Prečo nás nedojíma zabíjanie detí v lonách ukrajinských i ruských matiek?

 

Karol Dučák

Všetci to vidíme. Utečencov z Ukrajiny. Dojíma nás tragédia, ktorú priamo vidíme. Preto pomáhame. Vo veľkom pomáhame Ukrajincom utekajúcim z ohrozenej domoviny. Tak je to správne, ušľachtilé, kresťanské. Plačeme nad plačúcimi a trpíme s trpiacimi, predovšetkým s nevinnými deťmi. No smutné je, že nás dojíma len tragédia tých narodených detí, ale nedojíma nás utrpenie a smrť tisícov ukrajinských detí v lonách matiek, ktoré umierajú pri umelých potratoch.

V tomto krutom svete, kde sa zabíjajú príslušníci dvoch veľkých slovanských národov, v hukote bômb a všetkých tých ničivých zbraní nevnímame „tichú“ smrť bezbranných človiečikov, ktorých zabíjajú ruky lekárov. Teda ruky ľudí, ktorí by mali život dávať, nie brať ho. Tie deti v lonách matiek sú takisto bezbranné, tiež chcú žiť.

Od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa výraznejšie nezmenil pomer pôrodov a úmrtí v krajine. V rokoch 1991–2019 bolo na Ukrajine podľa neoficiálnych štatistík „vykonaných až 40 miliónov umelých potratov“ (ukrinform.ua). Takže v lonách ukrajinských matiek bolo za 28 rokov usmrtených bezmála toľko detí, ako bol počet obyvateľov Ukrajiny na začiatku vojnového konfliktu.

Aj keby nebola vypukla rusko-ukrajinská vojna, aj tak by bola Ukrajina konfrontovaná s hrozbou katastrofálneho vymierania. Vyššie citovaný zdroj z roku 2019 uvádza, že už v tej dobe bola známa chmúrna prognóza OSN, podľa ktorej bude na Ukrajine žiť v roku 2050 zhruba 32 miliónov ľudí, čo znamená pokles populácie krajiny o takmer 20 percent. Už vtedy hrozilo, že Ukrajina v rozsahu vymierania prekročí bod, od ktorého už nebude návratu (porov. ukrinform.ua).

Už vtedy – a to sa ešte nezačal vojenský konflikt – visela nad ukrajinským národom vážna hrozba, že bude vymierať rekordným tempom, podobne ako národ ruský, v ktorom je situácia s potratmi ešte horšia ako na Ukrajine. Pritom – čo je obzvlášť kruté a nepochopiteľné – ukrajinský národ, ktorý vymiera, „vyváža“ do zahraničia svojich vlastných novorodencov.

Ukrajina je veľkou „fabrikou na deti“, v ktorej prekvitá medzinárodný biznis s náhradným materstvom. Teda na jednej strane sa tu zabíjajú už počaté nenarodené deti, zároveň sa umelo „vyrábajú“ deti na objednávku! To kupčenie s deťmi je obzvlášť zarážajúce.

Natíska sa otázka: Ak už svet potrebuje ukrajinské deti, prečo nezachraňuje živé deti v lonách matiek, ktoré by po pôrode mohli ísť na adopciu? Aká to zvrhlosť, na jednej strane zabíjať „hotový“ spontánny život a na druhej strane na objednávku umelo „vyrábať“ nový život!

Tento boľavý problém sužuje Ukrajinu dlhšiu dobu. Už v roku 2020 bola podľa jedného zdroja situácia na Ukrajine alarmujúca. Ukrajinská ombudsmanka Ľudmila Denisova napísala: „Ukrajina sa stáva krajinou-donorom, rodia sa tu deti pre cudzincov a nad ich osudmi krajina nemá kontrolu“ (rusyn.sk). Už vtedy ukrajinská ombudsmanka upozorňovala na to, že náhradné materstvo na Ukrajine je mimoriadne vážnym problémom, ktorý si žiada neodkladné a komplexné riešenie. Požadovala zmenu zákonov a zákaz „vývozu“ novorodencov mimo územia krajiny. Podľa jej vlastných slov „deti na Ukrajine nesmú byť objektom obchodu s ľuďmi“ (rusyn.sk).

Ľudská spravodlivosť na Ukrajine je akási pokrivená. Áno, právom nás šokuje skaza, utrpenie a smrť ľudí v zbytočnej vojne, ktorej sa dalo predísť a ktorá vôbec nemusela byť. To je to najstrašnejšie – táto vojna vôbec nemusela byť! Je správny odpor proti vojne (proti každej vojne!). Je ušľachtilý a správny súcit s trpiacimi a umierajúcimi, je veľmi záslužná pomoc tým, ktorí to potrebujú, lenže musíme si uvedomiť, že vojna sa nezačala vo februári 2022. Už celé desaťročia prebieha tretia svetová vojna – vojna proti nenarodeným deťom. A najstrašnejšie na tejto vojne je, že sme sa už naučili brať ju ako samozrejmosť. Nielen na Ukrajine, ale na celom svete.

