Vlado Gregor |
Začnem trochu odľahčene, napriek tragickej
situácii, ktorej sme svedkami: americkí kovboji prebudili ruského medveďa,
keďže mu celkom neslušne a nezodpovedne vliezli takpovediac až do postele.
Smutný je osud krásnych ľudí na východe Európy. Pokúsim sa poukázať na jeho korene. Paradoxne, počiatky štátnosti a aj kresťanstva na tomto území majú miesto v štáte zvanom Kyjevská Rus. Bolo tam v histórii i veľa nešťastia a násilia, a vďaka tomu sa utvoril skutočne silný a schopný ľud, ktorý sa delí na Rusov, Bielorusov a Malorusov, teda Ukrajincov.
Skočím teraz na začiatok XX. storočia a na
zverskú popravu cárskej rodiny. Revoluční kozmopoliti ich vraj dali postrieľať
cez drevenú stenu, lebo prostí pravoslávni vojaci by ináč ich rozkaz na streľbu
neposlúchli...
Zvlášť Ukrajinci si za Lenina, Stalina, Bélu
Kúna a Lazara Kaganoviča užili svoje – a tamojší ľudia si to
pamätajú. Tých posledných dvoch som spomenul preto, že Béla, účinkujúci aj u
nás, povraždil najviac ľudí práve na Kryme a Lazar stvoril kopu „lazárov“ pre
organizovanie špeciálne ukrajinského „golodomoru“.
Všetky tri korene, odnože a či vetvy,
ktoré vykvitli z Kyjevskej Rusi, by si však mohli spomenúť aj na to, že
komunizmus bol do vtedy spoločného štátu importovaný zo Západu, a nielen Lenin
bol plateným západným agentom. Možno sa potom spamätajú. Modlime sa za to.
Pokúšam som sa teda pochopiť, čo sa deje, a naznačiť, z akých tradícií a potknutí to pochádza. Po rusky sa to povie „vot, v čom delo“ a iste tomu rozumejú aj Bielorusi a Malorusi. Povedal by som, že ilustratívne sa v rodiacom sa západno-východnom konflikte prejavujú aj dejiny kresťanskej Cirkvi.
Na jednej strane je to takzvaný byzantinizmus,
ktorý napriek obrovskej modernizácii a veľkým vedeckým výkonom akosi konzervuje
starodávny feudalizmus, ktorý nezažil svoju „Magnu chartu libertatum“.
Pravoslávne kresťanstvo zostalo totálne podriadené kontrole štátu, v ktorom
známosti a zákulisná moc stále platia viac ako pravidlá a zákony.
Na druhej strane je to kalvinizmus, z ktorého
vychádzajú najväčšie americké vyznania, uvediem len baptizmus, adventizmus,
metodizmus a ich rôzne varianty. Kalvinisti a puritáni sa od svojich počiatkov
cítia vyvolení a predurčení poúčať celý svet a vraj kvalifikovane sa
pliesť všetkým ľuďom do ich kultúry a tradícií. Indiánov kedysi považovali za
Amalekitov, ktorých sú povinní eliminovať alebo aspoň izolovať. V poslednom
čase si kvôli tomu spytujú svedomie, ale v svojom mesianizme sa naďalej
správajú a konajú rovnako. Mimochodom, môj syn, ktorý ako cestovateľ navštívil
mnoho krajín, mi to pravidelne potvrdzuje.
Oba tieto smery sa teda svojím spôsobom do
značnej miery prispôsobili tomuto svetu, na škodu celého ľudstva. A čo náš, asi
trochu pôvodnejší, katolicizmus, z ktorého tieto smerovania postupne vykvitli?
Nakoľko sa on v poslednom čase obracia na Boha, dúfa v Božiu milosť a
spytuje si vlastné svedomie? Nakoľko sa aj on prispôsobuje tomuto svetu a tvári
sa, akoby Boha nebolo?
Posúďme. A viďme brvná v svojich očiach...
Preto mi prepáčte teoretizovanie o smietkach v očiach kresťanov na východ a na
západ od nás.
Pane Bože, buď k nám všetkým milostivý a
zachráň nás! Sviataja Prečistaja, pomiluj!
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá.
::
Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite
svoj názor...
(redakčný dotazník)
Nikto normálny vojnu nechce. Preto ma zaráža spôsob, akým oficiálne kruhy i masmédiá na Slovensku na vzniknutú situáciu reagujú. Rusko-ukrajinský spor nás našiel nepripravených. Jednoznačne, vyvolávanie vášní a nenávisti, chaotické zmeny zákonov ani dodávky zbraní či munície nie sú rozumnou odpoveďou.
OdpovedaťOdstrániťPrečo strkáme nos do osieho hniezda?!