 |
| Martin Jančuška |
Na malé Slovensko, ktoré sa ešte nestihlo spamätať z covidového cirkusu, roky predtým niekým starostlivo naplánovaného, sa cez hraničné priechody na východe krajiny začali hrnúť tisíce, ba desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Nikomu ani vo sne nenapadlo, že môže prísť takáto masová migrácia. Bolo priam cítiť, ako sa rétorika masmédií z jedného dňa na druhý zmenila, zintenzívnila určitým smerom. Pomoc, súcit, nezištná obetavosť na jednej strane, na druhej strane hromy-blesky na agresora, útočníka, nespratníka, vyvrheľa, darebáka... Jednoduchá metóda bielej a čiernej farby. O koreňoch a príčinách konfliktu ani slovko.
Neprestajne, 24 hodín denne, nové masírovanie
mozgov. Dobre osvedčený spôsob. Všade vlajky národa, ktorý sa dal do pohybu.
Denné bubnovanie na city a súcitnosť človeka. Kto by odolal? Kto by sa
pýtal, ako sa to všetko začalo?
A tie masy utečencov treba prichýliť,
ubytovať, zaodieť, nachovať, keď bude treba aj ošetrovať, operovať. Zadarmo.
Už sú prvé ohlasy od tých, ktorí sa v
entuziazme rozhodli pomáhať. Od štátu spočiatku žiadna podpora, žiadna pomoc.
Takmer všetko leží na pleciach nadšencov, dobrovoľníkov a starostov,
ktorí, mimochodom, dodnes čakajú na sľúbenú pomoc za služby počas umelo
navodenej pandémie nešťastného covidu.
Tým hore, ktorí by mali tento štát rozumne
riadiť, zrejme ktosi ešte múdrejší poradil, aby utečencov poubytovávali
v opustených domoch a bytoch. Keď to nebude stačiť, máme ešte
rozumnejšie riešenie. Každá rodina, ktorá vlastní nadmerný byt, musí ubytovať
utečencov.
Je vážna doba a z humanitárnych dôvodov nemôžeme predsa nechať
blížneho spávať na ulici. Pani prezidentka ako prvý občan tejto republiky možno
dá k dispozícii svoj palác, aby išla príkladom, takisto predseda
parlamentu možno načrel do svojho svedomia a dáva k dispozícii všetky
svoje rekreačné zariadenia, dokonca sa zaviazal, že zadarmo, na dobu neurčitú,
bude týchto núdznych šatiť a chovať. A svorne všetci členovia vlády
i celý parlament odsúhlasili, že sa zriekajú dvoch tretín svojho platu,
aby išli príkladom a pomohli takto vyriešiť krízovú situáciu, do ktorej
svojím odborným riadením priviedli túto krajinu.
Ale vráťme sa do reality. Čo obyčajný,
jednoduchý občan? Počúva denne rozhlas, číta noviny, sleduje televíziu či
internet, nasáva informácie zväčša bez toho, aby hľadal skutočnú príčinu
problému, skutočnú pravdu. Dáva sa unášať čičíkaním, veď taká je doba.
To je však len začiatok.
Dva národy, ktoré po stáročia nažívali pri
sebe v zhode, začali sa častovať najprv nevyberanými slovami, potom prechádzali
i do manuálnych riešení, ktoré sa končia bratovražednou vojnou.
A nikto nerieši, kto bol iniciátorom tohto konfliktu, ktorý sa
v podstate začal už otvorením všetkých hraníc v Európe, spoločnou
menou, európskym spoločenstvom a parlamentom... Veľmi dobre premyslené.
Martin Jančuška
::
Na čítanie: Odvážna zdravotná sestra.
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Tak ako každé zlo i vojna má hlboké korene, nikdy sa nezačne len tak z ničoho, bez príčiny, zo dňa na deň. Je preto zarážajúce a podozrivé, keď tí, ktorí majú zodpovednosť za chod štátu (politici, vysokí úradníci), a tí, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku (umelci, novinári, aktivisti), hovoria o problémoch a konfliktoch povrchne a účelovo, ako sa im javia, resp. ako ich chcú prezentovať, ale nehovoria o ich príčinách a širších súvislostiach.
OdpovedaťOdstrániť