Možnosť rozštiepenia NATO je čoraz reálnejšia

 

Karol Dučák

Zaiste, nie každý súhlasí s názorom, vyplývajúcim z názvu článku, ale príznaky oslabenia súdržnosti vojenského paktu NATO sa množia. A nedajme sa pomýliť tým, že úvahy o vstupe do Severoatlantickej aliancie boli na veľké prekvapenie svetovej verejnosti zaznamenané v tradične neutrálnom Švédsku, ale aj vo Fínsku a Rakúsku. Ba švédsky denník Aftonbladet publikoval minulý týždeň „prieskum, v ktorom sa 51 percent opýtaných Švédov vyjadrilo v prospech členstva ich krajiny v NATO“ (ta3.com).

Avšak švédska premiérka Magdalena Anderssonová 8. 3. 2022 vyhlásila, že žiadosť jej krajiny o vstup do Severoatlantického paktu by mohla prispieť k destabilizácii súčasnej bezpečnostnej situácie v Európe (porov. ta3.com). Z toho vyplýva, že momentálne sú nereálne úvahy, že by sa Švédsko vzdalo svojej osvedčenej neutrality, vďaka ktorej bolo v prvej aj druhej svetovej vojne ušetrené vojnových hrôz a navyše aj hospodársky posilnené.

O niečo reálnejší by mohol byť predpoklad vstupu susedného Fínska do Severoatlantickej aliancie. Fínsko má totiž spoločnú hranicu s Ruskom v dĺžke vyše 1300 kilometrov, takže v súvislosti so súčasnými udalosťami na Ukrajine vzniká u obyvateľov tejto severskej krajiny pochopiteľný pocit ohrozenia. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky sa až 53 percent oslovených vyslovilo za vstup Fínska do NATO. Navyše, desaťtisíce Fínov podpísali petíciu za vstup krajiny do Severoatlantického paktu (porov. seznamzpravy.cz).

Predpokladá sa však, že že Helsinki budú v otázke vstupu do Aliancie konať rovnako ako Štokholm.Helsinki budú v otázke vstupu do NATO postupovať rovnako ako Štokholm. Obe severské krajiny sa budú v prípade vojenského ohrozenia spoliehať na klauzulu o spoločnej obrane EÚ (porov. ta3.com).

A nateraz sa nedá očakávať ani vstup Rakúska do Severoatlantickej aliancie. Ako informovala agentúra DPA, rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer počas nedávnej návštevy Kataru vyhlásil: „Rakúsko bolo, je a aj zostane neutrálne“ (ta3.com). Tým dal jasne najavo, že aj napriek situácii na Ukrajine ostane krajina aj naďalej neutrálna a nevstúpi do NATO (porov. ta3.com).

Čoraz viac svetových politikov sa začína prikláňať k názoru, že NATO ako relikt studenej vojny je prežité. Také rozsiahle monštrum ako Severoatlantický pakt sa stáva bezzubým, paralyzovaným, nefunkčným. Aliancia, založená v roku 1949 ako pakt dvanástich krajín, má dnes tridsať členských štátov. Je príliš veľká, komplikovaná, vnútorne nesúrodá. Je v nej príliš veľa členských štátov, ktoré majú často protichodné záujmy. Nemôžu mať predsa spoločné záujmy také dva členské štáty NATO ako Grécko a Turecko, ktoré boli po stáročia znepriatelené. Nemajú ani spoločné ciele a hodnoty. Kým Grécko je demokratický štát, člen Európskej únie, Turecko je známe rozsiahlym porušovaním ľudských práv a inými problémami, pre ktoré napokon nebolo prijaté do EÚ.

Paradoxne, intenzívne úvahy o zániku vojenského paktu NATO v jeho súčasnej podobe sa donedávna viedli aj v USA, najväčšej krajine v rámci Severoatlantickej aliancie. Nie tak dávno, v roku 2016, citoval Marián Leško vo svojom článku výrok prominentnej americkej autorky Anne Applebaumovej, ktorá už vtedy upozorňovala na to, že za istých okolností sa môžeme dožiť konca NATO, EÚ a možno aj liberálneho poriadku sveta v takom stave, aký poznáme dnes (porov. plus.sme.sk).

Ale aj podstatne novší článok zo zahraničnej tlače, publikovaný pred niekoľkými mesiacmi, jasne signalizuje úvahy o zániku NATO. Autor článku Gary Leupp, ktorý je profesorom histórie na Tuftsovej univerzite, veľmi odvážne píše: „Postupne sa NATO rozpadá. Opäť je to veľmi dobrá vec. Mal som obavy, že Biden bude rýchlo pracovať na integrácii Ukrajiny do aliancie, ale zdá sa, že mu Merkelová povedala nie. Európania nechcú byť zatiahnutí do ďalšej americkej vojny, najmä proti svojmu veľkému susedovi, ktorého poznajú oveľa lepšie ako Američania a majú všetky dôvody na priateľstvo. Francúzsko a Nemecko, ktoré ... boli proti americkým vojnám založeným na klamstvách, proti Iraku v roku 2003, konečne strácajú s alianciou trpezlivosť a zaujíma ich, čo znamená členstvo okrem spojenia s USA v ich hádkach s Ruskom a Čínou“ (worldbeyondwar.org). Hoci bol článok uverejnený v októbri 2021 a súčasná vojna na Ukrajine úvahy o rozštiepení NATO dočasne zmrazila, je pravdepodobné, že Severoatlantická aliancia ako prežitok studenej vojny je odsúdená na zánik. Či už skôr, alebo neskôr.

