Jaroslav Rokoský: Útěk z Leopoldova
Academia, Ústav pro studium totalitních režimů, 2021
Nakladateľstvo Academia a Ústav pro studium
totalitních režimů (ÚSTR) vydali trojzväzkové, tisícstranové dielo historika
Jaroslava Rokoského Útěk z Leopoldova, ktoré približuje legendárny útek šestice
väzňov z tejto historickej protitureckej pevnosti, objavenou dierou v stene,
pred sedemdesiatimi rokmi (2. januára 1952) a ich osudy pred ním i po ňom.
Autor knižného diela pôsobí ako vedecký pracovník ÚSTR a zároveň ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem a venuje sa histórii Československa s osobitným zreteľom na odboj proti nacizmu a komunizmu a perzekúcie politických väzňov. Ide iste o doteraz najobšírnejšie dielo, ktoré sa venuje úteku samotnému, osobám, ktorým sa tento výnimočný krok podaril vďaka spolupráci s mnohými ďalšími väzňami a tými, ktorí im poskytli pomoc počas úteku a skrývania sa, ale aj pomerom v leopoldovskej väznici v časoch, keď v nej boli sústredení vo veľkom počte predovšetkým politickí väzni.
Po úvode, ktorý stručne uvádza čitateľa do
situácie, ktorá v Československu nastala po skončení druhej svetovej vojny, do
problematiky väzenstva v tomto období, nasleduje 35 kapitol. Prvý diel
publikácie obsahuje desať kapitol. Čitateľ je informovaný o pomeroch v krajine
po nástupe komunistickej moci, keď každý, kto naznačil odpor či nesúhlas s
nastupujúcim režimom, bol tvrdo postihovaný. Tiež sú tu podrobne opísané dejiny
leopoldovskej väznice a v jednotlivých kapitolách sú zmapované životné osudy
aktérov úteku, dôvody a priebeh ich väzby pred ich útekom z väznice a pomery v
nej pred útekom i jeho príprava.
Druhý diel sa začína popisom úteku, keď po
skončení pracovnej zmeny sa cez dieru v stene podarilo väzňom Štepánovi
Gavendovi, Pravomilovi Raichlovi, Josefovi Chalupovi, Josefovi Heřmanskému,
Jánovi Hvastovi a Jaroslavovi Burešovi nepozorovane uniknúť z veľmi dobre
stráženej pevnosti. A keďže ich nikto neprezradil, tak sa im podarilo útek
dokončiť a dlho sa ukrývať a niektorým aj opustiť republiku. Nasledujúce
kapitoly sa zaujímajú o ďalšie osudy utečencov.
Tretí diel sa začína sa opisom situácie vo
väznici po úteku v roku 1952 aj v roku 1953, hodnotí situáciu z pohľadu
vtedajších nositeľov moci, približuje osoby väzenských dozorcov a funkcionárov
a venuje sa návratu J. Heřmanského do Leopoldova i poprave Š. Gavendu, tiež
opisuje vzburou väzňov v roku 1955, vyjadruje sa k národnostným pomerom medzi
väzňami, útekom, o ktoré sa väzni pokúšali. Posledná kapitola je venovaná tým,
ktorí vo väznici zomreli a boli na väzenskom cintoríne – obyčajne v noci –
pochovaní. V závere autor konštatuje, že stopa, ktorú zanechal komunizmus v
českej i slovenskej spoločnosti je hlbšia, než sme si mysleli a boli ochotní si
priznať. Politickí väzni časom zistili, že sa zmenila mentalita ľudí, a boli
rozhorčení a smutní z toho, že zločiny z päťdesiatych rokov zostali
nepotrestané.
V knihe je aj sumár je v anglickom jazyku,
široký výber prameňov z archívov, zoznam osobných svedectiev, ktoré autor
získal, dobovej tlače, zákonov, internetových stránok, filmov, prózy a poézie a
viac než dvanásťstranový zoznam použitej literatúry. Tiež je tu uvedený zoznam
skratiek a pre ľahšie vyhľadávanie a orientáciu v knihe poslúži čitateľom menný
register. Všetky tri zväzky vyšli v brožovanej forme, vo formáte 16 x 24 cm, na
obálkach sú čiernobiele dobové fotografie, na záložkách profesijný životopis
autora a zoznam jeho vydaných knižných diel a na zadných stranách stručné
zhrnutie jednotlivých zväzkov.
Autor sa úspešne zhostil obsahom i rozsahom
veľkého, priam encyklopedického diela, s dôslednou znalosťou problematiky,
ktorá prestala byť tabu až po roku 1989. Konštatuje, že záujem o ňu vo
verejnosti slabne. I preto je potrebné
byť mu vďačný, že ju približuje na vysokej odbornej úrovni. Dielo je cenným
prínosom k spoločnej histórii našich národov, dokumentom o nespravodlivej dobe,
keď elita národa bola vo väzniciach a pracovných táboroch, atmosféra v
spoločnosti bola pod tlakom vládnou stranou vytváraného strachu a základné
práva a slobody boli potláčané a obmedzované.
Kniha ponúka fundované informácie o pomeroch a
živote v neľudských zariadeniach, osobitne vo väznici v Leopoldove, kde neboli
rešpektované ani najzákladnejšie ľudské práva, kde sa väzňom nedostalo často
ani základnej zdravotnej starostlivosti, napriek vysokým pracovným nárokom, ani
dostatočná strava, odpočinok; kontakty s rodinou boli obmedzené na minimum,
väzni boli šikanovaní, urážaní, nezmyselne trestaní... Ale treba otvoriť knihu
a čítať o tom, čo museli podstúpiť naši otcovia, matky, starí a prastarí
otcovia a matky, aby sme my mohli žiť v slobode, ktorú sme ľahko získali a
často sa k nej správame nezodpovedne, málo si ju vážime.
Text je vhodne doplnený množstvom
čiernobielych dobových fotografií väzňov, udalostí či objektov, ktoré boli pred
verejnosťou dlhé roky utajené, množstvom cenných nákresov, mapiek, rukopisov,
listov a iných dokumentov. Vďaka a uznanie patrí všetkým, ktorí prispeli k
tomu, že sa toto dielo dostalo do rúk verejnosti.
Ľudovít Košík
::
Odporúčané:
Zážitky z vyšetrovní ŠtB v roku 1947
Spomienky slovenského dôstojníka
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Obdivuhodná vnútorná sila bola v tých ľuďoch, ktorí sa dokázali vzoprieť brutálnej totalitnej moci.
OdpovedaťOdstrániťMy so svojou pohodlnosťou, ľahostajnosťou a ustráchanosťou nie sme hodní sa im ani pripodobňovať.