Dcéra

 

Robert Hakala

(Príbeh zo života)

Nedávno som stretol bývalého spolužiaka. Ako je pri takých stretnutiach zvykom, došlo aj na vzájomnú informáciu o rodine. A v tej chvíli spolužiak zosmutnel. Nechcelo sa mu veľmi hovoriť o svojich deťoch.

Deti má vzdelané, dvoch synov a dcéru. A práve dcéra, vysoko vzdelaná pracovníčka lekárskeho výskumu, mu narobila v rodine hanbu.

Nechcelo sa mu o tom rozprávať, ale napokon pomaly začal. A videl som, že so slovami padali z neho aj kusy zlých spomienok.

„Predstav si,“ začal, „dcéra sa má veľmi dobre, naozaj, ale, žiaľ, je veľmi skúpa.“

A pokračoval:

„Môj brat stavia pre rodinu dom. Stalo sa, že sa na stavbe trochu prepracoval. Pokazil si chrbát. Nemohol sa poriadne vystrieť. Chodil zhrbený. Ubolený. Keď sme sa stretli, bola z neho kôpka nešťastia. Navrhol som mu, že zavolám dcére a poviem jej, čo a ako je to s ním. Dcéra pozná špičkových odborníkov, zariadi dobrého.

Onedlho som sa rozprával s dcérou o bratovom probléme. Dcéra ma vypočula a povedala, aby som zašiel za bratom, nech za ňou príde do roboty.

A tak sa aj stalo. Brat zašiel za dcérou a tá mu vybavila lekára, skutočného odborníka v odbore. Samozrejme, bratovi pomohol.“

Po týchto slovách sa spolužiak akoby zasekol, zosmutnel.

„No a čo ďalej,“ vyzvedal som.

„Až raz... bol som na návšteve u dcéry, v jej luxusnom byte. Medzi inými slovami padlo slovo aj o mojom bratovi, jej ujovi. Nechce sa mi to veľmi komentovať. Predstav si, čo mi dcéra povedala: dúfa, že je ujo rád, že mu za tie dve stovky vybavila dobrého odborníka. Ty si ich nedala tomu doktorovi? vyhŕklo zo mňa. A ona: otec, nebuď naivný, hádam si len nemyslíš, že som lekára unúvala s dvoma stovkami, bol to môj známy. Akoby ma v tej chvíli obliali vedrom studenej vody. Dcéra sa len zasmiala. Omráčený som si zobral svoje veci a pobral sa domov.

Zašiel som potom za bratom, dal som mu peniaze...A vieš... a vieš, čo mi povedal? Najprv si ich nechcel zobrať, potom mi hovorí: zabudnime na všetko... Brat bol tiež z toho všetkého trochu zmätený.

A tak som prišiel o dcéru!“

Kamarát mi podal ruku a odišiel.

 

Robert Hakala

::

Z tvorby autora:

Katolícky pozdrav

Ježiš zo záložne