Ján Grešák |
Obraz, ktorý visel v spálni nad posteľou,
mal Matej pred očami všade, kam sa pohol. Bol to portrét jeho otca. Prísna
sebavedomá tvár s ostrým pohľadom a veľkými bajúzmi, zdvihnutá, stále
čosi pripomínajúca ruka... Matejovi zakaždým prinavrátil deň, keď mu otec
zvýšeným rozochveným hlasom prízvukoval: „Mlichovcom odteraz pomáhať nebudeme.
Nikdy! Doniesli nás o kus hory, podplatili sudcov a myslia si, že
o tom neviem. Nezabudnem im to, kým žiť budem... Ani keby zomierali hladom
a smädom – nepomôžem! Ani ty! Nikdy. Rozumieš?!“
Matej neraz o otcovom príkaze tuho premýšľal. Odkedy ostal sám, nepozdával sa mu, no susedovcom Mlichovcom sa radšej vyhýbal.
Ustatý, ledva prekladajúc nohami, vracal sa raz napoludnie z poľa s kosou na pleci. Akýsi zvláštny zápach mu odrazu vnikol
nosom do pľúc. Z humna Mlichovcov sa husto valil dym a hneď nato
vyšľahol plameň. Krútil sa vo vetre a zvnútra i zvonka olizoval brvná
stien. Matej nerozmýšľal a rozbehol sa k horiacemu humnu.
Nevnímajúc detský plač pochytil vedro
povaľujúce sa na dvore a rozbehol sa k studni. Tri, štyri, päť... Ani sám
nezrátal, koľkokrát prebehol s plným vedrom od studne k horiacemu
humnu a späť. Plameň syčal, praskotal; voda ho zakaždým o čosi
skrotila, až ho napokon – skôr ako sa stačil priblížiť k hromade slamy
uloženej na protiľahlej strane – celkom pohltila. Susedia Mlichovci sa vracali
domov až podvečer...
Matej pomaly kráčal k svojej chalupe. Keď
si večer ustatý líhal, padol mu zrak na obraz nad posteľou. Opanoval ho strach.
„Mlichovcom nikdy...! Rozumel si?!“ znelo mu v ušiach. Mrzuto sklonil
hlavu. No o chvíľu opäť nesmelo položil zrak na obraz. Spozoroval, že
nebohý otec sa spopod hustých fúzov na neho usmial a v Matejových ušiach
zaznelo: „Rozumiem, syn môj, i ja by som konal rovnako.“
Ján Grešák
::
Prečítajte si: Čriepky zo života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.