Podľa oficiálnych údajov Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v období od roku 2015 do roku 2019 priemerne ročne vykonaných 73,3 milióna potratov na celom svete (porov. ja-zum-leben.de). V USA, kde je, ako uvádzajú analytici, takmer polovica tehotenstiev neželaných, štyri z desiatich ťarchavostí ukončí smrť počatého dieťaťa.

V celosvetovom meradle „bolo v rokoch 1921–2018, ako naznačujú štatistické údaje z Johnstonovho archívu, zabitých v dôsledku potratov až 1 miliarda 52 miliónov 572 tisíc počatých detí. Z toho len v Ázii ich bolo zavraždených viac ako pol miliardy, na území bývalého ZSSR takmer 350 miliónov, v Európe 100 miliónov, v Severnej Amerike viac ako 72,5 milióna, v Austrálii a Oceánii tri a pol milióna, v Afrike takmer tri milióny, v Južnej Amerike asi 400 tisíc“ (christianitas.sk). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že pro-life organizácie uvádzajú omnoho vyššie počty. Napríklad podľa údajov Life Institute bolo len za posledných päťdesiat rokov usmrtených až 1,5 miliardy detí v celosvetovom meradle (porov. (christianitas.sk).

Súčasťou otrasnej reality dnešnej doby je skutočnosť, že z dôvodu potratov zomiera najviac ľudí na svete. Ako vyplýva zo správy organizácie Worldometer, uverejnenej 31. 12. 2021, viac ako 42 percent všetkých úmrtí na svete v roku 2021 tvorili potratené nenarodené deti. Z celkového počtu 101,5 milióna úmrtí ľudí v celosvetovom meradle ich pripadalo na potraty 42,6 milióna. Je to zhruba dvanásťnásobok počtu úmrtí na covid-19, vinou ktorého zomrelo v minulom roku celkovo 3,5 milióna ľudí. Ani na rakovinu, AIDS, maláriu, dopravné nehody, či iné príčiny smrti nezomrelo toľko ľudí ako na abortus. Toto „kladie potraty na úroveň genocídy“ (fsspx.news/de).

Ako hlboko ešte klesne človek? Svedomie ľudstva je otupené. Vníma len to, čo vnímať chce. Bije na poplach pri pohľade na zmasakrované telá ľudí v súčasnej vojne na Ukrajine, ale je už úplne bezcitné a hluché k výkrikom nevinných detských tielok, vytrhávaných po kúskoch z lona matiek, alebo zabíjaných iným spôsobom pri potratových masakroch napriek tomu, že to spôsobuje vymieranie mnohých národov sveta.

Dva najväčšie slovanské národy sa navzájom masakrujú v bratovražednom boji. A pritom páchajú genocídu na vlastných deťoch. Vedie Rusko. V najväčšej krajine sveta síce v priebehu posledných piatich rokov poklesol počet potratov na tretinu, no aj napriek tomu bolo v roku 2020 v Rusku umelo ukončených okolo 450 000 tehotenstiev, z toho asi polovica na žiadosť pacientok (porov. vedomosti.ru). Napriek zlepšeniu situácie teda Rusi ešte stále zabíjajú masy príslušníkov vlastného národa. Na Ukrajine bolo v roku 2020 menej potratov: 61 048. Čo je šokujúce, 35 z nich pripadalo na neplnoleté dievčatá do 14 rokov. O vykonaní abortu v týchto prípadoch rozhodujú rodičia alebo poručníci dievčaťa bez toho, aby si od neho pýtali súhlas (porov. povaha.org.ua).

Príslušníci ruského a ukrajinského národa sa navzájom zabíjajú a zároveň páchajú genocídu na nenarodených deťoch. Ale čo je rovnako strašné, popritom robia medzinárodný biznis s novorodencami. Pretože obchod s deťmi nie je len záležitosťou Ukrajiny, je aj veľkou hanbou Ruska.

V polovici mája 2021 moskovský pravoslávny patriarcha Kirill vo svojom prejave v ruskej Štátnej dume označil za nemorálne „využívanie materstva pre export“ (domradio.de). Najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi požadoval zákaz „vývozu“ novorodencov z Ruska do zahraničia. Poukázal pritom na katastrofálne vymieranie ruského národa, pred ktorým už roky varuje. Patriarcha odsúdil aj náhradné materstvo pre samotných Rusov, pretože podľa neho ničí jednotu rodiny a stáva sa formou vykorisťovania žien v núdzi. Navyše, ako sa doslova vyjadril, „nie je požehnané Cirkvou“ (domradio.de).

Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností sa naliehavo vnucuje neodbytná otázka: Je súčasný vojenský konflikt na Ukrajine náhoda? Nie je to zdvihnutý Boží prst? Či to vari nie je trest, zoslaný na vierolomné, nepoučiteľné človečenstvo? Jeden z posledných pokusov Všemohúceho priviesť ľudstvo k pokániu?

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom: 
Kríza západnej civilizácie korení v pýche a ignorancii katolíckeho učenia.

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.