K sčítaniu obyvateľov Slovenska podľa náboženského vyznania

 

Ľudovít Košík

Po desiatich rokoch prebehlo v uplynulom roku ďalšie pravidelné sčítanie obyvateľov Slovenska, ktoré signalizuje pokles počtu kresťanov, konkrétne počet rímskych katolíkov je menší asi o 300 000 osôb, klesol zo 62 na 55 percent. Neklesol síce tak, ako niektorí predpokladali, ale aj tak je to skutočnosť, nad ktorou by sa zodpovední mali zamyslieť a vyvodiť potrebné riešenia pre prítomnosť a budúcnosť. Uspokojiť sa s tým, že nás je ešte väčšina a pokračovať v doterajšom úpadkovom a konzumnom trende, by asi nebolo prejavom kresťanskej zodpovednosti.

Ak by doterajší trend (po roku 1989) pokračoval, o niekoľko desaťročí by sa rímski katolíci stali len malou skupinkou. Keď sa pozrieme na náboženské zloženie obyvateľov Slovenska od roku 1857 do roku 1950 a od roku 1991 do súčasnosti, keď sa náboženská príslušnosť zisťovala,  dominantnou skupinou boli rímski katolíci (65 – 76 %), gréckokatolíci (3,4 – 7,6 %), evanjelici (5,9 – 15 %), reformovaní (1,5 – 6,25 %), do roku 1940 židia (3,2 – 5,7 percenta); k iným náboženstvám sa hlásilo  len niekoľko stoviek osôb a bez vyznania v roku 1950 ich bolo  0,3 percenta. Kým v evanjelickej a reformovanej cirkvi nastal výrazný štatistický úbytok veriacich (zhruba na polovicu) počas rokov komunizmu a v súčasnosti pokračuje už miernejším tempom, v katolíckej cirkvi výraznejší štatistický úbytok badať v posledných desaťročiach. Tiež je zrejmý výrazný nárast počtu ľudí bez vyznania, ktorý dosiahol podľa posledného sčítania 23,8 percenta, pričom u 6,5 percenta obyvateľov je náboženská príslušnosť nezistená.

Kresťania majú byť viditeľní a poznateľní predovšetkým kvalitou svojho života a vernosťou hodnotám. Majú byť svetlom, kvasom, soľou spoločnosti. Predsa aj štatistika mnoho naznačuje a prezrádza. Ak pribúda počet neveriacich a tých, ktorí sa k otázke náboženského vyznania nevyjadrujú, je to signál, že naša spoločnosť už nie je natoľko kresťanská, ako bola v roku 1989, keď sa skončil otvorený protináboženský boj, ale vzdáva sa hodnôt, na ktorých stáročia stála a budovala svoju existenciu; stáva čoraz menej kresťanskou, viac liberálnou, povrchnou, materialistickou, ateistickou. Vytrácajú sa z nej hodnoty, ktoré sú základom  šťastného a naplneného života.

Cirkev je božsko-ľudská ustanovizeň, v ktorej Boží rozmer zlyhať nemôže, takže príčinou zlyhaní aj úbytku kresťanov je náš ľudský rozmer a je preto potrebné, aby sme sa všetci, ktorým záleží nielen na dobre Cirkvi, ale aj spoločnosti, rodín a jednotlivcov, nad úbytkom kresťanov, vytrácaním sa kresťanských hodnôt zo života a úpadkom spoločenského života zamysleli.

O úpadku kresťanského života v posledných rokoch svedčí aj úroveň spoločenského života a úpadok morálneho správania mnohých obyvateľov Slovenska, napríklad narastajúci počet rozvodov a umelých ukončení tehotenstva, ako aj časté mimomanželské spolužitie muža a ženy,  striedanie partnerov, spolužitie osôb rovnakého pohlavia, veľký počet detí narodených mimo manželstva, zvyšujúca sa kriminalita, narastajúca agresivita, vytrácanie sa kresťanských prejavov zo života, pokles počtu cirkevných krstov, sobášov, pohrebov, účastníkov bohoslužieb, či pribúdajúci počet pohrebov bez obradu...

