Ľudovít Košík |
Po desiatich rokoch prebehlo v uplynulom roku ďalšie pravidelné sčítanie obyvateľov Slovenska, ktoré signalizuje pokles počtu kresťanov, konkrétne počet rímskych katolíkov je menší asi o 300 000 osôb, klesol zo 62 na 55 percent. Neklesol síce tak, ako niektorí predpokladali, ale aj tak je to skutočnosť, nad ktorou by sa zodpovední mali zamyslieť a vyvodiť potrebné riešenia pre prítomnosť a budúcnosť. Uspokojiť sa s tým, že nás je ešte väčšina a pokračovať v doterajšom úpadkovom a konzumnom trende, by asi nebolo prejavom kresťanskej zodpovednosti.
Ak by doterajší trend (po roku 1989) pokračoval,
o niekoľko desaťročí by sa rímski katolíci stali len malou skupinkou. Keď sa
pozrieme na náboženské zloženie obyvateľov Slovenska od roku 1857 do roku 1950
a od roku 1991 do súčasnosti, keď sa náboženská príslušnosť zisťovala, dominantnou skupinou boli rímski katolíci (65
– 76 %), gréckokatolíci (3,4 – 7,6 %), evanjelici (5,9 – 15 %), reformovaní
(1,5 – 6,25 %), do roku 1940 židia (3,2 – 5,7 percenta); k iným náboženstvám sa
hlásilo len niekoľko stoviek osôb a bez
vyznania v roku 1950 ich bolo 0,3 percenta.
Kým v evanjelickej a reformovanej cirkvi nastal výrazný štatistický úbytok
veriacich (zhruba na polovicu) počas rokov komunizmu a v súčasnosti pokračuje
už miernejším tempom, v katolíckej cirkvi výraznejší štatistický úbytok badať v
posledných desaťročiach. Tiež je zrejmý výrazný nárast počtu ľudí bez vyznania,
ktorý dosiahol podľa posledného sčítania 23,8 percenta, pričom u 6,5 percenta
obyvateľov je náboženská príslušnosť nezistená.
Kresťania majú byť viditeľní a poznateľní predovšetkým kvalitou svojho
života a vernosťou hodnotám.
Majú byť svetlom, kvasom, soľou spoločnosti. Predsa aj štatistika mnoho
naznačuje a prezrádza. Ak pribúda počet neveriacich a tých, ktorí sa k otázke
náboženského vyznania nevyjadrujú, je to signál, že naša spoločnosť už nie je
natoľko kresťanská, ako bola v roku 1989, keď sa skončil otvorený
protináboženský boj, ale vzdáva sa hodnôt, na ktorých stáročia stála a budovala
svoju existenciu; stáva čoraz menej kresťanskou, viac liberálnou, povrchnou,
materialistickou, ateistickou. Vytrácajú sa z nej hodnoty, ktoré sú
základom šťastného a naplneného života.
Cirkev je božsko-ľudská ustanovizeň, v ktorej
Boží rozmer zlyhať nemôže, takže príčinou zlyhaní aj úbytku kresťanov je náš
ľudský rozmer a je preto potrebné, aby sme sa všetci, ktorým záleží nielen na
dobre Cirkvi, ale aj spoločnosti, rodín a jednotlivcov, nad úbytkom kresťanov,
vytrácaním sa kresťanských hodnôt zo života a úpadkom spoločenského života
zamysleli.
O úpadku kresťanského života v posledných
rokoch svedčí aj úroveň spoločenského života a úpadok morálneho správania
mnohých obyvateľov Slovenska, napríklad narastajúci počet rozvodov a umelých
ukončení tehotenstva, ako aj časté mimomanželské spolužitie muža a ženy, striedanie partnerov, spolužitie osôb
rovnakého pohlavia, veľký počet detí narodených mimo manželstva, zvyšujúca sa
kriminalita, narastajúca agresivita, vytrácanie sa kresťanských prejavov zo
života, pokles počtu cirkevných krstov, sobášov, pohrebov, účastníkov
bohoslužieb, či pribúdajúci počet pohrebov bez obradu...
