ANTIKVARIÁT
Milan Šmelko: Náklonnosť mesiaca
Martin, Osveta, 1980
Začnem osobnou spomienkou. Keď som si začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia túto básnickú zbierku kúpil v jednom zo žilinských kníhkupectiev (pamätám sa na to pomerne presne), bol som ešte mladý – mal som nejakých šestnásť rokov – a poézia bola pre mňa novoobjaveným svetadielom, lákavou krajinou slobody a tvorivosti, bohatou a priestrannou; dychtivo som ju spoznával, objavoval jej poklady, priťahovala ma ako bájne eldorádo. Aj toto moje vnútorné nastavenie vtedy prispelo k tomu, že zbierku Náklonnosť mesiaca som čítal opakovane, s veľkým záujmom, usilujúc sa preniknúť do hĺbky básnickej výpovede. Pravda, čítal som vtedy aj iné zbierky poézie, mohol som teda i porovnávať a kriticky hodnotiť, ale ani v tomto kontexte sa mi Šmelkove verše nestratili, práve naopak, vynikla ich zemitosť, jednoduchosť, čírosť.
Jedným z hlavných rysov zbierky je
minimalizmus, prejavujúci sa tak vo forme, ako aj v jazyku. Využitý je tu
úsporný voľný verš, bez interpunkcie, bez veľkých písmen – aj bez veľkých slov.
Obraznosť je tlmená, náznakovitá, ale významovo vôbec nie plochá. Komorné
básnické obrazy pripomínajú zátišia, esteticky i hĺbavo pôsobiace zoskupenia
vecí, ktoré sprevádzajú život obyčajného človeka (kuchyňa, lampa, stôl, chlieb,
čajník...). Tieto obrazy nie sú statické, ale ani chaotické – zachytávajú
pozvoľné plynutie času a „svetlo našej každodennosti“ (s. 60). Áno, dá
sa povedať, že je to poézia všednosti, pravidelného striedania dní a nocí,
má však v sebe i čosi sviatočné, priam sakrálne.
Každodennosť je obohacovaná zázračnosťou sveta
a života: „nad kuchyňou / visí mesiac // tma dotýka sa / snehu“ (s.
24). Keď v rodine, vo vzťahoch panuje pokoj, keď človek človeku „žehná
pokojný deň“ (s. 19), tak prežívaný čas nie je márny, i keby ho
sprevádzalo iba „mlčanie lampy“ v dôverne známom prostredí: „kuchyňa
/.../ zakvitá ľaliami // zo steny zostupujú hodiny / chodia po kuchyni /
prihovárajú sa“ (s. 7).
Centrálnym, respektíve kľúčovým motívom
Šmelkovej debutovej zbierky Náklonnosť mesiaca je domov – domov ako
miesto uvoľnenia, spolužitia, pochopenia, zblíženia, odchodov a návratov.
Domov a rodina – deti, rodičia, starí rodičia. Múdrosť daná prežitými
rokmi a skúsenosťami. Ak človek pokorne prijme svoj údel, stane sa
užitočným: „veci / ktorých sa potom dotkne / kvitnú“ (s. 33). Na
vyjadrenie posolstva stačí básnikovi niekoľko slov. A vnímavému čitateľovi sa
otvára možnosť pripomenúť si krásu jednoduchosti, krásu domova,
zeme, oblohy... Taká poézia je dnes už vzácna.
Ján Maršálek
::
Antikvariát:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.