Vianoce 2021

 

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ (Mt 2, 1–8)

 

Herodes I. sa okolo roku 40 pred Kristom stal z vôle Rimanov kráľom Judey. Herodesovci sa tak stali vládnou dynastiou na území Palestíny s menšími prestávkami na viac než storočie. Herodes I. má zásluhy na prestavbe Jeruzalemského chrámu a povznesení krajiny. Zabezpečil poriadok v krajine a prejavil sa ako milovník helenistickej kultúry, čo sa odrazilo v jeho stavebných aktivitách. Dal postaviť hipodróm v Jeruzaleme, divadlá, akvadukty, kolonády, Cézareu premenil na najväčšie prístavné mesto, vybudoval viaceré pevnosti, ktoré mali chrániť hranice kráľovstva, Jeruzalem rozšíril, opevnil novú časť hradbami, pevnosť na chrámovej hore dostala meno Antónia po jeho priateľovi Markovi Antóniovi. Kráľovský palác stál za hradbami mesta a ďalšie sídlo si dal postaviť asi 15 km od Jeruzalema.

Budoval si pozíciu zbavovaním sa Hasmoneovcov, ktorí by prípadne mohli ohroziť jeho miesto na tróne. S pribúdajúcim vekom sa stupňovala jeho podozrievavosť a obavy zo zvrhnutia. Paradoxne, svojich nepriateľov hľadal medzi najbližšími. Vystriedal desať manželiek, niekoľko z nich dal odstrániť sám, čím je podobný neskoršiemu anglickému kráľovi Henrichovi VIII. Viacerých synov poslal na výchovu do Ríma, jeho synovia Alexander a Aristobulos boli v roku 7 pr. Kr. popravení so súhlasom Ríma po obvinení z plánovaného prevratu. Ich brat Antipater ich prežil o niekoľko rokov, bol odsúdený a popravený za pripravované sprisahanie proti svojmu otcovi. Rímsky cisár Augustus sa vraj vyjadril: „Lepšie je byť Herodesovou sviňou ako jeho synom.“

Posledné roky života trpel aterosklerózou a ďalšími chorobami, ale predovšetkým prehnanou krutosťou a podozrievavosťou. Zomrel v Jerichu. Ježiš bol zachránený útekom sv. Rodiny do Egypta. Ďalší Herodes má na svedomí smrť Jána Krstiteľa a podľa Lukášovho evanjelia (Lk 23, 12) sa spriatelil s Pilátom pri odsúdení Ježiša na smrť.

Obava z narodenia nového židovského kráľa, o ktorom sa Herodes dopočul od Mudrcov, ho dohnala k vraždeniu Betlehemských neviniatok. Ich počet možno len odhadovať, možno ich bolo  niekoľko desiatok či stoviek. Jeho chorobná túžba po moci, napriek  veku, strach, že o ňu môže prísť, túžba po bohatstve, pohodlí, rozkoši, ako aj sebectvo ho dohnali k hroznému skutku, že siahol aj na život mnohých nevinných detí.

 

Hriech, egoizmus, pýcha sú príčinou mnohých nešťastí, ktoré by sa nemuseli stať, keby ľudia rešpektovali Boží poriadok a žili podľa neho. Herodes má svojich nasledovníkov aj v súčasnej dobe, ktorí z rovnakého dôvodu, z egoizmu, namiesto toho, aby bránili život, nariadili, poradili, schválili alebo ospravedlnili vraždu. „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé“ (Jn 3,19).

V rokoch môjho dospievania medzi kresťanmi koloval text s názvom „Pokus o rehabilitáciu Herodesa“, v ktorom niekto prirovnával k Herodesovi tých, ktorí sa stali vrahmi detí umelým ukončením tehotenstva v matkinom lone. Koľko ľudských životov už bolo ukončených rukami našich súčasníkov, ktorí majú aj v zmysle Hippokratovej prísahy život chrániť?! Súčasná legislatíva, u nás platná od roku 1957, podľa akýchsi pseudohumánnych zásad umožňuje takmer v celom svete ľudský život ukončiť umelým potratom pred narodením, a v mnohých krajinách aj predčasne eutanáziou.

Sme okrem toho svedkami mnohých vrážd v uliciach, školách, obchodoch, kostoloch... Akosi sa vytratila  úcta k životu. Tam kde sa vytratila úcta k Bohu, vytráca sa aj úcta k človeku, a naopak. Dostávame sa do zamotaných a čudných situácií, ktoré nastávajú tam, kde sa vytláčajú vždy platné Božie zásady pre šťastný, pokojný a radostný život. Bez Boha nie je možné nič dobré vybudovať. „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).