Cirkev prináša do spoločnosti a do života ľudí hodnoty, ktoré robia
človeka šťastným ako vo večnosti, tak aj tu na zemi. Preto ak Cirkev nebude budovať svoju
existenciu na spoločenstve a vzťahu s Trojjediným Bohom a na princípoch,
na ktorých bola založená a dve tisícročia fungovala pre dobro ľudí i
spoločnosti, stratí dôvod svojej existencie a trend naznačený poslednými
sčítaniami bude pokračovať možno až do úplného vytratenia sa kresťanov z našej
spoločnosti.
Boh pozýva človeka a ponúka mu spoluprácu, ale
záleží na človeku, aj na predstaviteľoch Cirkvi, či a ako ponuku prijme, alebo
ňou pohrdne. Potom však musí niesť dôsledky, za seba i za tých, ktorých
ovplyvnil. Cirkev nie je možné budovať len na ľudských princípoch a hodnotách. Cirkev, ktorá nestojí na Božích hodnotách,
nemá budúcnosť. Morálny relativizmus nemôže nikoho urobiť šťastným. A
spoločenstvo, ktoré je rozdelené a rozkladané zvnútra, nemôže obstáť.
Už dva roky je naše zdravie ohrozované a sme
obmedzovaní rôznymi opatreniami, zvyšuje sa zároveň nebezpečenstvo vojnového
konfliktu, pociťujeme nárast cien potravín, energií, palív, komplikujú sa
medziľudské vzťahy, pribúdajú problémy... Ako chceme fungovať, keď sa vzdávame
Boha a vytláčame ho z nášho života?! Či si to pripustíme alebo nie, On je náš
Stvoriteľ a Pán a bez neho nemôžeme mať budúcnosť večnú, ale ani pozemskú...
Sčítanie naznačilo aj to, že úbytok kresťanov
súvisí tiež s urbanizáciou, k viere sa hlásia vo väčšej miere obyvatelia
menších obcí než obyvatelia veľkých miest, percentuálne najmenej veriacich je v
hlavnom meste Slovenska. Tiež naznačilo prírastok počtu ľudí hlásiacich sa k
menším kresťanským spoločenstvám, teda pribúda ľudí, ktorí odchádzajú z veľkých
kresťanských cirkví a svoju vieru žijú, aj úspešne šíria, v malých cirkvách,
spoločenstvách či skupinách.
Úpadok počtu katolíckych kresťanov je väčší po
tridsiatich rokoch slobody, keď Cirkev mohla pôsobiť vcelku slobodne, bez
obmedzení a s podporou štátu, než po štyridsiatich rokoch prenasledovania a
šikanovania veriacich za totalitného režimu!
Možno by bolo správne, aby namiesto prázdnych
rečí, tárania, fráz a nezmyselných
aktivít prišli skutky pokánia a zodpovedný kresťanský život, ktorý by
prirodzene fungoval v rodinách i v spoločnosti a inšpiroval by aj okolie. Aktivisti
z opačnej strany už zvolávajú okrúhly stôl na tému odluka cirkví od štátu a
otvorenie zmluvy s Vatikánom, pričom argumentujú výsledkami sčítania. A keď sa
pozerám na preferencie politických strán, nevidím veľkú nádej do budúcnosti
(silné preferencie liberálnych skupín, ľavicových skupín, ale kresťania akoby
nedokázali ponúknuť to, čo sa právom od nich očakáva).
Ak naši rodičia či starí rodičia, napriek
ťažkým životným podmienkam, dokázali vieru zachovať, obetovať sa a odovzdať ju
aj nám, niekde je príčina, že nám sa to darí akosi menej. A koho by mali
zaujímať príčiny viac ako samú Cirkev?!
Máme dve možnosti: konať pokánie a žiť životom
plodnej, zodpovednej, obetavej a pevnej
viery, alebo pokračovať v čudných experimentoch, z viery iných ťažiť, na
kresťanov sa hrať a komplikovať tak život sebe aj iným.
Ľudovít Košík
::
Súvisiaci článok: Aká je sila kresťanov v našej spoločnosti?
