Obrana zdravého rozumu

 

G. K. Chesterton: Na ostrie argumentu

Bratislava, Zabudnuté knihy, 2020

Obhajca katolíckej viery, skvelý esejista a majster paradoxu Gilbert Keith Chesterton (1874–1936) je známy aj slovenským čitateľom. Spomeňme slovenské vydanie jeho zbierky krátkych esejí Ohromné maličkosti (Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2014), knihu Svätý František z Assisi (Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2006) a v neposlednom rade slávnu Ortodoxiu (Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2010). Kniha Na ostrie argumentu, s podtitulom Apologetické eseje predstavuje ďalší skromný príspevok k rozšíreniu nášho poznania Chestertonovho diela, ktoré by si nepochybne zaslúžilo komplexnejší vydavateľský počin. Prekladateľ a zostavovateľ Michal Švec v predslove píše: „Tento výber si nerobí nároky na úplnosť ani len z hľadiska apologetiky zdravého rozumu v užšom zmysle – čiže apologetiky kresťanskej filozofie, no hádam poslúži aspoň ako primeraná reprezentácia kratších textov...“ (s. 13).

Chestertonove úvahy sú podnetné i dnes – napokon, v našich časoch sa ešte výraznejšie prejavuje materializmus, relativizmus, ako aj falošné chápanie pokroku. Prečo falošné? Aby sme totiž mohli legitímne hovoriť o pokroku, musíme mať jasno v tom, čo je správne, k čomu treba smerovať a čomu sa vyhýbať. Bez „počiatočnej definície morálnej doktríny“ (s. 71) pojem pokrok nič neznamená, bez ujasnenia hierarchie hodnôt sa nedá určiť, čo vlastne je a čo nie je pokrokové, respektíve progresívne. V prostredí hodnotového zmätku a dezorientácie je teda vnímanie pokroku pokrivené: „Ak je pokrok chápaný správne, má skutočne dôstojný a legitímny zmysel. Ale ak je použitý ako opak k presným morálnym ideálom, je to absurdné. Že by mal byť ideál pokroku stavaný proti etickej alebo náboženskej absolútnosti, to má od pravdy tak ďaleko, až je opakom pravdy“ (s. 70).

V moderných časoch sa mnoho hovorí o pokroku, vzdelaní, reformách, ale nehovorí sa o dobre. Nehovorí sa poriadne ani o náboženstve a viere, nehovorí sa o najdôležitejších veciach: „Ešte nikdy nebolo tak málo diskusie o podstate človeka ako teraz, keď o nej môže po prvýkrát diskutovať každý. Staré obmedzenie znamenalo, že o náboženstve mohli rozprávať len pravoverní. Moderná sloboda znamená, že o ňom nemôže rozprávať nikto“ (s. 54).

Novoveká filozofia v podstate rezignovala z hľadania pravdy, zavrhla všetky vznešené ideály a „toto zavrhnutie veľkých slov a veľkých vízií prinieslo pokolenie malých ľudí“ (s. 57), čo sa prejavuje v každej oblasti života, a tak „priemernosť je zaslúžilým umelcom“ (s. 58); osobitne sa to prejavuje v politike, ako konštatuje autor, politici dneška sa vlastne chvália tým, že sú „príliš praktickí, aby mohli byť čistí, a príliš vlasteneckí, aby mohli byť morálni“ (s. 57).

Chesterton sa stal obhajcom normálnosti a zdravého rozumu, s poukazom na to, že pravda má v jadre duchovný charakter, preto ju možno vyjadriť iba obraznou rečou, prostredníctvom podobenstiev, symbolov, prirovnaní. Prijatie tajomstva je autentickejšie ako nejaká neživá kozmická filozofia a konkrétna ľudská skúsenosť je dôveryhodnejšia než umelé definície kadejakých vedátorov. Preto si mohol dovoliť napísať, že v hre nie je voľba medzi mystikou a racionalitou, ale medzi mystikou a šialenstvom: „Pretože tá mystika, a jedine mystika, udržiava ľudí od začiatku sveta príčetnými“ (s. 33).

Je načase, aby príčetnosť znova zaujala svoje miesto!

 

Ján Maršálek

::

Ďalšia recenzia:

G. K. Chesterton: Ohromné maličkosti

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.