Ako vznikol švajčiarsky družstevný gigant Migros

 

Karol Dučák

Švajčiarsko je známe po celom svete ako krajina mimoriadne rozvinutého družstevníctva. Skutočnou legendou medzi švajčiarskymi družstvami je Migros, dnes najväčšia maloobchodná spoločnosť vo Švajčiarsku a jedna z najväčších v Európe.

Migros paradoxne nevznikol ako družstvo, ale spočiatku to bola akciová spoločnosť, ktorá sa až v roku 1941 pretransformovala na družstvo. Pri jej zrode stál šikovný švajčiarsky podnikateľ, politik a publicista Gottlieb Duttweiler, muž s obchodnou genialitou, nezlomnou bojovnou povahou, odvážnymi nápadmi a silným zmyslom pre sociálnu zodpovednosť.

Dutti (ako všetci volali Gottlieba Duttweilera) uzrel svetlo sveta 15. augusta 1888 v Zürichu. Obchodné učňovské vzdelanie získal v obchode s koloniálnym tovarom Pfister & Sigg a po vyučení sa stal na ďalších desať rokov partnerom v tejto firme. V novej pozícii často pracoval v zahraničí. Likvidácia firmy Pfister & Sigg v roku 1923 ho však priviedla na mizinu. Keďže mal dobrodružné korene, emigroval spolu s manželkou Adele do Brazílie, kde prevádzkoval kávovú plantáž. Neuspel však a tak sa s manželkou vrátil do Švajčiarska.

Ak sa hovorí, že do tretice všetko dobré, stalo sa tak aj v prípade Gottlieba Duttweilera. Pri treťom pokuse s podnikaním sa mu podaril geniálny ťah: využil svoje rozsiahle skúsenosti v maloobchode na vytvorenie nového typu predajnej organizácie, ktorá sa mala zaobísť bez sprostredkovateľov. Chcel vybudovať most od výrobcu k spotrebiteľovi a s takýmto zámerom založil v auguste 1925 spoločnosť Migros AG so základným imaním 100 000 frankov, ktorá bola 15. augusta 1925, v deň 37. Duttweilerových narodenín, zapísaná do obchodného registra v Zürichu.

Aj keď bol Dutti mimoriadne schopný človek, nemohol na takú veľkú spoločnosti stačiť sám. Spolu s ním stál pri zrode právnik Hermann Walder a dvaja bývalí spolupracovníci z firmy Pfister & Sigg. Dutti kúpil päť nákladných áut Ford T, prerobil ich na pojazdné predajne a zásobil ich základným sortimentom, ktorý tvorilo šesť položiek: káva, ryža, cukor, cestoviny, kokosový olej a mydlo. Týchto päť prvých predajných vozidiel sa od 25. augusta 1925 pravidelne zastavovalo na 178 zastávkach v Zürichu, kde v priebehu niekoľkých minút predavači novej obchodnej spoločnosti ponúkali tovar za ceny o 10 až 30 percent (podľa niektorých zdrojov až o 40 percent) nižšie ako konkurencia. Takto sa začala nová éra v maloobchode.

Spoločnosti sa od začiatku darilo a už v roku 1926 prevádzkovala aj svoj prvý stacionárny obchod. Lenže úspech novej spoločnosti vyvolal sústredený odpor zavedených obchodníkov, profesijných združení, politikov i výrobcov značkových tovarov. Všetkým prekážala revolúcia, ktorú spôsobil jednoduchý, dobrý a lacný Migros v kartelisticky usporiadanom švajčiarskom maloobchode. Preto sa snažili blokovať rozvoj spoločnosti.

