak si uvedomíme, že demokracia znamená v preklade vládu ľudu, musíme konštatovať, že na Slovensku ľud nikdy nevládol. Nefunguje tu inštitút referenda ani iné právne nástroje, ktoré by umožňovali masám spolurozhodovať o svojom osude. Nešťastím je aj katastrofálny volebný systém, ktorý občanov Slovenska vylučuje z aktívnej politiky a stavia ich do roly nemých divákov politických procesov v krajine.

Zo Slovenska sa stáva policajný štát. Udavačský systém práce polície, ktorej stačí jedna výpoveď kajúcnika na to, aby ohrozila existenciu nevinného človeka, nemožno prirovnať k ničomu inému ako k neblahým pomerom v justícii USA, ktoré svojho času spôsobili nesmierne utrpenie mnohým nevinným a nespravodlivo odsúdeným občanom Spojených štátov. Takmer učebnicový je v tomto ohľade prípad amerického černocha Waltera McMilliana, nespravodlivo odsúdeného na trest smrti na základe klamlivej výpovede jedného kajúcnika. McMilliana prepustili na slobodu v roku 1993 po šiestich rokoch strávených v cele smrti za zločin, ktorý nespáchal (porov. eji.org).

O katastrofálnej situácii v USA svedčia aj nasledujúce fakty. Ako uvádza jeden zdroj, „preverovanie činnosti polície, prokurátorov a pridelených obhajcov, ako aj testovanie DNA pomohlo od roku 1972 zachrániť pred trestom smrti 182 ľudí a do decembra 2020 viedlo k oslobodeniu cez 2700 obžalovaných, proti ktorým bola podaná obžaloba po roku 1989“ (pravnelisty.sk). Je naozaj šokom pre každého seriózneho občana, že podobný zhubný systém, aký panoval v USA pred niekoľkými desaťročiami, našiel uplatnenie na Slovensku v rokoch 2020–2021!

Pred krátkym časom sme boli svedkami iného prípadu odsúdeniahodného konania viacerých poslancov NR SR. Na Slovensku totiž pretrváva nemorálny stav vraždenia nenarodených detí a keď chcela skupina poslancov na čele s Annou Záborskou zlepšiť situáciu v prospech života návrhom zákona o pomoci tehotným ženám, narazila na baštu odporu v slovenskom parlamente. Je k dispozícii presný prehľad o tom, ako hlasovali poslanci NR SR o tomto návrhu (porov. nrsr.sk). Sklamaním bolo predovšetkým hlasovanie predsedov politických strán, okrem Igora Matoviča a Richarda Sulíka, ktorí zrejme neboli prítomní. Boris Kollár hlasoval proti a zákon pomohol potopiť aj Robert Fico a Peter Pellegrini, ktorí sa zdržali hlasovania.

Jediný subjekt, ktorý nesklamal a kompletne hlasoval za návrh, bol klub ĽS Naše Slovensko na čele s predsedom Mariánom Kotlebom. Patrí mu za to chvála a vďaka, no nielen jemu, ale všetkým poslancom, ktorí hlasovali za prijatie zákona. Naopak, večná hanba všetkým, ktorí hlasovali proti alebo sa zdržali hlasovania a tak de facto pomáhajú akcelerovať proces vymierania Slovenska. Nech to vysvetlia tým ženám, ktoré po umelom potrate dlhé roky prežívajú mučivé výčitky svedomia a neraz siahajú po samovražde! Bol to prakticky celý prítomný klub liberálov z SaS okrem Marka Hattasa, ktorý nehlasoval, ako aj tí poslanci z klubov OĽaNO, SMER-SD, Sme rodina, Hlas-SD a nezaradených liberálov, ktorí hlasovali proti alebo sa zdržali hlasovania. Národ im to nikdy nezabudne!

Bolo by nosením dreva do lesa uvádzať na tomto mieste, že umelé potraty sú priamym útokom proti Božím plánom s človekom. Ale keďže ateisti a liberáli, ktorí sa v tejto spoločnosti množia ako huby po daždi, už nereagujú na existenciu Boha, skúsme problematiku rozobrať v sekulárnej rovine. Totižto aj v sekulárnej rovine je umelý potrat vraždou človeka.