Kto si nectí Boha, neváži si život, nemôže budovať skutočné šťastie. Pánom a darcom života je Boh. A jedine tak, ako sa On rozhodol nás poslať na tento svet, tak jedine On má právo rozhodnúť o tom, kedy sa naše pozemské putovanie skončí. Boh nás pozýva k zodpovednosti za seba, za iných, za život, za svet, za Cirkev...

Ako môže niesť zodpovednosť za rodinu, obec, národ, štát, cirkev... ten, kto pohŕda Bohom a ľuďmi a jedinými hodnotami, pre ktoré žije, sú jeho pôžitky, kariéra, moc, sláva, peniaze, bohatstvo, majetok? Na nešťastí iných sa šťastie vybudovať nedá. To prinesie len ďalšie tragédie. Bez Boha nemôže mať nikto šťastnú existenciu ani budúcnosť, ani rodina, obec, národ, štát...

Boh je Stvoriteľ sveta a človeka, darca života, jemu všetko patrí. My si môžeme odhlasovať veci, ktoré patria do našej kompetencie. Ale odhlasovať a presadzovať niečo, čo je v rozpore s prírodnými zákonmi a proti Božím zákonom, znamená privolávať nešťastie, kliatbu, pohromu, tragédiu... Zodpovednosť nesieme všetci, ktorí takéto normy svojím správaním či ľahostajnosťou a mlčaním podporujeme.

 

Oslávme a užime si radosť Vianoc, tešme sa z príchodu Ježiša Krista na svet. A pridajme sa k Márii, Jozefovi, pastierom, mudrcom, apoštolom, mučeníkom, vyznávačom, k tým, ktorí aj v súčasnosti trpia a sú prenasledovaní pre Neho. S Ním máme budúcnosť. Nedajme sa pomýliť a nepridávajme sa ani za výhody k tým, ktorí hľadajú krátkodobé šťastie v pominuteľných veciach, k novodobým herodesom, ktorí sa až nápadne svojimi rečami i správaním podobajú tým historickým. Poznať ich môžeme podľa toho, že klamú, kradnú, podvádzajú, vydierajú, ubližujú, hrešia, zabíjajú, myslia na seba a presadzujú vlastné predstavy, svoje obohatenie  a prenasledujú všetkých, ktorí nájdu odvahu nazývať veci pravými menami. Prinášajú skazu, tragédie, hádky, bolesť, smútok, smrť...

Buďme vždy a všade ľuďmi pravdy, dobra, lásky, spravodlivosti, služby, modlitby, obety, nielen slovami, ale aj životom... Stojme vždy na Božej strane, za každých okolností, a buďme Bohu verní, nedajme sa oklamať a naviesť na hriech a na spoluprácu s hriechom.

 

Na záver si dovolím pripomenúť ešte múdrosť gréckeho filozofa Sokrata, ktorý žil približne v 4. storočí pr. Kr.:

Jedného dňa prišiel k Sokratovi akýsi rozčúlený človek: „Počul si už, Sokrates, čo urobil tvoj priateľ? Musím ti to ihneď povedať.“

„Moment,“ prerušil ho mudrc. „Preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?“

„Cez tri sitá?“ prekvapene sa opýtal ten človek.

„Áno, áno, cez tri sitá. Prvým sitom je pravda. Preskúmal si, či všetko, čo mi chceš povedať, je naozaj pravda?“

„Nie, len som to počul a...“

„Tak teda si to zaiste preosial cez druhé sito, ktorým je dobro. Je to, čo mi chceš povedať, keď už nemôžeš dokázať, že je to pravda, aspoň dobré?“

Ten druhý váhavo odpovedal: „Vôbec nie, práve naopak...“

„Aha!" prerušil ho Sokrates. „Tak použime ešte tretie sito a pozrime sa, či to, čo mi chceš povedať a čo ťa tak rozrušilo, je potrebné!“

„Potrebné to veru nie je...“

„Teda,“ usmial sa mudrc, „keď to nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, radšej na to zabudni a nezaťažuj tým ani seba, ani mňa!“

 

Prajem vám všetkým radostné a požehnané Vianoce a odhodlanie žiť s Ježišom a pre Jeho kráľovstvo.

 

Ľudovít Košík

(Skalica, Vianoce 2021)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.