::
Rozhovor s autorom: Kresťanstvo
vybudovalo Európu
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Celospoločenské procesy majú veľkú zotrvačnosť (mnohí ľudia sa riadia diktátom „verejnej mienky“). Naznačený trend odklonu od kresťanstva bude preto zrejme pokračovať. Zmenu k lepšiemu môže vyvolať len nejaký silný impulz...
OdpovedaťOdstrániťAle úlohou kresťana nie je zachraňovať svet. Pôsobiť môžeme len v rámci svojich schopností a možností, talentov a kompetencií. A mali by sme si byť vedomí toho, že istý druh démonov sa nedá vyhnať ináč, iba vierou, modlitbou a pôstom (porov. Mt 17, 14 – 21).
Pripájame sa. Ani úlohou slovenských humoristov nie je zachraňovať svet. Pôsobiť môžeme len v rámci svojich schopností a možností, talentov a zatiaľ aj potápajúceho sa Humorikonu. milan
OdpovedaťOdstrániťNo, keď ide o osud ľudí a budúcnosť národa, „srandičky“ musia ísť bokom. Ale pravdu máte v tom, že dechristianizácia má dopad i na kultúru a kultúrnosť; úpadok mravnosti a kultúry idú ruka v ruke.
OdstrániťMy ľudia sme bytosť telesná, duševná a duchovná a ono tieto rozmery človeka sa navzájom ovplyvňujú, žijeme v tele vo svete, v rodine, v spoločnosti a mali by sme duševným a duchovným životom smerovať k vyšším cieľom. Beda ak sa človek zamotá v bahne hriechu a nesmeruje k dokonalosti, to má vplyv aj na prostredie v ktorom žije, tak ako kedysi trápilo aj rodinu, ak niekto žil neporiadne, nezodpovedne. Dnes sme to všetko akosi poplietli, hriech nielen tolerujeme, niekedy žiaľ aj schvaľujeme a podporujeme a tak sa nám aj žije, všetko sa akosi zamotáva, komplikuje a život sa stáva ťažším, náročnejším, drahším... Potrebujeme aj humor, aj kultúru, aj politiku, len treba nám zachovať správnu hierarchiu hodnôt, nepodriaďovať vyššie hodnoty nižším a nenadraďovať hodnoty nižšie vyšším. Nebudovať Babylon ale Božie Kráľovstvo. Kiež sa nám to darí. Vďaka Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím s pánom Maršálekom i Ľudovítom, ktorého si cením, že sa zapája pravidelne do diskusie v Priestornete. Z nej možno vyčítať, že pán Ľudovít je nábožne, duchovne a rodinne založený človek. Áno, ako tvrdí, potrebujeme okrem duchovna aj politiku, kultúru, do ktorej spadá satira i humor. Tvorba slovenských humoristov je rozsiahla (viď. Humorikon). Najmä satirou poukazujú na neduhy spoločnosti a väčšina z nich stojí na strane pravdy. Čiže chcem zdôrazniť len toľko, že nejde o nejaké "srandičky", ale satira je vážna vec a humor ako sa vraví je zbraňou bezbranných.
OdpovedaťOdstrániťHumor je korením, soľou života, s ním sa nám žije ľahšie a zdravšie, bez neho je život ťažký, dokáže poukázať na pravdu tak, aby to nikoho nezranilo, dokáže nadľahčiť aj ťažké a zložité situácie, je veľmi potrebný a mám rád dobrý a slušný humor. Nemajú ho radi diktátori, lebo sa boja pravdy. Zdá sa mi, že aj zdravého humoru akosi ubudlo. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťVážený pán Ľudovít, v mene slovenských humoristov Vám ďakujem za povzbudivé slová! Už tri roky plníme obsah Humorikonu profesionálnou satirou a humorom v rôznych žánroch doslova zadarmo. Sme radi, že sa prikláňate k nášmu názoru, že politici s boja satiry ako čert svätenej vody. Grant nám vždy odmietli iba preto, že sme všetci autori Slováci a nie Európania. Nekádrujeme sa, ale mnohí z nás sú dokonca euroskeptici a neuznávajú multi. S vďakou a úctou! milan
OdpovedaťOdstrániť