Ľudovít Košík |
Akosi rýchlo sa rozplynul náš sen o úspešnom,
pokojnom živote v trvalo udržateľnom rozvoji, v materiálnom dostatku či
nadbytku, konzume a plnení si svojich predstáv, túžob a ambícií. Až príliš
často používanými slovami sa stali: covid, pandémia, choroba, rúško,
respirátor, nebezpečenstvo, vojna, utečenci, inflácia, zdražovanie... K ťaživej
atmosfére prispeli aj ďalšie tragédie...
Boli sme zo dňa na deň nútení zmeniť zabehané
zvyklosti a podriadiť sa nariadeniam, ktorých význam sme vždy nie celkom
chápali. Veľa sa z reálneho života prenieslo do virtuálneho, čo nebolo jeho
adekvátnym ekvivalentom. Celé mesiace nebolo možné zúčastňovať sa bohoslužieb,
stretávať sa v rodinách, v spoločenstvách, v školách, oslavovať sviatky,
zúčastňovať sa kultúrnych podujatí, cestovať, športovať... Život sa nám výrazne
skomplikoval.
História svedčí, že v ťažkých situáciách sa ľudia vždy zjednotili a
upriamili svoju pozornosť k Bohu, u neho hľadali ochranu a pomoc. V súčasnosti sme skôr svedkami toho, že čoraz
viac a rýchlejšie sa viera aj kresťanské postoje zo sveta vytrácajú, morálka
upadá. Po páde totality, ktorá sa protináboženským bojom netajila, sme mali
nádej, aj niekoľko náznakov v roku 1989, že sa situácia zmení a že
spoločnosť bude žiť v súlade s Božím poriadkom. Vidíme, že sa tak nestalo a
iniciatívy vo svete, v Európe, na Slovensku, v mnohých mestách i obciach sa
ujali ľudia, ktorí presadzujú legislatívu a spôsob života, ktorý je v rozpore s
Božími zákonmi i zdravým rozumom.
Svet aj človeka stvoril Boh. A človek môže
úspešne a šťastne fungovať, iba ak prijme Božie pravidlá. Ak ich popiera,
komplikuje život sebe aj iným a kazí aj životné prostredie. Svet bez Boha
nemôže mať dlhú budúcnosť. Už na prvých stránkach Biblie môžeme čítať o
tragických pokusoch vystačiť si s ľudskými prostriedkami, napríklad pri
stavbe Babylonskej veže. Taktiež história ponúka mnohé neúspešné príbehy o
pokusoch budovania sveta a života bez Boha.
My starší máme v pamäti protikresťanský boj z
rokov 1948–1989. Akoby sme zostali nepoučení, akoby sme si neuvedomili, že
každý náš skutok má svoje dôsledky, ktoré ponesieme nielen my sami, ale aj iní
ľudia. Aj ten najtajnejší hriech škodí nielen tomu, kto ho pácha, ale aj mnohým
neznámym ľuďom, a každé dobro, ktoré vykonáme, prináša úžitok nám osobne aj
iným ľuďom. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi
Ježišovi, našom Pánovi (Rim 6, 23).
Možno len mne sa zdá, že sa chceme mať dobre,
žiť bez Boha, ba i proti jeho požiadavkám, ale akosi to nefunguje. Sme k
sebe navzájom čoraz horší, komplikujú sa naše vzťahy, vytráca sa úcta a
porozumenie, spoločnosť sa stáva neľudská, žije sa nám čoraz komplikovanejšie,
horšie a ťažšie.
Zdá sa mi, že sme až príliš podobní Ježišovým
súčasníkom, ktorí napriek tomu, že on dobre robil všetkým, hľadali dôvody
a spôsoby, ako ho umlčať, odstrániť a zabiť – a dotiahli to za pomoci
podvodov a klamstiev až k jeho odsúdeniu a potupnej smrti na kríži. Ale on na
tretí deň vstal z mŕtvych a žije! Aj my sa musíme rozhodnúť, či sa
zaradíme do skupinky tých, ktorí stáli pri ňom a zostali mu verní, alebo do
davu kričiacich „Ukrižuj ho!“ podporujúcich klamstvo, podvod, hriech, zločin,
smrť...
Veľká noc nás vedie do jeruzalemského
Večeradla, kde Ježiš umýval nohy apoštolom, lámal a dával chlieb
a víno, premenil ho na svoje telo a krv. Vedie nás do Getsemanskej
záhrady, kde sa modlil a potil krvou, a tam bol zradený jedným
z apoštolov, Judášom, zajatý vojakmi a odtiaľ vedený ku Kajfášovi, Pilátovi,
bičovaný, vysmievaný, urážaný, ponižovaný, čo všetko ticho znášal, napokon
vyhnaný s krížom na pleciach na Golgotu, kde ho ukrižovali medzi zločincami – a pri ňom stálo len niekoľko
najvernejších. Ale smeruje nás k prázdnemu hrobu a k víťazstvu nad hriechom a
smrťou a k osláveniu i k večnému životu s ním.
Nedajme sa oklamať davom ani mocnými tohto sveta. Nedajme sa oklamať tými, ktorí Ježiša nemajú
radi, lebo učí Pravdu a vyčíta ľuďom ich hriechy. Tak ako peniaze a výhody za
zradu nevinnej krvi a Pravdy neurobili šťastnými Judáša a tých, ktorí ho zajali
a ukrižovali, tak nemôžu urobiť šťastnými nikoho, kto zrádza Boha. Priateľstvo
a vzťah s Ježišom, voľba pravdy, dobra a lásky, to je cesta radostného a
pokojného života aj pre súčasnosť. On nám ho ponúka a je na nás, či ho prijmeme
alebo odmietneme.
Využime veľkonočné sviatky na prehĺbenie a
upevnenie nášho vzťahu s Bohom i svojimi blížnymi i na prehĺbenie seba a
upevnenie sa vo viere. Aby sme mali odvahu konať vždy dobro, plniť Božie
požiadavky, byť v službe Boha i ľudí.
Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych,
aleluja!
Prajem vám radostné a požehnané
veľkonočné sviatky –
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu.
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Áno, dostali sme sa do zvláštnej situácie. Najmä za posledné dva roky došlo k zmenám, ktoré sú – zdá sa – nezvratné.
OdpovedaťOdstrániťPo dlhom čase budeme môcť sláviť Veľkú noc spoločne v našich kostoloch. Stále však vidím masky na tvárach, zmätočné podávanie Eucharistie, liturgiu bez znaku pokoja, sväteničky bez svätenej vody...
Ako ďalej?!