Diela katolíckej mystičky Márie Valtorty – cenný zdroj informácií

 

Karol Dučák

V dnešnom vedeckom svete sa stala priam módou skepsa voči učeniu Katolíckej cirkvi, ktorá je predstavovaná ako skostnatená, zastaraná inštitúcia, neschopná osloviť moderného človeka. Niektorí skeptici preto katolícku vieru úplne odmietajú ako nezaujímavú skamenelinu, iní sa snažia katolícke učenie za každú cenu modernizovať a „vylepšovať“. Samozrejme „vylepšovať“ v zmysle potrieb konzumnej spoločnosti, požadujúcej bezbrehý liberalizmus každého razenia.

Modernizačné snahy nevynechávajú ani Bibliu a iné základné dokumenty Katolíckej cirkvi. Čoraz evidentnejšie sú snahy spochybňovať pravdivosť biblických udalostí a zázrakov, opísaných vo Svätom písme, ba spochybňujú sa samotné základy katolíckej viery.

V pozadí týchto modernistických snáh stoja temné sily pekla, ktoré sa nepozorovane vkradli do nášho praktického života a –paradoxne – rafinovane využívajú skepsu moderného sveta,napríklad aj v otázke existencie pekla. Dokonca i medzi katolíckymi teológmi sa šíria pochybnosti o existencii večného zatratenia. A práve v tomto kontexte poskytujú cennú službu pri obhajovaní katolíckeho učenia diela katolíckych mystičiek. V čom je ich najväčší význam?

Sväté písmo nemohlo obsiahnuť všetky svedectvá o najdôležitejších udalostiach, týkajúcich sa stvorenia sveta, dejín vyvoleného národa, života Pána Ježiša a počiatkov ranokresťanskej Cirkvi. Je ich totiž také množstvo, že ich podrobný popis by si vyžadoval veľdielo s omnoho väčším rozsahom ako platné katolícke Sväté písmo, ba nedokázala by ich pojať ani celá rozsiahla knižnica. Je potrebné uvedomiť si, že Biblia je veľmi stručná správa o stvorení sveta a dejinách spásy.

Boh ani nemohol zjaviť ľuďom všetky detaily, týkajúce sa jeho veľdiela, pretože také kvantum faktov by nedokázal spracovať ani najinteligentnejší ľudský génius. Preto bolo pre potreby ľudí vybraté do textov Svätého písma len to najnevyhnutnejšie minimum informácií, nevyhnutných na ich cestu k spáse.

Keďže však Stvoriteľ veľmi dobre poznal skeptickú a nedôverčivú ľudskú prirodzenosť, takú charakteristickú pre človečenstvo, doplňoval počas stáročí mozaiku doposiaľ sprístupnených poznatkov, týkajúcich sa jeho diela spásy, o nové a nové skutočnosti pomocou zjavení svätých mystičiek a mystikov, aby ľudia nemohli ospravedlňovať svoju skepsu voči učeniu Katolíckej cirkvi výhovorkami na nedostatok informácií o Božom diele stvorenia sveta a o dejinách spásy. Tieto diela dopĺňajú Sväté písmo o množstvo informácií, ktoré pre svoju rozsiahlosť nemohli byť zaradené do Biblie.

Skeptik by mohol namietať, že katolík nie je povinný veriť dielam katolíckych mystičiek, dokonca ani zjaveniam Panny Márie, ktoré boli uznané Katolíckou cirkvou. Je to napokon pravda, ale ak budeme pristupovať ku všetkému s neprekonateľnou skepsou, spochybniť je možné hocičo. Je však potrebné pripomenúť, že búrlivý rozvoj ľudskej vedy a techniky potvrdzuje neuveriteľnú presnosť informácií vo Svätom písme. Za všetky prípady pripomeňme objav pozostatkov biblickej Noemovej archy, ktoré sa podľa poznatkov a fotografií vedcov z Číny a Turecka nachádzajú „na samom vrchole tureckej hory Ararat, ležiacej v nadmorskej výške 4000 metrov nad morom. Práve Ararat mal byť podľa Biblie miestom, kde sa Noe vylodil s dvoma pármi z každého druhu živočíchov, ktoré zachránil pred zničujúcou potopou“ (aktuality.sk).

Vedci potvrdili aj pravdivosť biblickej správy o Mojžišovi, ktorý rozdelil Červené more tak, ako je to opísané v starozákonnej knihe Exodus: „Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila...“ (Ex 14, 21). Podľa štúdie amerických vedcov k tomu mohlo vskutku dôjsť spôsobom, akým je to opísané v Biblii. Na „základe počítačových simulácií, ktoré vyskúšali zámorskí odborníci z Národného centra pre atmosférický výskum (NCAR) vyplýva, že more mohol rozdeliť silný vietor“ (aktuality.sk).

