Karol Dučák |
V dnešnom vedeckom svete sa stala priam
módou skepsa voči učeniu Katolíckej cirkvi, ktorá je predstavovaná ako
skostnatená, zastaraná inštitúcia, neschopná osloviť moderného človeka.
Niektorí skeptici preto katolícku vieru úplne odmietajú ako nezaujímavú
skamenelinu, iní sa snažia katolícke učenie za každú cenu modernizovať a
„vylepšovať“. Samozrejme „vylepšovať“ v zmysle potrieb konzumnej
spoločnosti, požadujúcej bezbrehý liberalizmus každého razenia.
Modernizačné snahy nevynechávajú ani Bibliu a iné základné dokumenty Katolíckej cirkvi. Čoraz evidentnejšie sú snahy spochybňovať pravdivosť biblických udalostí a zázrakov, opísaných vo Svätom písme, ba spochybňujú sa samotné základy katolíckej viery.
V pozadí týchto modernistických snáh
stoja temné sily pekla, ktoré sa nepozorovane vkradli do nášho praktického
života a –paradoxne – rafinovane využívajú skepsu moderného sveta,napríklad aj
v otázke existencie pekla. Dokonca i medzi katolíckymi teológmi sa šíria
pochybnosti o existencii večného zatratenia. A práve v tomto kontexte
poskytujú cennú službu pri obhajovaní katolíckeho učenia diela katolíckych
mystičiek. V čom je ich najväčší význam?
Sväté písmo nemohlo obsiahnuť všetky svedectvá
o najdôležitejších udalostiach, týkajúcich sa stvorenia sveta, dejín vyvoleného
národa, života Pána Ježiša a počiatkov ranokresťanskej Cirkvi. Je ich
totiž také množstvo, že ich podrobný popis by si vyžadoval veľdielo s omnoho
väčším rozsahom ako platné katolícke Sväté písmo, ba nedokázala by ich pojať
ani celá rozsiahla knižnica. Je potrebné uvedomiť si, že Biblia je veľmi
stručná správa o stvorení sveta a dejinách spásy.
Boh ani nemohol zjaviť ľuďom všetky detaily,
týkajúce sa jeho veľdiela, pretože také kvantum faktov by nedokázal spracovať
ani najinteligentnejší ľudský génius. Preto bolo pre potreby ľudí vybraté do
textov Svätého písma len to najnevyhnutnejšie minimum informácií, nevyhnutných
na ich cestu k spáse.
Keďže však Stvoriteľ veľmi dobre poznal
skeptickú a nedôverčivú ľudskú prirodzenosť, takú charakteristickú pre
človečenstvo, doplňoval počas stáročí mozaiku doposiaľ sprístupnených
poznatkov, týkajúcich sa jeho diela spásy, o nové a nové skutočnosti
pomocou zjavení svätých mystičiek a mystikov, aby ľudia nemohli
ospravedlňovať svoju skepsu voči učeniu Katolíckej cirkvi výhovorkami na nedostatok
informácií o Božom diele stvorenia sveta a o dejinách spásy.
Tieto diela dopĺňajú Sväté písmo o množstvo informácií, ktoré pre svoju
rozsiahlosť nemohli byť zaradené do Biblie.
Skeptik by mohol namietať, že katolík nie je
povinný veriť dielam katolíckych mystičiek, dokonca ani zjaveniam Panny Márie,
ktoré boli uznané Katolíckou cirkvou. Je to napokon pravda, ale ak budeme
pristupovať ku všetkému s neprekonateľnou skepsou, spochybniť je možné
hocičo. Je však potrebné pripomenúť, že búrlivý rozvoj ľudskej vedy
a techniky potvrdzuje neuveriteľnú presnosť informácií vo Svätom
písme. Za všetky prípady pripomeňme objav pozostatkov biblickej Noemovej archy,
ktoré sa podľa poznatkov a fotografií vedcov z Číny a Turecka
nachádzajú „na samom vrchole tureckej hory Ararat, ležiacej v nadmorskej výške
4000 metrov nad morom. Práve Ararat mal byť podľa Biblie miestom, kde sa Noe
vylodil s dvoma pármi z každého druhu živočíchov, ktoré zachránil pred
zničujúcou potopou“ (aktuality.sk).
Vedci potvrdili aj pravdivosť biblickej správy
o Mojžišovi, ktorý rozdelil Červené more tak, ako je to opísané
v starozákonnej knihe Exodus: „Mojžiš však vystrel ruku nad more
a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto
sa voda rozdelila...“ (Ex 14, 21). Podľa štúdie amerických vedcov k tomu
mohlo vskutku dôjsť spôsobom, akým je to opísané v Biblii. Na „základe
počítačových simulácií, ktoré vyskúšali zámorskí odborníci z Národného centra
pre atmosférický výskum (NCAR) vyplýva, že more mohol rozdeliť silný vietor“ (aktuality.sk).
