ZÁPISNÍK (2/2022)
Podľa kardinála Saraha vzdialenie sa od Boha nie je prejavom rozumu, ale vôle. Ateistická životná orientácia je individuálnym rozhodnutím človeka, ktorý si predsavzal dosadiť na miesto Boha samého seba. Ateizmus má teda pôvod v prepiatom individualizme. Ale predstava absolútnej slobody je iluzórna, vedie napokon k odmietaniu etických pravidiel a zásad bez rozdielu, čiže vlastne k mravnému úpadku: „Fenomén zatmenia Boha sa prejavuje v bohatých a mocných krajinách súčasného sveta výraznou inklináciou ľudí k praktickému materializmu, neobmedzenému a nespútanému konzumu a definovaniu falošných mravných kritérií. Jediným zmyslom života sa pre mnohých stáva matéria a okamžité uspokojovanie potrieb“ (Robert Sarah: Boh alebo nič).
::
Moderný ateizmus Boha programovo ignoruje.
Náboženské otázky stavia mimo zorného poľa, prinajlepšom im vyhradzuje miesto
v súkromí, v utajení, v izolácii. Na verejnosti, v oblasti
kultúry a médií, sa náboženská viera dostáva do polohy čohosi nežiaduceho,
nemoderného, iracionálneho alebo smiešneho. Démon ateizmu vykresľuje veriaceho
človeka ako neslobodného, nevzdelaného, zaostalého a politicky nespoľahlivého. Náboženské
pravdy sa dostali pod hromadu cynických klamstiev. V atmosfére
všadeprítomného relativizmu je možné uberať sa najrôznejšími cestami, ale
hľadanie tej správnej cesty sa javí ako zbytočné. Novodobá babylonská veža sa
stavia z tehál subjektívnych názorov, čo má byť vyjadrením plurality
a prejavom slobody.
::
Materializmus a relativizmus tvoria jednu
stranu mince, ktorá je dnes považovaná za jedine platnú, druhú stranu tvorí
takzvaný vedecký a odborný prístup. Pod pláštikom vedeckosti
a odbornosti sa však často skrýva škodlivá ideológia, ktorá chce rozložiť
spoločenský organizmus: „Bez ohľadu na to, či máme do činenia s dospelým,
výbojným ateizmom, alebo či sa nachádza ešte len v zárodku, jeho dôsledky
sú rovnaké. Na človeka hľadí ako na objekt, snaží sa ho zbaviť jeho duchovných
koreňov a oslepovať ho umelým svetlom, ktorým umocňuje ponuku hmotných
statkov a iluzórnych úspechov. Nech by išlo o akúkoľvek formu
ateizmu, vždy si kladie za cieľ zmeniť podstatu človeka“ (Robert Sarah: Boh
alebo nič).
::
Konzumná spoločnosť napokon skonzumuje i seba,
všetky svoje (falošné) predstavy, hodnoty a ciele. Pretože nenásytnosť
nemá konca, nevie sa zastaviť – ani pred pádom do priepasti.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (1/2022)
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Myslím si, že ako lavína sa rúti do priepasti, tak sa mi zdá že aj súčasný svet akoby nekráčal k vrcholu, k Bohu, k dokonalosti, k láske, ale konzumuje, ničí, degeneruje všetko pozitívne, dobré, tvorivé a chce si užívať a mať sa dobre, bez zodpovednosti, ale možno sa mi to len zdá, keď všetci sú spokojní a hovoria o novej budúcnosti? Vďaka za zamyslenie Ľ
OdpovedaťOdstrániťUpadá úcta k náboženským symbolom. Často som svedkom toho, že okolo našej Baziliky Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou prechádzajú húfy ľudí bez toho, aby sa prežehnali. Som z toho zhrozený. Od detstva ma učili, že keď prechádzam popri kostole alebo kríži, mám sa prežehnať. Už to mám natoľko v krvi, že ani nemôžem prejsť okolo kostola alebo kríža bez toho, aby som sa prežehnal. Robil som tak za socializmu, keď vládol ateistický režim, tým skôr cítim vnútornú povinnosť prežehnávať sa dnes, keď je formálna náboženská sloboda. Nepíšem to preto, žeby som sa chcel vystatovať. Naopak, mám často komplexy zo svojej nedokonalosti a veľmi dobre si uvedomujem vlastné rezervy vo svojej zbožnosti. Lenže nemôžem mlčať, keď vidím, akým závratným tempom postupuje sekularizácia spoločnosti.
OdpovedaťOdstrániť