Čoraz častejšie sa objavovali výzvy na blokovanie dodávok tovaru pre Migros. Od redaktorov novín sa požadovalo, aby nezverejňovali ďalšie inzeráty od tejto novej, úspešne sa rozvíjajúcej spoločnosti. Neprajníci všemožne sabotovali úsilie Gottlieba Duttweilera a jeho spolupracovníkov. Fotografovali zákazníkov predajní Migros a takto zhotovené fotografie sa stali nástrojom vydierania. Úradníkom alebo remeselníkom, ktorých vyfotografovali pri nákupoch tovaru spoločnosti Migros, boli adresované vyhrážky bojkotom alebo verejnými udaniami. História zaznamenala mnohé takéto prípady. Napríklad list vedeniu spoločnosti Migros od istého vidieckeho poštára, ktorý sa sťažoval, že obyvatelia jeho dediny ho začali bojkotovať, keď sa dozvedeli, že nakupoval  tovar od spoločnosti Migros. Jeden čitateľ istých katolíckych farských novín chcel vedieť, kto stojí za spoločnosťou Gottlieba Duttweilera. Odpoveď redaktorov bola šokujúca: „Možno predpokladať, že ide o veľký židovský podnik, v ktorom sa kresťania opäť dali poriadne nachytať.“

Takými a podobnými podrazmi sa neprajníci snažili zlomiť Duttweilera a jeho spoločníkov. Dutti sa však zaťal a neoblomne odolával takému sústredenému náporu, ďalej rozvíjajúc svoje aktivity. V ťažkej situácii sa stala jeho spojencom verná klientela, zvlášť ženy v domácnosti, ktoré čoskoro rozpoznali výhody nakupovania v predajniach Migros. Navyše, mimoriadne talentovaný Duttweiler siahal po inováciách a hrozbu bojkotov eliminoval od roku 1928 budovaním vlastného priemyslu, ktorého výrobky potom predával v svojich predajniach. Prvým bol mušt, výrobok spoločnosti Alkoholfreie Weine AG. Tento podnik bol pred bankrotom a Migros ho zachránil tým, že ho v roku 1928 odkúpil. Odvtedy platil zákaz predaja alkoholických nápojov v predajniach Migros.

Duttweiler bol inovatívny človek a nebál sa vyskúšať ani najodvážnejšie myšlienky. Známy je jeho výrok: „V modernom svete bude úspech patriť tým, ktorí pochopia, ako okolo svojho podniku vybudovať svet nápadov.“ Tento citát sa uchytil a dodnes prináša bohaté ovocie.

Takto Duttweiler so svojimi spoločníkmi nielenže odolal likvidačnému tlaku nepriateľov, ale expandoval do ďalších švajčiarskych kantónov otváraním nových kamenných obchodov a rozširovaním parku pojazdných predajní. Mimochodom, pojazdné predajne využíval Migros dlhé desaťročia. Kým v roku 1925 jazdilo v Zürichu päť predajných vozidiel, v polovici 60. rokov ich bolo 144 v celom Švajčiarsku. Potom ich počet klesol, stali sa obeťou neustále rastúcej siete pobočiek. Posledné dve predajné vozidlá boli koncom roka 2007 vyradené z prevádzky v Oberwallis, kde ešte slúžili niekoľkým odľahlým horským obciam.

Duttweiler však vždy chcel viac, než len vybudovať maloobchodnú spoločnosť. Usiloval sa prispieť k vytvoreniu slobodného trhového hospodárstva, vedomého si svojej sociálnej zodpovednosti. Kapitál mal mať podľa neho sociálnu funkciu. Duttweiler túžil slúžiť dobru celej spoločnosti a prakticky realizoval svoje životné poslanie obetavého filantropa. Dokázal to mnohými svojimi počinmi. Napríklad 29. apríla 1935, keď v snahe pomôcť existenčne ohrozenému švajčiarskemu hotelovému priemyslu a zároveň umožniť bežným občanom cestovať na dovolenku, založil cestovné družstvo Hotelplan. Už v júni toho istého roka cestoval prvý zvláštny vlak družstva do Lugana. Hotelplan sa búrlivo rozvíjal a v roku 1937 s ním cestovalo už 25 762 Švajčiarov a 47 969 cudzincov. Toto prinieslo švajčiarskej ekonomike dodatočné tržby vo výške minimálne desať miliónov švajčiarskych frankov. Migros dodnes vlastní Hotelpelan, ktorý bol v roku 1981 pretransformovaný na akciovú spoločnosť.

