ZÁPISNÍK (11/2022)
Dva roky boja s vírusom boli obdobím masového zneužívania medicínskeho problému na presadzovanie nových, dosiaľ nevídaných pravidiel a noriem, na zmenu spoločenskej paradigmy a preformátovanie sveta, v ktorom žijeme. V pozadí pôsobili ideologické, politické, mocenské a zrejme aj zištné pohnútky. Mnohí špekulanti pohotovo zareagovali na „požiadavku doby“, aby sa obohatili, upevnili si postavenie alebo si len užili svoju chvíľku slávy. Zákony a rozličné vyhlášky či nariadenia sa menili aj zo dňa na deň, chaoticky a nezmyselne, ba i v rozpore s ústavou.
Metódou cukru a biča malo byť
obyvateľstvo vycvičené na úspešný „boj s pandémiou“ (žiaľ, tento
boj veľmi úspešný nebol, ak zoberieme do úvahy počet úmrtí v súvise
s ochorením a tiež ekonomické i morálne straty).
Takzvané riadenie pandémie bolo spojené so
zatváraním obchodov a služieb, výrobných prevádzok, ale i škôl
a kostolov. Vždy a všade sme mali nosiť tvárové masky, azda
s výnimkou vlastnej kúpeľne a spálne. Potom prišlo na rad údajne
dobrovoľné celoplošné testovanie, v skutočnosti tvrdo a nezmyselne
vynucované. A zavŕšením boja s pandémiou malo byť takisto údajne
dobrovoľné očkovanie experimentálnymi vakcínami. Charakter onej dobrovoľnosti
sa ukázal, keď sa nezaočkovaní stali fakticky občanmi druhej kategórie, boli
rôznymi spôsobmi obmedzovaní a šikanovaní. Pritom účinnosť
a prospešnosť vakcín, ktoré mali znamenať slobodu a záchranu, reálne
nezodpovedá sľubom a očakávaniam.
Neuvážené legislatívne zmeny, unáhlené
rozhodnutia, viaceré nelogické a nespravodlivé požiadavky zo strany
štátnej moci spôsobili viac škody ako úžitku a výrazne prispeli
k ešte väčšej polarizácii spoločnosti. A viaceré reštrikcie pretrvávajú,
i keď sa už hovorí o konci pandémie.
Nie, tu nejde o spochybňovanie ochorenia
a jeho závažnosti, ide o poukázanie na chyby a schválnosti, ku
ktorým došlo v zápale boja za „verejné zdravie“. Liek by nemal byť
horší ako choroba. Lenže v uplynulých mesiacoch sa takmer vôbec
neprihliadalo na proporčnosť a primeranosť prijímaných opatrení, víťazila
hrubá a hlúpa paušálnosť a celoplošnosť, priam celoplanetárnosť.
Z toho, čo sme prežili, si treba vziať
ponaučenie, aby v budúcnosti už nedochádzalo k zneužitiu akéhokoľvek
problému na presadenie zmien, ktoré ľudskej spoločnosti nepomáhajú, ale škodia.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (10/2022)
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Súhlasím s úvodným textom v dnešnom Zápisníku autora Jána Maršáleka, citujem: "Dva roky boja s vírusom boli obdobím masového zneužívania medicínskeho problému na presadzovanie nových, dosiaľ nevídaných pravidiel a noriem, na zmenu spoločenskej paradigmy a preformátovanie sveta, v ktorom žijeme. V pozadí pôsobili ideologické, politické, mocenské a zrejme aj zištné pohnútky. Mnohí špekulanti pohotovo zareagovali na „požiadavku doby“, aby sa obohatili, upevnili si postavenie alebo si len užili svoju chvíľku slávy. Zákony a rozličné vyhlášky či nariadenia sa menili aj zo dňa na deň, chaoticky a nezmyselne, ba i v rozpore s ústavou." Treba dodať, ak vie čitateľ čítať medzi radkami a nedá sa ovplyvniť dezinformáciami z niektorých našich médií, že musí prísť k dohode, pretože žiadnej zainteresovanej strane zapojenej do invázie nejde o totálne zničenie Kijeva v konečnej pripravovanej fáze boja, vzhľadom najmä na ľudské obete, materiálne škody nevynímajúc. Chcem poukázať na charaktery rôznych mediálnych a dovolím si povedať i politických havkáčov, ktorí budú teraz, keďže po boji je každý generálom, rýchlo meniť svoju rétoriku a nastane hromadné prezliekanie kabátov u rôznych politológov, stratégov, vojnových štváčov, prognostikov, ktorí sa finančne "operili". Starosť o vlastné prežitie i o utečencov zostane na nás, ktorých kvázi politik Šeliga nazval trefne - občianska chudoba. milan
OdpovedaťOdstrániť