Chráni nás rúško pred vírusom?

 

Martin Jančuška

Vyjadrím sa k téme rúšok – náhubkov alebo  „respirátorov“, ako ich vznešene pomenovali autori nového svetového poriadku.

Dlhé roky som pracoval na oddelení intenzívnej terapie a dobre viem, čo je respirátor. No nazvať respirátorom ten kus handry z veľmi otáznej tkaniny, ktorý sa teraz povinne nosí, to by kedysi nenapadlo ani tým, ktorí upratovali operačnú sálu, a to ani vo sne.

Navrhujem slovenskej vláde, parlamentu, ale aj hlave štátu zrealizovať nasledovný experiment, ktorý nebude finančne nákladný a bude mať veľkú výpovednú hodnotu.

Do autobusu, dostatočne dlhého, vyberte dobrovoľníkov, ktorí sa budú s patričným vysvetlením rizika, ktoré je s tým spojené, ochotní podrobiť tomuto experimentu. Dobrovoľníci budú stáť alebo sedieť v autobuse v metrových odstupoch a všetci budú mať predpísané rúška. Do predných, zadných i stredných dverí potom dajte nastúpiť po jednom z dobrovoľníkov, ktorí budú mať nielen pozitívny PCR test, ale budú mať zjavné, najmenej dvojdňové symptómy ochorenia covid-19. Autobus potom nech prejde tri autobusové zastávky. Po vystúpení budú podrobení všetci účastníci PCR testu.

Vyzývam ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, predsedu parlamentu i pani prezidentku, aby sa so mnou stavili. Ak prehrám, ak nebude pravda, čo teraz budem tvrdiť, môžu mi odobrať lekársky diplom. Ak prehrajú oni, budú musieť zo svojich postov odstúpiť a prenechať ich iným, schopnejším.

Tvrdím, že všetci účastníci tohto experimentu budú mať PCR test pozitívny, pretože rúška ich pred vírusovou infekciou neochránia. Dokonca ich neuchráni ani dvojmetrový odstup, keď budú čo len krátky čas v uzavretom priestore, kde sa nachádza osoba s klinickými známkami ochorenia covid-19.

Časť z týchto PCR pozitívnych pacientov ochorie a časť nebude mať žiadne klinické známky ochorenia, a možnože (nikto si to neželá) nejaký pacient aj zomrie, to bude závisieť od iných pridružených ochorení. Ale nikoho rúško neochráni!

Tak čo, prijímate stávku?

 

Martin Jančuška

::

O autorovi

Doktor medicíny Martin Jančuška, narodený 9. januára 1942 v Ľubietovej, pochádza z učiteľskej rodiny. Rodičia sa po vojne presťahovali do Bratislavy. Základnú školu navštevoval v Bratislave, maturoval v roku 1958 na Tehelnom poli. Lekársku fakultu Univerzity Komenského ukončil v roku 1964. Ako sekundárny lekár interného oddelenia pôsobil v Endokrinologickom ústave v Ľubochni, vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a Starej Ľubovni.

V auguste 1979 emigroval s rodinou do Rakúska. Päť mesiacov pracoval ako robotník v elektronickej firme Körting v Grödigu pri Salzburgu, od februára 1980 ako sekundárny lekár interného oddelenia St. Elisabeth Spital vo Viedni. Na jeseň toho istého roku bol menovaný za prednostu oddelenia intenzívnej starostlivosti ako internista – kardiológ a v tomto odbore pracoval až do odchodu na dôchodok. V roku 2003 spolu s Prof. Júliusom Rybákom a Dr. Phil. Ľubomírom Rašim založili v Liptovskom Mikuláši Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa.

Martin Jančuška okrem odborných medicínskych prác publikovaných v lekárskych periodikách publikoval články o kultúre v slovenských a rakúskych časopisoch. Ako konvertita prešiel zložitou cestou hľadania Pravdy. V roku 2008 mu vyšiel  vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov román Druhé prikázanie a v roku 2016 vo Vydavateľstve Pozsony / Pressburg / Bratislava kniha Príbehy a ozveny (krátke prózy a vieroučné sentencie).

::

Súvisiace články:

Lekári a stavovská česť

Vakcinácia – nezodpovedané otázky