V roku 1933, keď federálny dekrét vo Švajčiarsku zakázal otváranie pobočiek, sa Duttweiler rozhodol vstúpiť aj do politického života, aby aj takouto formou mohol presadzovať svoje zámery. Stal sa zakladateľom politickej strany Landesring der Independenten (LdU), ), ktorá existovala do roku 1999 a už v roku 1935 získala sedem kresiel v parlamente.

Najdôležitejšou udalosťou v dejinách firmy bola premena akciovej spoločnosti na družstvo. Už 1. júna 1940 oznámil Duttweiler zámer premeniť prosperujúcu akciovú spoločnosť Migros na družstvo. Tento ušľachtilý švajčiarsky filantrop nemal deti a tak sa rozhodol svoj podnik podarovať ľudu svojej domoviny, aby mali všetci prospech z jeho osobného úspechu.

Tento jeho nevšedný altruistický zámer sa nestretol s pochopením jeho spoločníkov a jeden z nich, predseda predstavenstva Hermann Walder, dokonca spoločnosť opustil. Ostatní členovia predstavenstva sa pokúšali prostredníctvom manželky Adele presvedčiť Duttweilera, aby sa svojho plánu vzdal, lenže ona stála pri svojom manželovi a jeho plán premeny spoločnosti na družstvo podporila. A tak napokon Dutti so súhlasom manželky odkázal vlastnú spoločnosť svojim klientom a rozvinul koncept „sociálneho kapitálu“. Dnes má družstvo vyše dvoch miliónov členov a zapojiť sa môže každý, pretože členstvo je bezplatné.

Celý proces transformácie však bol pomerne komplikovaný. Aby bolo možné akciovú spoločnosť spolu s jej pobočkami a dcérskymi spoločnosťami previesť do štruktúr družstva, musel byť Migros najprv zlikvidovaný a potom založené nové družstvo s jeho majetkom. Uskutočnil sa proces, ojedinelý vo švajčiarskej ekonomickej histórii. Začal v januári 1941 a trval 12 mesiacov.

Vďaka vlastnej húževnatosti dotiahol Duttweiler svoj zámer do konca a už v roku 1941 vznikla nová štruktúra jeho podniku, pozostávajúca z autonómnych regionálnych družstiev, ktoré spolu vytvorili Družstevnú federáciu Migros (MGB). K dnešnému dňu je tých regionálnych družstiev desať v celom Švajčiarsku. MGB si udržala kontrolu nad výrobnými operáciami a vykonávala väčšinu nákupov, zatiaľ čo družstvá sa sústredili najmä na predaj.

Oproti tradičnému družstevnému hnutiu prinášal Migros isté novátorstvo. Kým pôvodné, organicky rastúce spotrebné družstvá, boli pluralitné a presadzovali opatrnú, kompromisnú obchodnú stratégiu, zohľadňujúcu odlišné politické názory, Migros sa vyznačoval istou koncentráciou moci, založenou na osobnosti charizmatického vodcu Duttweilera. Vďaka tomu si Migros zachoval svoju expanzívnosť. V protiklade s pretrvávajúcou tradíciou družstiev, organizovaných na báze demokracie, bola pre MGB typická takzvaná top down štruktúra moci, teda riadenie zhora nadol. Družstevné rady, zvolené v priamych hlasovaniach, nemali žiadnu skutočnú rozhodovaciu právomoc a na názory členov družstva sa prihliadalo málokedy. Išlo len o ojedinelé strategické rozhodnutia v družstve.

Regionálne družstvá, vznikajúce jediným zakladateľským aktom, boli úplne nezávislé od vplyvu cudzích kapitálových investorov, boli však podrobené istým vopred stanoveným zásadám MGB. V dôsledku toho mali v zhode so zámermi Duttweilera skôr charakter fundácií.

Migros charakterizujú mnohé paradoxy. Napríklad Družstevná federácia Migros (MGB) dodnes vlastní práva na ochrannú známku a v jej majetku je väčšina prevzatých alebo samostatne založených spoločností mimo maloobchodu, ale zároveň je z právneho hľadiska vo vlastníctve regionálnych družstiev, ktoré ju do značnej miery kontrolujú.