Práve na pozadí súčasných udalostí na Ukrajine sa totiž čoraz viac objavujú trhliny v tomto monštre, a tak je paradoxne možnosť zániku Severoatlantického paktu reálnejšia ako kedykoľvek predtým. Musíme len dúfať, že to čo najskôr pochopia aj zaslepení politici na Slovensku. V súvislosti so súčasným vojenským konfliktom na Ukrajine sa jednota členských štátov NATO rozpadá ako domček z karát. Severoatlantický pakt sa otriasa v základoch.

Chorvátsky prezident Zoran Milanović obvinil Západ z podnecovania vojny. Odmieta, aby obyvatelia jeho krajiny umierali za záujmy USA! Novinárom povedal: „Nechcem ani to, aby bol zabitý jediný Ukrajinec, jediný Rus. A už vôbec nie Chorváti. Neexistuje stabilita Európy, západnej Európy ani Európskej únie bez stability Ruska. Treba sa s Ruskom dohodnúť“ (teraz.sk). Už predtým chorvátsky prezident vyhlásil, že pre Ukrajinu nie je miesto v Severoatlantickom pakte. Podľa neho sa totiž „na Ukrajine vláda nezmenila demokraticky, ale pučom“ (hnonline.sk).

Maďarský premiér Orbán odmieta posielať zbrane na Ukrajinu, hoci Nemecko a Taliansko tak už robia (porov. extraplus.sk). Francúzsky prezident Macron vyhlásil, že Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom (porov. topky.sk).

Ostatne, vojna na Ukrajine nie je prvým prípadom, ktorý odhalil slabiny NATO. Prvé vážne problémy sa objavili už omnoho skôr. V roku 1966 vystúpilo Francúzsko z vojenských štruktúr NATO v záujme zachovania vojenskej nezávislosti od Spojených štátov. Vojenské jednotky boli na žiadosť francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla premiestnené mimo územia krajiny. Na základe toho bolo spojenecké velenie presunuté z Paríža do belgického Bruselu a vojská do Nemecka. V roku 2009 sa krajina Galského kohúta vrátila pod spoločné velenie Severoatlantického paktu.

V roku 1974 to v NATO znovu poriadne zaiskrilo. Dôvodom bol konflikt medzi Gréckom a Tureckom, dvoma členskými krajinami tejto organizácie, ktoré vstúpili do NATO v roku 1952. Dlhotrvajúce napätie vo vzťahoch oboch krajín vyvrcholilo v roku 1974 po invázii tureckej armády na ostrov Cyprus a okupácii severnej časti ostrova Tureckom, ktorá trvá dodnes. Grécko po tomto agresívnom kroku susednej krajiny demonštratívne vystúpilo z NATO. Po šiestich rokoch, v októbri 1980, však Grécko obnovilo svoje plné členstvo v tomto vojenskom pakte.

Problémy nastali aj v roku 1976, keď Island pohrozil odchodom z NATO v dôsledku sporov s Veľkou Britániou kvôli rybolovu. Napokon však krajina v Severoatlantickej aliancii ostala.  A napokon zvažovalo odchod aj Španielsko, ktoré do NATO vstúpilo v roku 1982. V marci 1986 sa konalo referendum, avšak 52,5 percenta Španielov v referende podporilo zotrvanie  krajiny v pakte.

Zvlášť posledné udalosti dokumentujú, že Severoatlantický pakt je prežitkom studenej vojny. Každému serióznemu politikovi sa už otvárajú oči, len niektorým servilným lokajom severoatlantických štruktúr v slovenskej politike sa akosi nie a nie rozsvietiť v hlave. Budeme ešte dlho čakať? Alebo budeme my, občania SR, žiadať napríklad odvolanie ministra Ivana Korčoka, ktorý neslúži záujmom obyvateľov SR?!

A možno budeme žiadať aj odvolanie ministra Jaroslava Naďa. Poslal totiž na Ukrajinu zbrane, ale my nemáme ani najmenšiu istotu, či sa tie zbrane nedostali do rúk nejakých nezodpovedných živlov.

V každom prípade je však potrebné uvažovať o zmene zahraničnopolitickej orientácie SR, predovšetkým o alternatíve členstva SR v pakte NATO, ktorý skôr či neskôr zákonite zanikne ako relikt studenej vojny. Len aby sa naši páni ministri nezobudili príliš neskoro z ťažkého spánku.

 

Karol Dučák

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).