Cirkev prináša do spoločnosti a do života ľudí hodnoty, ktoré robia človeka šťastným ako vo večnosti, tak aj tu na zemi. Preto ak Cirkev nebude budovať svoju existenciu na spoločenstve a vzťahu s Trojjediným Bohom a na princípoch, na ktorých bola založená a dve tisícročia fungovala pre dobro ľudí i spoločnosti, stratí dôvod svojej existencie a trend naznačený poslednými sčítaniami bude pokračovať možno až do úplného vytratenia sa kresťanov z našej spoločnosti.

Boh pozýva človeka a ponúka mu spoluprácu, ale záleží na človeku, aj na predstaviteľoch Cirkvi, či a ako ponuku prijme, alebo ňou pohrdne. Potom však musí niesť dôsledky, za seba i za tých, ktorých ovplyvnil. Cirkev nie je možné budovať len na ľudských princípoch a hodnotách.  Cirkev, ktorá nestojí na Božích hodnotách, nemá budúcnosť. Morálny relativizmus nemôže nikoho urobiť šťastným. A spoločenstvo, ktoré je rozdelené a rozkladané zvnútra, nemôže obstáť.

Už dva roky je naše zdravie ohrozované a sme obmedzovaní rôznymi opatreniami, zvyšuje sa zároveň nebezpečenstvo vojnového konfliktu, pociťujeme nárast cien potravín, energií, palív, komplikujú sa medziľudské vzťahy, pribúdajú problémy... Ako chceme fungovať, keď sa vzdávame Boha a vytláčame ho z nášho života?! Či si to pripustíme alebo nie, On je náš Stvoriteľ a Pán a bez neho nemôžeme mať budúcnosť večnú, ale ani pozemskú...

Sčítanie naznačilo aj to, že úbytok kresťanov súvisí tiež s urbanizáciou, k viere sa hlásia vo väčšej miere obyvatelia menších obcí než obyvatelia veľkých miest, percentuálne najmenej veriacich je v hlavnom meste Slovenska. Tiež naznačilo prírastok počtu ľudí hlásiacich sa k menším kresťanským spoločenstvám, teda pribúda ľudí, ktorí odchádzajú z veľkých kresťanských cirkví a svoju vieru žijú, aj úspešne šíria, v malých cirkvách, spoločenstvách či skupinách. 

Úpadok počtu katolíckych kresťanov je väčší po tridsiatich rokoch slobody, keď Cirkev mohla pôsobiť vcelku slobodne, bez obmedzení a s podporou štátu, než po štyridsiatich rokoch prenasledovania a šikanovania veriacich za totalitného režimu!

Možno by bolo správne, aby namiesto prázdnych rečí, tárania, fráz a  nezmyselných aktivít prišli skutky pokánia a zodpovedný kresťanský život, ktorý by prirodzene fungoval v rodinách i v spoločnosti a inšpiroval by aj okolie. Aktivisti z opačnej strany už zvolávajú okrúhly stôl na tému odluka cirkví od štátu a otvorenie zmluvy s Vatikánom, pričom argumentujú výsledkami sčítania. A keď sa pozerám na preferencie politických strán, nevidím veľkú nádej do budúcnosti (silné preferencie liberálnych skupín, ľavicových skupín, ale kresťania akoby nedokázali ponúknuť to, čo sa právom od nich očakáva).

Ak naši rodičia či starí rodičia, napriek ťažkým životným podmienkam, dokázali vieru zachovať, obetovať sa a odovzdať ju aj nám, niekde je príčina, že nám sa to darí akosi menej. A koho by mali zaujímať príčiny viac ako samú Cirkev?!

Máme dve možnosti: konať pokánie a žiť životom plodnej, zodpovednej, obetavej a pevnej  viery, alebo pokračovať v čudných experimentoch, z viery iných ťažiť, na kresťanov sa hrať a komplikovať tak život sebe aj iným.

 

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok: Aká je sila kresťanov v našej spoločnosti?

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).