Pravdivosť biblickej správy o Mojžišovom rozdelení Červeného mora potvrdzujú aj iné vedecké tímy. Dr. Lennart Mollerzo Švédska v roku 2001 vytvoril skupinu vedcov, ktorí sa rozhodli dokázať, že správa o Mojžišovom rozdelení mora nie je mýtus, ale pravdivý príbeh. V roku 2002 Moller skúmal dno Červeného mora spolu s novinármi z jednej americkej televíznej stanice. Vo svojej knihe The Exodus Case (Prípad Exodus) z toho istého roku Moller uvádza mnoho dôkazov, že Mojžiš skutočne rozdelil more. Jeho zistenia podporujú názor archeológa Dr. Rona Wyatta, ktorý podľa Daily Star „už v roku 1978 vyhlásil, že existujú fotografické dôkazy o zlatom inkrustovaných kolesách vozov, ľudských pozostatkoch a kostiach koní na dne mora“ (focus.de).

Tieto poznatky dokazujú pravdivosť starozákonného textu o zatopení egyptskej armády, ktoré nachádzame v knihe Exodus: „I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden“ (Ex 14, 28–29).

Spomínaný archeológ Dr. Ron Wyatt má na svojom konte aj ďalšie excelentné úspechy, predovšetkým objav archy zmluvy, dokonca so stopami Kristovej krvi. Archa Zmluvy sa totiž nachádzala pod Kalváriou a krv sa k nej dostala cez zemetrasné trhliny v skale pri zemetrasení po Kristovom ukrižovaní. Pritom „táto krv bola živá po viac než 2 000 rokoch!“ (b-a-n.eu). Spomínané zemetrasné trhliny v skale vznikli pri zemetrasení, ktoré popisuje Biblia: „Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali“ (Mt 27, 50–51).

Čo však bolo najväčším šokom, rozbor Kristovej krvi, ktorú sa podarilo oživiť po dvoch tisícročiach, ukázal, že takúto krv nemôže mať žiaden pozemšťan, teda žiaden človek, ktorý bol splodený pohlavným stykom muža a ženy z ľudského rodu. Každý človek má vo všetkých bunkách svojho tela 46 chromozómov, teda 23 párov chromozómov. Z toho získava 23 chromozómov Y od otca a 23 chromozómov X od matky. Bunky Ježišovej krvi však mali 24 chromozómov! Z toho 23 chromozómov X získal Ježiš od Panny Márie a chromozóm, doplňujúci počet chromozómov a určujúci pohlavie, čiže chromozóm Y, „získal od svojho nebeského Otca“ (b-a-n.eu). To dokazuje, že Ježiš Kristus naozaj nebol splodený mužom, teda obyčajným človekom, ale nadprirodzeným spôsobom. Ak by bol náš Spasiteľ splodený mužom, musel by mať vo všetkých svojich bunkách, teda aj v bunkách svojej krvi, 46 chromozómov.

Dr. RonWyatt sa preslávil aj ďalšími pozoruhodnými nálezmi, potvrdzujúcimi pravdivosť biblických udalostí, napríklad objavom pozostatkov miest Sodomy a Gomory (porov. obohu.cz).

Pre úplnosť je potrebné dodať, že máme k dispozícii aj mnohé vedecké dôkazy pravdivosti príbehov Nového zákona, ktoré poskytuje predovšetkým Turínske plátno, posmrtná šatka z Ovieda (sudarion), zázračný obraz Panny Márie Guadalupskej, eucharistické zázraky, atď. Z uvedených faktov vyplýva, že Sväté písmo je nielen náboženské dielo, ale zároveň je presnou správou o udalostiach dejín spásy, ktorých vierohodnosť čoraz viac potvrdzujú vedecké bádania mnohých učencov sveta.

 

Mária Valtorta

Čo sa týka diel tejto talianskej katolíckej mystičky, nemožno ich považovať za zdroj exaktných vedeckých poznatkov, avšak je pozoruhodné, že v nich nachádzame pozoruhodnú zhodu s textami Svätého písma. Zjavenia, ktorými bola mystička obdarovaná, Sväté písmo úctyhodným spôsobom dopĺňajú. Na ilustráciu uveďme aspoň niekoľko z nich, obzvlášť svedčiacich v prospech vierohodnosti diela talianskej mystičky.