V roku svojho založenia, teda v roku 1941, sa MGB presťahovala do nových priestorov, ktoré boli postavené na mieste pôvodného sídla v Zürichu. Tam sa 26. júna 1943 konalo prvé zhromaždenie delegátov družstva.

Nové družstvo nemalo na ružiach ustlané. Dutti mal veľa nepriateľov, ktorí mu strpčovali život a sabotovali jeho dielo. Napriek tomu bol nevyčerpateľným zdrojom energie, nadšenia a inovácií a svojou nezlomnou vôľou zlomil každého odporcu, ktorý mu stál v ceste. Migros otvoril v roku 1948 prvý samoobslužný obchod vo švajčiarskej metropole Zürich a v roku 1952 prvé supermarkety v Európe. Ten úplne prvý supermarket MM (Migros-Markt) bol otvorený v meste Basel a mal predajnú plochu 450 metrov štvorcových.

K početným spoločnostiam, ktoré už za Duttweilerovho života boli v majetku skupiny Migros, patril inštitút vzdelávania dospelých Klubschule Migros (od roku 1944), kníhkupectvo Ex Libris (od roku 1950), sieť čerpacích staníc Migrol (od roku 1957), Migros Bank (od roku 1957) a mnohé ďalšie podniky.

Začiatkom 50. rokov Migros zaviedol vlastné reštaurácie a v svojich obchodoch začal ponúkať aj nepotravinársky tovar. V roku 1952 Gottlieb Duttweiler inicioval stavbu nákladnej lode Adele a jej sesterskej lode Amelia. Duttweiler bol zakladateľom a prezidentom lodiarskej spoločnosti Reederei Zürich AG, ktorú vlastnila MGB až do jej zrušenia v roku 2000. V roku 1959, dva roky po založení vlastnej banky, založil Migros poisťovňu Secura, ktorá bola v roku 1999 predaná Generali. O rok nato, po zlúčení spoločností Generali, Schweizer Union a Fortuna v roku 2000, vznikla nová poisťovňa Generali Schweiz.

Migros expandoval aj do zahraničia, avšak so striedavými úspechmi. Gottlieb Duttweiler začal svoje prvé zahraničné aktivity rozvíjať už v dobe, keď bol Migros akciovou spoločnosťou. Jeho prvý pokus v Nemecku sa však skončil fiaskom. V roku 1932 kúpil poľnohospodársky podnik v Berlíne, založil Migros-Vertriebs-GmbH a vybudoval flotilu 85 predajných vozidiel, ktoré zastavovali až na 2 000 zastávkach v Berlíne. Nová konkurencia zo susedného Švajčiarska však narazila na veľký odpor miestnych predajcov a výrobcov značkového tovaru. Po nástupe nacistov k moci v Nemecku sa stal Migros v krajine nežiaducim a tak v decembri 1933 oznámil zrušenie berlínskej pobočky. Aj pokusy otvoriť lichtenštajnskú filiálku vo Vaduze v roku 1937 sa skončili neúspechom, pretože Lichtenštajnské kniežatstvo v záujme ochrany miestnych podnikov bránilo zahraničnej konkurencii v podnikaní a zaviedlo zákaz obchodných domov po vzore švajčiarskeho zákazu pobočiek. Opatrenie bolo platné až do roku 1969, avšak jeho výsledný efekt bol sporný, pretože obyvateľstvo kniežatstva chodilo čoraz viac na nákupy do zahraničia.

Úspešnejšie pre Migros bolo až obdobie po druhej svetovej vojne. V roku 1954 sa švajčiarske megadružstvo podieľalo na založení podniku Migros Türk v Istanbule, ktorý sa neskôr rozrástol na jeden z najväčších tureckých obchodných reťazcov. V roku 1975 sa však tento podnik osamostatnil, keď materský podnik predal svoj podiel v Migros Türk. Neskôr rozširoval Migros svoje aktivity aj v iných krajinách, predovšetkým v Rakúsku, Francúzsku a Nemecku.

