Čriepky z Literárneho týždenníka

 

ZÁPISNÍK (6/2022)

Prvé tohtoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka prinieslo peknú kôpku zaujímavého čítania. V nasledujúcich riadkoch si priblížime aspoň niektoré z množstva príspevkov, ktoré stoja za pozornosť.

 

Šéfredaktor Štefan Cifra v úvodníku poukazuje na zarážajúci fakt, že podpora časopisu zo strany štátu, ktorá bola v posledných rokoch postupne znižovaná, teraz klesla na nulu: „V dnešnom prostredí sa demokracia ohýba tak, ako to vyhovuje určitým názorovým skupinám, ktoré sa postupne čoraz intenzívnejšie usadzujú v štátnych či verejnoprávnych kultúrnych inštitúciách, kde všemožnými nástrojmi potierajú iné názorové a hodnotové smerovanie, obmedzujú a ničia z ich pohľadu protivníka, v úsilí nastoliť jedinú správnu pravdu, ako sme to už zažívali v minulom režime.“

::

Petr Žantovský v Pohľadnici z Prahy upozorňuje na „kvality“ novej českej vlády, píše napríklad: „Premiérom je dejepisár a teoretický politológ, ministrom financií absolvent elektrotechnickej fakulty, ministrom poľnohospodárstva bankový špecialista, ministrom vnútra nemčinár, ministrom práce a sociálnych vecí poľnohospodár, ministrom pre miestny rozvoj absolvent knihovníctva, ministrom dopravy novinár, ministrom kultúry bývalý starosta, ministrom pre európske záležitosti hudobný teoretik, ministrom školstva bývalý starosta, ministerkou pre vedu a výskum bývalá vedúca penziónu bez vysokoškolského vzdelania...“

::

Kto je viac ako človek? Takúto otázku kladie Vladimír Blaho v súvise s takzvanou obrannou zmluvou s USA: „V pripravovanej vojenskej zmluve o spolupráci Slovenska a USA je okrem mnohých vrcholne sporných paragrafov aj onen opakujúci sa bod, že za trestný čin na území Slovenska môže amerického vojaka súdiť len americký súd. Takže, milý čitateľ, teraz si už aj sám odpovieš na otázku z titulku môjho článku: Kto je viac ako človek?“

::

Čestné miesto v aktuálnom čísle Literárneho týždenníka patrí rozhovoru Antona Blahu s herečkou a spisovateľkou Milkou Zimkovou. Pani Zimková pútavo rozpráva o svojom živote a tvorbe, ako aj o spoločenských pomeroch v minulosti a súčasnosti: „Už štyridsaťpäť rokov ma vlak dopravuje s mojím divadlom do rozličných kútov – nielen Slovenska, aj Európy. Dlhé cesty som využila na to, že som prečítala niekedy aj dve knihy. Príchodom mobilov nastalo utrpenie. Darmo som sa sťahovala z vagóna do vagóna, všade sa telefonovalo. A tak hlasno a necudne, že sa to nedalo nepočuť. Tam sú zárodky knihy InterCity. Podozvedala som sa toľko intímností, že až. Príchodom notebookov nastal koniec mojim informáciám. Teraz si každý zíza do toho svojho okienka, ale zato ja si môžem pokojne čítať.“

::

Posledná strana – už tradične – patrí dvom rubrikám: Fórum kultúrnej verejnosti a Literárium. Z Literária vyberme aforizmus Milana Kupeckého: „Našich poslancov treba upozorniť, že život beží ďalej bez ohľadu na to, či zasadajú, alebo nie.“

 

(IN: Literárny týždenník č. 1–2/2022)

 

Vybral: Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (5/2022)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!