Evanjelista Ján, ktorý na rozdiel od ostatných apoštolov neopustil Ježiša po Judášovej zrade, ale prišiel za Ním až na Golgotu, píše o Ježišovi: „Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota“ (Jn 19, 17). Po dlhé stáročia sa považovalo za nespochybniteľný fakt, že Ježiš niesol na Golgotu svoj kríž. V novšej histórii sa však začal čoraz viac presadzovať názor, že Ježiš neniesol celý kríž, ale len priečne rameno kríža (po latinsky patibulum). Napríklad Gabriele Rossini píše: „Vojak, ktorý dostal tento príkaz, sa ihneď rozbehol na miesto popravy, totiž na Kalváriu... a zasadil tam tri zvislé brvná (bývali vždy naporúdzi), dlhé asi 4 až 5 metrov; prostredné pre Ježiša a ostatné dve pre obyčajných zločincov, ktorí boli odsúdení na ten istý trest smrti. Druhé brvno – vodorovné rameno kríža – položili Kristovi na plecia... Ježiš vyčerpaný strašnými útrapami, ktoré znášal najmä pri smrteľnom zápase v Getsemani a pri bičovaní, teraz, keď musel ešte niesť priečne brvno kríža, ťažko sa hýbal a potkýnal na každom kroku“ (Rossini, G.: Život Panny Márie, Trnava: KON-PRESS, 1993, ISBN 80-85413-20-5,s. 231–232).

Ďalšie detaily uvádza autor na inom mieste: „Po tejto fáze križovania kati vyzdvihli Ježiša pomocou povrazu okrúteného okolo hrude na zvislé brvno zasadené už do zeme. Jeho telo spočinulo – ako za jazdy – na kolíku, a či sedle. Priečne brvno, na ktorom už boli pribité ruky, sa spojilo so zvislým, zasadeným do zeme, pomocou povrazov a klinov, a vytvoril sa kríž. Potom dvoma ďalšími klinmi – ako si to vyžadovala poloha odsúdeného – pribili mu aj nohy“ (Rossini, G.: Život Panny Márie, Trnava: KON-PRESS, 1993, ISBN 80-85413-20-5,s. 234).

Podľa tohto výkladu zvislé trámy krížov už boli vopred postavené na Golgote a odsúdenec si vyniesol na popravisko len priečne rameno kríža, na ktoré ho pribili, potom ho vytiahli hore a priečne rameno kríža aj s odsúdencom pripevnili na zvislý trám kríža, ktorý mu pridelili. Povedané odborným jazykom, „finálna montáž“ kríža prebiehala podľa nich až na Golgote.

Mária Valtorta však videla vo svojich videniach Ježiša niesť celý kríž. Doslova píše: „Prinášajú kríže. Tie dvoch lotrov sú kratšie. Ježišov je omnoho dlhší. Povedala by som, že zvislý trám nemá menej než štyri metre. Vidím ho prinášať už spojený. Čítala som o tom, keď som ešte čítavala... teda už pred rokmi, že kríž bol spojený až na vrchu Golgoty a že odsúdenci cestou niesli na chrbte iba dve zviazané brvná. Všetko je možné. Ale ja vidím skutočný kríž, dobre spojený, pevný, dokonale zaklinený v mieste, kde sa ramená križujú a riadne v ňom upevnený klincami a svorníkmi. A vskutku, ak uvážime, že bol určený na udržanie značnej váhy tela dospelého človeka a aby ho udržal aj v jeho posledných nie zanedbateľných kŕčoch, je pochopiteľné že nemohol byť zbitý len tam na úzkom a nepohodlnom vrchole Kalvárie“ (Valtorta, M.: Evanjelium, ako mi bolo odhalené. 10. diel. Prvé vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT COMMUNICATION, 2011. ISBN 978-80-89386-11-06, s. 88).

Talianska mystička sa teda stotožňuje s tvrdeniami evanjelistu Jána, ktorý bol osobným svedkom Pánovho ukrižovania. A platí to aj v ďalšom prípade, ktorý tu konkrétne rozoberieme.

Evanjelista Matúš píše ako jediný z evanjelistov o vraždení neviniatok, ktoré nariadil židovský kráľ Herodes Veľký. V jeho evanjeliu sa píše: „Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov“ (Mt 2, 16). V tejto súvislosti je veľmi zaujímavý údaj o veku povraždených detí. Vo všeobecnosti v Katolíckej cirkvi prevažuje názor, že mudrci navštívili Svätú rodinu krátko po Ježišovom narodení. Napríklad aj sv. Justín mučeník vo svojom Rozhovore so Židom Tryfonom píše: „Lebo už pri jeho narodení prišli k nemu mágovia z Arábie a klaňali sa mu; ale predtým išli k Herodesovi, ktorý bol vtedy kráľom vo vašej krajine...“ (bkv.unifr.ch).