Dutti bol skutočný staviteľ mostov. Tak ako stavitelia mostov dokážu mostnými konštrukciami preklenúť potoky, rieky či hlboké údolia, aby umožnili spojenie ľudí, rozdelených prírodnými prekážkami, tak aj Duttweiler budoval mosty k ľuďom ponad prekážky, ktoré sa mu stavali do cesty, aby sa dostal ku všetkým, ktorí potrebovali jeho pomoc. Je preto typické, že týždenník, ktorý založil v roku 1942, dostal názov Wir Brückenbauer (My, stavitelia mostov). Dnes má tento týždenník názov Migros Magazine.

Pre Duttweilera bol veľmi dôležitý široký záber spoločenskej prospešnosti družstva pre celú švajčiarsku populáciu. Jedno z jeho hesiel znelo: „Srdcom hospodárstva by mali byť ľudia, nie peniaze.“

Svoju klientelu si však získaval aj mnohými inými aktivitami. Napríklad predajom kvetov za mimoriadne výhodné ceny. Už v roku 1947 predával v svojich obchodoch kvety, ktoré predtým predávali len špecializované kvetinárstva. Duttweiler sa zaslúžil o to, že sa karafiáty a ruže dostali aj do menej bohatých rodín. Ďalší jeho ušľachtilý počin predstavoval Migros –Kulturprozent (Migros – kultúrne percento), ktorý od svojho založenia v roku 1957 garantoval, že jedno percento obratu venuje Migros na nekomerčné účely predovšetkým v oblasti kultúry, spoločenských a voľnočasových aktivít, atď.

Inštitút vzdelávania dospelých Klubschule Migros patrí k najúspešnejším vo Švajčiarsku. Každoročne viac ako 300 000 ľudí absolvuje kurzy alebo ďalšie školenia na približne 50 miestach po celom Švajčiarsku. Celkove je k dispozícii viac ako 600 ponúk rôznych kurzov alebo školení.

Neúnavný Dutti bol počas celého svojho života všestranne činný. Už v roku 1946 Adele a Gottlieb Duttweilerovci založili nadáciu Im Grüene, s cieľom založiť v budúcnosti inštitút, ktorý by mal za úlohu vykonávať vedecký výskum v oblasti družstiev, ako aj sprostredkovania tovaru. Chceli finančne podporovať podujatia, kurzy a stretnutia, ponímané ako mosty od človeka k človeku a z krajiny do krajiny. Stelesnením tohto úsilia sa stal Gottlieb Duttweiler Institute (Inštitút Gottlieba Duttweilera) v Rüschlikone pri Zürichu, ktorý začal svoju pôsobnosť v roku 1963, ale jeho základný kameň položil Gottlieb Duttweiler ešte za svojho života v roku 1962. Tento nezávislý výskumný ústav ekonomických a sociálnych štúdií, prvý svojho druhu vo Švajčiarsku, bol vybudovaný v spodnej časti parku Im Grüene, patriaceho k niekdajšiemu bydlisku zakladateľa.

Krátko po Duttweilerovej smrti bol otvorený prvý obrovský supermarket MMM s predajnou plochou vyše 7 tisíc štvorcových metrov v meste St. Gallen. Rast družstva bol vskutku fascinujúci. V roku 1961 mala skupina Migros 585 630 členov družstva, 397 predajní a 135 predajných vozidiel. Jej celkový obrat prekročil hranicu jednej miliardy frankov, pričom Migros poskytoval prácu 16 420 zamestnancom.

Gottlieb Duttweiler zomrel 8. júna 1962 vo veku nedožitých 74 rokov. Búrlivý rast družstva však pokračoval aj po smrti zakladateľa, pretože v jeho diele pokračovali inteligentní a šikovní nasledovníci, vďaka ktorým je až dodnes Migros skutočným gigantom. Popísať detailne jeho dnešný majetok je veľmi komplikované a vyžadovalo by si to mnoho strán textu. Uveďme preto aspoň ten najstručnejší prehľad vlastníctva družstva.

