ZÁPISNÍK (7/2022)
Zdá sa, že dva roky trvajúca hystéria, takzvaná pandémia, spojená s politickým zneužívaním medicínskeho problému a so šikanovaním ľudí, sprevádzaná dokonca policajnými a vojenskými manévrami (spomeňme si na zapojenie vojakov do „celoplošného testovania“), sa pomaly končí. Končí sa trochu prekvapivo – zrejme z dôvodu vzrastajúceho odporu obyvateľstva. Väčšina ľudí (aspoň na Slovensku) ide cestou tichého vzdoru, ignorovania nezmyselných nariadení a odmietania ďalších očkovacích dávok. Mnohí už pochopili, že na pozadí onej pandémie sa deje čosi nekalé. V ľuďoch je teraz viac hnevu ako strachu.
Ale náprava pokazeného bude dlhá a náročná.
V médiách, ktoré sa označujú ako
mienkotvorné a ktoré v uplynulých dvoch rokoch výdatne prispievali k šíreniu
strachu a hlúposti, sa už začína hovoriť o tom, že na kovidovú
pandémiu treba zabudnúť. Ale to by bola chyba! Bolo by chybou zabudnúť a dovoliť,
aby sa zbavili zodpovednosti tí, ktorí v rozpore s logikou a zdravým
rozumom presadzovali reštrikcie vedúce nie k zlepšeniu, ale k zhoršeniu
zdravotnej situácie (existuje dôvodné podozrenie, že v hre často boli zištné
pohnútky). Treba zodpovedne, uvážene posúdiť kroky kompetentných (členov
rôznych komisií a konzílií) – v záujme pravdy a spravodlivosti.
::
Triezvo a kriticky uvažujúci publicista
Dag Daniš napísal: „Klinický režim postavený na masovej disciplíne, kontrole
a priepustkách na slobodu sa nepresadil. Rozpadáva sa. Ak sa nestane nič
nečakané, o pár týždňov by sa mal pandemický poriadok celkom uvoľniť. Už to nie
je len názor, ale prognóza tých, ktorí rozhodujú. Obrat priznal aj hlavný
architekt pandemických reštrikcií, ktorý ešte donedávna naliehal na povinné a
intenzívne boosterové dávky – Anthony Fauci. Poradca amerického prezidenta pre
pandemickú politiku. (...) Samozrejme, vírusy a iné patogény tu ostanú. Patria
k ľudstvu. Bude sa s nimi ďalej bojovať a aj so zapojením úradov. No už zrejme
nebudú tak drasticky zneužívané na presadzovanie programu plošného očkovania a
nového pandemického poriadku, ktorý stojí na sústavnej kontrole a obmedzovaní
základných práv ľudí. (...) Tlaky na kontrolu spoločnosti a presadzovanie
poriadku tu v rôznych podobách ostanú, no musia mať svoje právne aj morálne
hranice. A tie boli prekročené.“ (Dobré správy. Pandemická kampaň sa skončila)
::
Poučíme sa? Budeme nabudúce pevnejší,
odvážnejší? Alebo sa celkom podvolíme šíriteľom nového svetového poriadku?
Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (6/2022)
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Vďaka za múdre mierne optimistické zamyslenie. Sme schopní sa ešte nechať poučiť? alebo budeme pokračovať v stádovitom konaní? Ľ
OdpovedaťOdstrániťNezabudneme. Slobodné fórum pre nezaočkovaných a všetkých ostatných odporcov "nového normálu" a koronafašizmu na Slovensku a v Čechách:
OdpovedaťOdstrániťhttps://tinyurl.com/nezaockovani
Dovoľte zapojiť sa do zaujímavej diskusie Priestornetu. Od začiatku pandémie až doteraz, čiže zhruba dva roky (hoci mám kopu zdravotných diagnóz - až na koronavírus mozgu, akceptovaných vzhľadom na výšku veku) nebol som ani jediný raz na žiadnom výtere z nosa, ani zo zadku a ani na vakcínovaní, štepení, či očkovaní. Nechválim sa tým. No pán tohto sveta a vesmíru mi doprial a umožnil za toto obdobie pri toľkom mojom chatrnom zdraví, vyhýbať sa hospitalizácii a návšteve akéhokoľvek zdravotníckeho zariadenia. Nosil som na krku nejakú respiračnú prikrývku, mimochodom doteraz neviem na čo, keďže som sa po jej stiahnutí z krku na tvár príšerne dusil. Upozorňovali ma na to známi a okoloidúci občania, najmä pri vchádzaní do niektorej z predajní. Divili sa, že takto ignorujem záväzné ministerské, či vládne nariadenia, o ktorých ako starší občan nemám ani potuchu. A...že či nečítam tlač a nepozerám televíziu? Boli prekvapení mojou strohou odpoveďou, že (vzhľadom na stratu sluchu a zraku) - NIE. Počas doterajších asi dvoch rokoch som mal vážnejšie problémy iba so svojimi šedinami, ktoré mi holička odmietla ostrihať, keďže som sa nevedel preukázať pandemickým preukazom a ani žiadnym úradným dokumentom. A tak ma musela ostrihať staršia rovesníčka tak, ako sme kedysi šklbali husi na dvore našej starej mamy, ktorá chvála Bohu ešte žije, vraj ani ona nie je očkovaná. Jej posledné želanie je, umrieť doma v kruhu svojej rodiny. Lenže pozor, pandémia, ktorú mnohí nazývajú vymývaním mozgov, ešte neskončila. Preto nečudo, že mi nejaký zlý duch varovne našepkáva: Milan, nepoznáš to jánošíkovské ľudové príslovie - Nekrič hop, kým si nepreskočil...
OdpovedaťOdstrániť