Komentár k vojne na Ukrajine

 

Vlado Gregor

Slava Ukraine i Sviatoj Rusi! Nech sa im všetka zloba hnusí.

Začnem trochu odľahčene, napriek tragickej situácii, ktorej sme svedkami: americkí kovboji prebudili ruského medveďa, keďže mu celkom neslušne a nezodpovedne vliezli takpovediac až do postele.

Smutný je osud krásnych ľudí na východe Európy. Pokúsim sa poukázať na jeho korene. Paradoxne, počiatky štátnosti a aj kresťanstva na tomto území majú miesto v štáte zvanom Kyjevská Rus. Bolo tam v histórii i veľa nešťastia a násilia, a vďaka tomu sa utvoril skutočne silný a schopný ľud, ktorý sa delí na Rusov, Bielorusov a Malorusov, teda Ukrajincov.

Skočím teraz na začiatok XX. storočia a na zverskú popravu cárskej rodiny. Revoluční kozmopoliti ich vraj dali postrieľať cez drevenú stenu, lebo prostí pravoslávni vojaci by ináč ich rozkaz na streľbu neposlúchli...

Zvlášť Ukrajinci si za Lenina, Stalina, Bélu Kúna a Lazara Kaganoviča užili svoje – a tamojší ľudia si to pamätajú. Tých posledných dvoch som spomenul preto, že Béla, účinkujúci aj u nás, povraždil najviac ľudí práve na Kryme a Lazar stvoril kopu „lazárov“ pre organizovanie špeciálne ukrajinského „golodomoru“.

Všetky tri korene, odnože a či vetvy, ktoré vykvitli z Kyjevskej Rusi, by si však mohli spomenúť aj na to, že komunizmus bol do vtedy spoločného štátu importovaný zo Západu, a nielen Lenin bol plateným západným agentom. Možno sa potom spamätajú. Modlime sa za to.

Pokúšam som sa teda pochopiť, čo sa deje, a naznačiť, z akých tradícií a potknutí  to pochádza. Po rusky sa to povie „vot, v čom delo“ a iste tomu rozumejú aj Bielorusi a Malorusi. Povedal by som, že ilustratívne sa v rodiacom sa západno-východnom konflikte prejavujú aj dejiny kresťanskej Cirkvi.

Na jednej strane je to takzvaný byzantinizmus, ktorý napriek obrovskej modernizácii a veľkým vedeckým výkonom akosi konzervuje starodávny feudalizmus, ktorý nezažil svoju „Magnu chartu libertatum“. Pravoslávne kresťanstvo zostalo totálne podriadené kontrole štátu, v ktorom známosti a zákulisná moc stále platia viac ako pravidlá a zákony.

Na druhej strane je to kalvinizmus, z ktorého vychádzajú najväčšie americké vyznania, uvediem len baptizmus, adventizmus, metodizmus a ich rôzne varianty. Kalvinisti a puritáni sa od svojich počiatkov cítia vyvolení a predurčení poúčať celý svet a vraj kvalifikovane sa pliesť všetkým ľuďom do ich kultúry a tradícií. Indiánov kedysi považovali za Amalekitov, ktorých sú povinní eliminovať alebo aspoň izolovať. V poslednom čase si kvôli tomu spytujú svedomie, ale v svojom mesianizme sa naďalej správajú a konajú rovnako. Mimochodom, môj syn, ktorý ako cestovateľ navštívil mnoho krajín, mi to pravidelne potvrdzuje.

Oba tieto smery sa teda svojím spôsobom do značnej miery prispôsobili tomuto svetu, na škodu celého ľudstva. A čo náš, asi trochu pôvodnejší, katolicizmus, z ktorého tieto smerovania postupne vykvitli? Nakoľko sa on v poslednom čase obracia na Boha, dúfa v Božiu milosť a spytuje si vlastné svedomie? Nakoľko sa aj on prispôsobuje tomuto svetu a tvári sa, akoby Boha nebolo?

Posúďme. A viďme brvná v svojich očiach... Preto mi prepáčte teoretizovanie o smietkach v očiach kresťanov na východ a na západ od nás.

Pane Bože, buď k nám všetkým milostivý a zachráň nás! Sviataja Prečistaja, pomiluj!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá.

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)