Hlavnou činnosťou spoločnosti Migros je od jej začiatku až dodnes družstevný maloobchod. Veľké obchodné reťazce i menšie predajne tvoria mohutný obchodný segment, ktorý generuje takmer 60 percent tržieb skupiny. Okrem tohto vlastní Migros aj rôzne špecializované predajne, reštaurácie, cestovnú kanceláriu i vlastný priemysel. Migros Group má aj svoju vlastnú banku a Migros-Pensionskasse, jeden z najväčších penzijných fondov vo Švajčiarsku. Takisto je významným vlastníkom nehnuteľností. Portfólio Migros zahŕňa napríklad aj viac ako 13 000 bytov, vrátane tých luxusných. Klubschule Migros je najväčšia inštitúcia vzdelávania dospelých vo Švajčiarsku.

Družstevný gigant má vlastné logistické centrá. Oblasť IT a dátové centrum sú integrované v MGB. Taktiež vydáva viaceré populárne časopisy, predovšetkým už spomínaný Migros Magazine, vychádzajúci v nemčine, francúzštine a taliančine. Familien-Club der Migros (rodinný klub Migros), známy pod skratkou Famigros, už od roku 2012 ponúka rodinám množstvo atraktívnych klubových výhod, ako sú exkluzívne súťaže, akcie a zľavy na produkty a služby.

Migros venuje veľa prostriedkov na podporu voľnočasových a športových prevádzok pre potreby obyvateľstva krajiny. Prevádzkuje sieť fitness a wellness centier, golfových ihrísk, akvaparkov, tenisových kurtov a iných podobných zariadení. Klubschule Migros ponúka rôzne kurzy z oblasti športových a voľnočasových aktivít.

Švajčiarsky družstevný kolos navyše buduje parky, aby poskytol obyvateľom krajiny možnosť stráviť príjemný čas v zeleni prírody. Družstvo má k dispozícii aj Museum für Gegenwartskunst (Múzeum súčasného umenia).

Migros ponúka obyvateľstvu aj doručovanie zásielok. Prevádzkuje PickMup boxy, ktoré fungujú podobne ako poštové balíkomaty. Disponuje tiež sieťou zberu a vrátenia online objednávok, takže nákupy zo 14 rôznych online obchodov je možné vyzdvihnúť a vrátiť na viac ako 746 miestnych pobočkách PickMup vo Švajčiarsku. Aj balíky švajčiarskej pošty je teraz možné vyzdvihnúť alebo odoslať v niektorých prevádzkach družstva Migros.

Medbase AG, ktorú vlastní Migros, ponúka rôzne služby v sektore zdravotníctva. Spoločnosť prevádzkuje 55 zdravotníckych stredísk v jedenástich kantónoch. Služby spadajú do kategórií terapia, liečebná masáž, prehliadky, výkonnostná diagnostika, doplnková medicína, kurzy, online poradenstvo, pracovné lekárstvo, prevencia a rehabilitácia. Od roku 2019 sú súčasťou skupiny Medbase aj lekárne Topwell a lekárne typu shop-in-shop. Ako ďalší formát shop-in-shop bol začiatkom novembra 2020 otvorený prvý špecializovaný obchod Misenso pre načúvacie prístroje, okuliare a kontaktné šošovky. Vďaka týmto a podobným aktivitám sa stal Migros súčasťou života doslova každého obyvateľa Švajčiarska. Bez neho by nebolo ani len možné predstaviť si život obyvateľov tejto alpskej krajiny.

Dalo by sa o megadružstve Migros písať ešte veľmi veľa. Je to prakticky nevyčerpateľná téma. Vlastne nie je problém rozpísať sa o družstve Migros. Problém je skôr v krátkosti opísať jeho históriu i súčasnosť a nevynechať pritom niečo dôležité. Uspokojme sa zatiaľ aspoň s minimom informácií, ktoré sa dali vtesnať do tohto článku. Azda sa v budúcnosti naskytne príležitosť popísať túto skvelú kapitolu dejín švajčiarskeho družstevníctva aj podrobnejšie, napríklad formou knižnej publikácie.

 

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Švajčiarsko – krajina snov mnohých Slovákov (a nielen ich)

Švajčiarske družstevníctvo – svetlý vzor do budúcnosti