Paradoxy doby
Doba, v ktorej žijeme, je plná paradoxov.
Aj v oblasti viery a rozumu. Na jednej strane vidíme pýchu, sebaistotu,
presvedčenie o sebestačnosti človeka, spoliehanie sa na vedu
a techniku, na strane druhej vidíme neistotu, hodnotový relativizmus,
pochybovanie a spochybňovanie, strach...
Zdá sa nám možno, že veda popiera existenciu Boha, zároveň však cítime, že jestvuje sila väčšia od nás, že predsa len nie sme iba produktom nejakých chaotických evolučných procesov.
Som presvedčený o tom, že viera
v Boha je súladná s rozumom a vedie človeka k lepšiemu, bohatšiemu,
naplnenému životu.
Kresťanstvo vidí za poriadkom sveta všemohúci
a večný Rozum. Ako čítame v Knihe proroka Daniela: „On mení časy i veky,
zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo
chápu. On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo
s ním býva...“ (Dan 2, 21–22).
::
Predchádzajúce: Nedeľné slovo (163)
Nech sa nám darí premieňať sa podľa Ježišovho príkladu na lepších, dokonalejších a svätejších ľudí, ktorí by žiarili vo svojom okolí a prežiarili vnútornou dobrotou a láskou súčasný svet plný nepokoja, biedy, strachu a hrôzy. Ľ
OdpovedaťOdstrániť