 |
| Ilustračná snímka: Ján Grešák |
V tú noc
keď krvou skropil Getsemani
keď na Golgotu niesol kríž
keď zaznelo „dokonané!“...
v tú noc
prišiel za mnou Ježiš
prebodnutým zápästím
utieral mi slzy z líc
nesmúť riekol
Božiu pieseň
hluchým nesiem
slepým svetlo
smädným piť
darujem ti Večný život
nad smrťou viem víťaziť
musíš stále
za mnou kráčať
z mojej stopy nesmieš zísť
tvoja duša spolu s mojou
bude Večný život žiť
nesmieš sa báť
mojej krvi
na tých cestách tŕnistých
sňal som ťarchu
z ramien mnohých
odnesiem aj ten tvoj kríž
len čo svitne ranné svetlo
môžeš za mnou vykročiť
... a temný smútok
v očiach mojich
premenil sa
v ranný svit
- verše, hovoriace o živote, nádeji, dôvere, pochopení...Toľko dôležitého mi pripomenuli, máličko mnou zatriasli; myslím, že na tento deň nebudem môcť/nesmiem zabudnúť - verše sa stanú mojim supútnikom, pár slovami vravia všetko, na čo by iní potrebovali ságy. Aj prebudenia môžu byť rôzne: niekto ťa pohladí, druhý pobozká a tretí nemilosrdne zatrasie. Na všetko možno nájsť viac ciest. Ďakujem autorovi!
OdpovedaťOdstrániťJulius Forsthoffer
Pán Forsthoffer, potešil som sa, že Vás moje verše zaujali. Ak sa čo len jediný človek pri ich čítaní aspoň na sekundu nad nimi zamyslí, znamená to pre mňa, že moja snaha nebola zbytočná. Prajem Vám pohodu a pokoj v duši po všetky dni života.
OdpovedaťOdstrániťS úctou a vďakou
Ján Grešák
Dovoľte mi pripojiť sa k tým, ktorých verše básnika Jána Grešáka zaujali. Parím medzi hosťujúcich autorov Priestornetu a vždy si ho aj rád prečítam. Už som sa niekedy zmienil, že tomuto druhu beletrie, myslím na poéziu nie vždy rozumiem a som tom ho názoru, že je vzhľadom na tvorivú fantáziu a kumšt zrozumiteľná len úzkemu okruhu ľudí. Oveľa zrozumiteľné sú podľa mňa aforizmy a epigramy svojou "lopatickejšou" výpovednou hodnotou. Svetlou beletrickou výnimkou je práve spomínaná báseň Prebudenie. milan
OdpovedaťOdstrániť