Návraty k pandémii

 

ZÁPISNÍK (11/2022)

Dva roky boja s vírusom boli obdobím masového zneužívania medicínskeho problému na presadzovanie nových, dosiaľ nevídaných pravidiel a noriem, na zmenu spoločenskej paradigmy a preformátovanie sveta, v ktorom žijeme. V pozadí pôsobili ideologické, politické, mocenské a zrejme aj zištné pohnútky. Mnohí špekulanti pohotovo zareagovali na „požiadavku doby“, aby sa obohatili, upevnili si postavenie alebo si len užili svoju chvíľku slávy. Zákony a rozličné vyhlášky či nariadenia sa menili aj zo dňa na deň, chaoticky a nezmyselne, ba i v rozpore s ústavou.

Metódou cukru a biča malo byť obyvateľstvo vycvičené na úspešný „boj s pandémiou“ (žiaľ, tento boj veľmi úspešný nebol, ak zoberieme do úvahy počet úmrtí v súvise s ochorením a tiež ekonomické i morálne straty).

Takzvané riadenie pandémie bolo spojené so zatváraním obchodov a služieb, výrobných prevádzok, ale i škôl a kostolov. Vždy a všade sme mali nosiť tvárové masky, azda s výnimkou vlastnej kúpeľne a spálne. Potom prišlo na rad údajne dobrovoľné celoplošné testovanie, v skutočnosti tvrdo a nezmyselne vynucované. A zavŕšením boja s pandémiou malo byť takisto údajne dobrovoľné očkovanie experimentálnymi vakcínami. Charakter onej dobrovoľnosti sa ukázal, keď sa nezaočkovaní stali fakticky občanmi druhej kategórie, boli rôznymi spôsobmi obmedzovaní a šikanovaní. Pritom účinnosť a prospešnosť vakcín, ktoré mali znamenať slobodu a záchranu, reálne nezodpovedá sľubom a očakávaniam.

Neuvážené legislatívne zmeny, unáhlené rozhodnutia, viaceré nelogické a nespravodlivé požiadavky zo strany štátnej moci spôsobili viac škody ako úžitku a výrazne prispeli k ešte väčšej polarizácii spoločnosti. A viaceré reštrikcie pretrvávajú, i keď sa už hovorí o konci pandémie.

Nie, tu nejde o spochybňovanie ochorenia a jeho závažnosti, ide o poukázanie na chyby a schválnosti, ku ktorým došlo v zápale boja za „verejné zdravie“. Liek by nemal byť horší ako choroba. Lenže v uplynulých mesiacoch sa takmer vôbec neprihliadalo na proporčnosť a primeranosť prijímaných opatrení, víťazila hrubá a hlúpa paušálnosť a celoplošnosť, priam celoplanetárnosť.

Z toho, čo sme prežili, si treba vziať ponaučenie, aby v budúcnosti už nedochádzalo k zneužitiu akéhokoľvek problému na presadenie zmien, ktoré ľudskej spoločnosti nepomáhajú, ale škodia.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (10/2022)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!