Pri hlbšom zamyslení nad tým sa však neodbytne vnucuje otázka: ak mudrci od východu navštívili Ježiša krátko po jeho narodení, prečo dal Herodes povraždiť deti až do veku dvoch rokov? Veď v tom prípade by stačilo kráľovi dať zavraždiť deti do veku maximálne jedného roka. Prečo by teda nechal vraždiť deti až do veku dvoch rokov, ak by nebol mal pádny dôvod na takéto drastické opatrenie? Je síce pravda, že Herodes nemal nikdy problém organizovať hromadné popravy, najmä ak sa cítil byť ohrozený vo svojom postavení, no na druhej strane je všeobecne známe, že sa Herodes snažil zlepšovať svoje veľmi napäté vzťahy so Židmi, aby eliminoval nenávisť židovského obyvateľstva, ktoré sa proti nemu často búrilo. Preto napríklad prestúpil na ich vieru a priviedol ich krajinu k úctyhodnému hospodárskemu rozkvetu. Lásku Židov si takto síce nezískal, ale je isté, že sa snažil zmierniť napätie panujúce medzi ním a Židmi. Sotva by mal teda záujem vybičovať svoju krutosť voči židovskému obyvateľstvu na neúnosnú mieru bez závažnej príčiny. Bolo by zbytočné a predovšetkým nebezpečné zhoršovať už aj tak napäté vzťahy so Židmi.

Prečo teda nechal vraždiť deti až do veku dvoch rokov? Odpoveď na otázku naznačuje Mária Valtorta. Talianska mystička totiž v prvom diele svojho kapitálneho životného diela Evanjelium, ako mi bolo zjavené píše: „Traja mudrci kontemplujú Dieťa. Nazdávam sa, že môže mať deväť mesiacov až rok, také je čulé a silné“ (Valtorta, M.: Evanjelium, ako mi bolo odhalené. 1. diel. Prvé vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT COMMUNICATION, 2008. ISBN 978-80-89386-01-7, s. 182).

Podľa talianskej mystičky mal teda Ježiš v dobe návštevy troch mudrcov vek okolo jedného roka. Nebol batoľaťom, ale chlapčaťom, ktoré už začínalo chodiť. Svedčí o tom ďalší úryvok z diela Márie Valtorty:  „Dieťa chcelo zísť dolu a podať najstaršiemu z nich svoju ručičku, a takto si teraz vykračuje, držiac za ruku Máriu a mudrca, ktorý sa skláňa, aby ruka Dieťaťa dosiahla k tej jeho. Ježiš kráča ešte neistým krokom malého dieťaťa“ (Valtorta, M.: Evanjelium, ako mi bolo odhalené. 1. diel. Prvé vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT COMMUNICATION, 2008. ISBN 978-80-89386-01-7, s. 183–184).

To by vysvetľovalo hranicu dvoch rokov veku, ktorú stanovil Herodes pre vraždenie neviniatok. Ak si uvedomíme istý časový posun, než Herodes pochopil, že mudrci ho už po druhý raz nenavštívia a istú rezervu, ktorú si Herodes dal, aby sa poistil, že Ježiš neunikne smrtiacemu útoku jeho katov, zdá sa nám hranica veku dvoch rokov primeraná.

Veľavravná je aj pasáž textu Matúšovho evanjelia, v ktorej sa píše, že mudrci od východu nenavštívili Svätú rodinu v jaskyni, ale v dome: „A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa... Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu“ (Mt 2, 10–11). Znamená to, že medzi narodením Pána Ježiša v jaskyni a návštevou troch mudrcov od východu prešlo určité obdobie, počas ktorého sa Svätá rodina presťahovala z jaskyne do domu.

Čo je na celej veci najúžasnejšie, dielo talianskej mystičky neodporuje Svätému písmu, ale je v absolútnej zhode s ním. Evanjelista Matúš neuvádza vek Ježiša v čase vraždenia neviniatok. Navyše, Matúšovo tvrdenie, že Herodes dal povraždiť všetky dietky v Betleheme a celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov,je v podstate v zhode s argumentmi talianskej mystičky. Podobné tvrdenia platia aj o iných údajoch uvedených v dielach Márie Valtorty. Môžeme konštatovať, že dielo talianskej mystičky dopĺňa Sväté písmo, pričom vo všetkých dôležitých aspektoch sa s Bibliou stotožňuje. Preto nie je dôvod zbytočne tabuizovať tieto diela, ale naopak, je veľa dôvodov tieto diela v katolíckom prostredí propagovať. Len takto môžeme vydržať v boji so silami pekla.

 

Karol Dučák

 

Podobný článok:

Bol svätý Jozef pri narodení Ježiša starec alebo mladý muž?

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.