Vôľa

 

Vlado Gregor

Je asi najväčší problém, aj osobný, aj problém akéhokoľvek spoločenstva, uvažovať o vôli a o tom, čo svojou vôľou chceme a môžeme dosiahnuť. Základná modlitba kresťanstva hovorí „buď vôľa tvoja“ a počiatok našej konečnej a neodvolateľnej spásy sa začína slovami „nech sa mi stane podľa tvojho slova“, teda podľa Božej vôle.

Na tento problém naráža aj jeden z heroldov modernej doby Friedrich Nietzsche so svojou „vôľou k moci“. Tento vášnivý génius uvažuje a básni o tom, že je to vlastná vôľa, ktorá človeka vedie k „samovytvoreniu“ akéhosi nadčloveka. Paradoxne, takéto nápady vyšli z človeka slabého a chorého, prekonávajúceho veľké fyzické i duchovné ťažkosti.

Božia vôľa je v istom zmysle záhadná. Nevyčítame ju ani z katechizmov, ani z filozofických definícií. Poznávame ju asi najviac vtedy, keď naša vlastná vôľa zlyháva, keď sme slabí, neschopní, nevládni a tlačení do kúta, keď pociťujeme absolútnu bezmocnosť.

Život jednotlivca je komplikovaný už od začiatkov ľudstva tým, že človek nie je zodpovedný len za seba, ale aj za ľudí, ktorí od neho závisia, ktorí sú jeho a o ktorých sa chce starať, z ktorých sa teší a ktorí sa tešia z neho. Malé deti asi nemajú v tomto problém, ale dospelí muži a ženy, schopní niečo dokázať a v niečom sa slobodne rozhodnúť, určite áno.

Pojmy ako hriech, zákon, podriadenosť a nadradenosť, pýcha, opovážlivosť, pokora, skromnosť a predovšetkým bezuzdná chamtivosť sa plne začínajú realizovať a chápať až vo vyspelejších civilizáciách, ktoré si vyžadujú disciplínu, rozkaz a poslušnosť viacerých a mnohých. Preto až vtedy vznikajú zákonníky. V primitívnej tlupe a či kmeni sa prehrešky trestajú okamžite a aj autorita sa vytvára pred očami všetkých, ale s postupom, to jest evolúciou civilizácie sa všetko komplikuje a ľudia už nemôžu existovať bez morálky, aspoň proklamovanej.

Mnohí úprimne veriaci sa pojmu evolúcia vzpierajú, hrozia sa ho a vidia jeho možné zneužitie. Ale svoju evolúciu má nielen vesmír, nielen ľudské spoločenstvo, ale aj dejiny spásy už od samého počiatku. Veď o čom sú výroky o Utešiteľovi, ktorý k nám bude zoslaný, a o horčičnom zrnku, z ktorého vyrastie veľký strom?

Žijeme v čase, sme ohraničení časom, ale Boh je nad časom, on je naozaj alfa a omega, začiatok i koniec. Poznávame ohraničenia svojej vôle a uvedomujeme si, že ani základné životné procesy nemôžeme často vlastnou vôľou ovládať.

Chápaniu svojich ohraničení a reálnej pokore sa teda učíme v procese poznávania Boha a jeho vôle, a inou cestou sa k múdrosti a rozumnosti nedostaneme, ani ako jednotlivci, ani ako spoločenstvá, ktoré chceme privádzať k čo najvyššej dokonalosti. Toto naozaj často chápu lepšie tí menej schopní, tí, ktorým sa až tak nedarí. Dlhoročný výskumník mozgu František Koukolík otvorene tvrdí, že ľudská hlúposť nezávisí od inteligencie, vzdelania a iných schopností, ale je rovnomerne rozložená nezávisle od výšky IQ. Zo skúsenosti aj my poznávame, že tí, čo sa cítia najmúdrejší, sú práve tí najhlúpejší.

Modlitby a snahy o pochopenie toho, čo dokážeme a čo už nie, sú teda nielen počiatkom múdrosti, ale aj nevyhnutnou podmienkou, sine qua non, k záchrane nielen našej osobnej, ale aj k záchrane rôznych spoločenstiev a v konečnom dôsledku aj celého ľudstva. Tieto procesy v priebehu dejín defilujú pred našimi očami a stále jasnejšie vidíme príčiny i dôsledky nešťastných rozhodnutí našej skazenej a nedokonalej vôle.

Môžeme sa vŕtať v Biblii, kritizovať ju, aj spochybňovať inteligenciu a morálku svätcov a prorokov, ale ak neponúkame nič lepšie ako oni, tak láskavo držme hubu a krok. Vyjadril som sa síce trochu vulgárne, ale skromne a pokorne.

Na záver si uľavím myšlienkou, že nám nepomôžu a nezachránia nás akési synodálne cesty-necesty, ale poctivé a pravdivé skúmanie Božej vôle. Ani pravú vieru a pokoru nemôže riadiť a určovať naša opovážlivá a hlúpa vôľa, ale len pokorné skúmanie a prijímanie vôle Božej.

 

Vlado Gregor

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).