Dokonca aj Ústava SR, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, Slovenskej republiky, uvádza v článku 15 odsek 1: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ A v odseku 2 článku 15 Ústavy SR sa uvádza: „Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom znení v § 7 odsek 1 okrem iného uvádza: Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.“

Inými slovami by sme to mohli interpretovať tak, že podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzickej osoby má aj počaté dieťa a túto skutočnosť môže zmeniť len nenásilná smrť nenarodeného dieťaťa pri spontánnom potrate, alebo násilné usmrtenie nenarodeného dieťaťa pri umelom potrate. Čiže ak poslankyňa Jana Bittó Cigániková v jednom televíznom rozhovore tvrdila, že nenarodené dieťa nie je človek, už týmto porušila Ústavu SR i Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom znení, ktoré konštatujú, že ľudský život existuje už pred narodením a je hodný ochrany.

Umelé potraty a mnohé ďalšie terajšie neakceptovateľné údajné „zdravotné výkony“ sú v priamom rozpore aj s Hippokratovou prísahou, napr. s touto jej časťou: „Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. (...) budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia“ (slov-lex.sk).

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková a iní podporovatelia pokračovania zločinného stavu vraždenia nenarodených detí sú však schopní obchádzať Ústavu SR i Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. pavedeckými chimérami o tom, že nenarodené dieťa je vlastne len akýsi bližšie nešpecifikovaný živočích, na ktorého sa Ústava SR nevzťahuje.

Pritom veda – tá sekulárna! – hovorí jasne a jednoznačne, že „vedecky absolútne niet pochybností o tom, že priamym produktom oplodnenia je novovznikajúca ľudská bytosť. Zygota v lone matky je samostatná ľudská bytosť. Nie je to „potenciálna“ alebo „možná“ ľudská bytosť. Je to skutočná ľudská bytosť s potenciálom rásť a rozvíjať svoje kapacity“ (princeton.edu).

Takže si to zhrňme:

1. Boh, Stvoriteľ sveta viditeľného i neviditeľného, považuje zygotu za ľudskú bytosť.

2. Sekulárna veda jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností, považuje zygotu za ľudskú bytosť.

3. V Ústave SR, najvyššom zákone na Slovensku, nájdeme aj túto vetu: „Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

4. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. okrem iného uvádza: Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.“

5. Hippokratova prísaha takisto požaduje chrániť ľudský život už pred narodením.

Teda Božia i ľudská justícia považuje zygotu za ľudskú bytosť, ktorá má mať zaistené všetky ľudské práva a povinnosti, vzťahujúce sa na akúkoľvek fyzickú osobu. Lenže na Slovensku sa porušujú práva všetkých ľudí bez výnimky. Teda nielen ľudí v postnatálnom veku, ale aj tých v prenatálnom veku. Naša krajina sa ponorila do tmy. Nádej ľudu na život v slobodnej, kresťanskej krajine, ktorá chce nažívať v mieri s okolitým svetom, no zároveň chce svoju existenciu stavať na tradičných kresťanských a národných koreňoch postupne zhasla.

Čoraz väčšieho počtu ľudí sa zmocňujú obavy z budúcnosti, z ktorej sa vytratili všetky jasné farby. Čo sa to s tým naším Slovenskom vlastne deje? Kedy sa skončí toto temné obdobie našich novodobých dejín? To sú otázky pre všetkých obyvateľov Slovenska. Každý z nás sa musí svojím osobným pričinením zasadiť o nápravu pomerov. Pokiaľ sa neprebudia masy obyvateľov tejto krajiny, náprava nepríde sama od seba. Len spoločným odporom proti novodobej totalitnej moci na Slovensku môžeme zmeniť našu krajinu pod Tatrami k lepšiemu. Treba len dúfať, že k prebudeniu národa dôjde. Radšej skôr ako neskoro.

 

Karol Dučák