Pravdivosť biblickej správy o Mojžišovom
rozdelení Červeného mora potvrdzujú aj iné vedecké tímy. Dr. Lennart Mollerzo
Švédska v roku 2001 vytvoril skupinu vedcov, ktorí sa rozhodli
dokázať, že správa o Mojžišovom rozdelení mora nie je mýtus, ale pravdivý
príbeh. V roku 2002 Moller skúmal dno Červeného mora spolu s novinármi
z jednej americkej televíznej stanice. Vo svojej knihe The Exodus Case
(Prípad Exodus) z toho istého roku Moller uvádza mnoho dôkazov, že Mojžiš
skutočne rozdelil more. Jeho zistenia podporujú názor archeológa Dr. Rona Wyatta,
ktorý podľa Daily Star „už v roku 1978 vyhlásil, že existujú fotografické
dôkazy o zlatom inkrustovaných kolesách vozov, ľudských pozostatkoch a kostiach
koní na dne mora“ (focus.de).
Tieto poznatky dokazujú pravdivosť
starozákonného textu o zatopení egyptskej armády, ktoré nachádzame v knihe
Exodus: „I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje
pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal
Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a
všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani
len jeden“ (Ex 14, 28–29).
Spomínaný archeológ Dr. Ron Wyatt má na svojom
konte aj ďalšie excelentné úspechy, predovšetkým objav archy zmluvy, dokonca so
stopami Kristovej krvi. Archa Zmluvy sa totiž nachádzala pod Kalváriou
a krv sa k nej dostala cez zemetrasné trhliny v skale pri
zemetrasení po Kristovom ukrižovaní. Pritom „táto krv bola živá po viac než
2 000 rokoch!“ (b-a-n.eu).
Spomínané zemetrasné trhliny v skale vznikli pri zemetrasení, ktoré
popisuje Biblia: „Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla
a skaly sa pukali“ (Mt 27, 50–51).
Čo však bolo najväčším šokom, rozbor Kristovej
krvi, ktorú sa podarilo oživiť po dvoch tisícročiach, ukázal, že takúto krv
nemôže mať žiaden pozemšťan, teda žiaden človek, ktorý bol splodený pohlavným
stykom muža a ženy z ľudského rodu. Každý človek má vo všetkých
bunkách svojho tela 46 chromozómov, teda 23 párov chromozómov. Z toho získava
23 chromozómov Y od otca a 23 chromozómov X od matky. Bunky Ježišovej krvi
však mali 24 chromozómov! Z toho 23 chromozómov X získal Ježiš od Panny
Márie a chromozóm, doplňujúci počet chromozómov a určujúci pohlavie,
čiže chromozóm Y, „získal od svojho nebeského Otca“ (b-a-n.eu).
To dokazuje, že Ježiš Kristus naozaj nebol splodený mužom, teda obyčajným
človekom, ale nadprirodzeným spôsobom. Ak by bol náš Spasiteľ splodený mužom,
musel by mať vo všetkých svojich bunkách, teda aj v bunkách svojej
krvi, 46 chromozómov.
Dr. RonWyatt sa preslávil aj ďalšími
pozoruhodnými nálezmi, potvrdzujúcimi pravdivosť biblických udalostí, napríklad
objavom pozostatkov miest Sodomy a Gomory (porov. obohu.cz).
Pre úplnosť je potrebné dodať, že máme
k dispozícii aj mnohé vedecké dôkazy pravdivosti príbehov Nového zákona,
ktoré poskytuje predovšetkým Turínske plátno, posmrtná šatka z Ovieda (sudarion),
zázračný obraz Panny Márie Guadalupskej, eucharistické zázraky, atď.
Z uvedených faktov vyplýva, že Sväté písmo je nielen náboženské dielo, ale
zároveň je presnou správou o udalostiach dejín spásy, ktorých vierohodnosť
čoraz viac potvrdzujú vedecké bádania mnohých učencov sveta.
Mária Valtorta
Čo sa týka diel tejto talianskej katolíckej
mystičky, nemožno ich považovať za zdroj exaktných vedeckých poznatkov, avšak
je pozoruhodné, že v nich nachádzame pozoruhodnú zhodu s textami
Svätého písma. Zjavenia, ktorými bola mystička obdarovaná, Sväté písmo úctyhodným
spôsobom dopĺňajú. Na ilustráciu uveďme aspoň niekoľko z nich, obzvlášť
svedčiacich v prospech vierohodnosti diela talianskej mystičky.
Evanjelista Ján, ktorý na rozdiel od ostatných
apoštolov neopustil Ježiša po Judášovej zrade, ale prišiel za Ním až na Golgotu,
píše o Ježišovi: „Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá
Lebka, po hebrejsky Golgota“ (Jn 19, 17). Po dlhé stáročia sa považovalo
za nespochybniteľný fakt, že Ježiš niesol na Golgotu svoj kríž. V novšej
histórii sa však začal čoraz viac presadzovať názor, že Ježiš neniesol celý
kríž, ale len priečne rameno kríža (po latinsky patibulum). Napríklad Gabriele
Rossini píše: „Vojak, ktorý dostal tento príkaz, sa ihneď rozbehol na miesto
popravy, totiž na Kalváriu... a zasadil tam tri zvislé brvná (bývali vždy
naporúdzi), dlhé asi 4 až 5 metrov; prostredné pre Ježiša a ostatné dve
pre obyčajných zločincov, ktorí boli odsúdení na ten istý trest smrti. Druhé
brvno – vodorovné rameno kríža – položili Kristovi na plecia... Ježiš vyčerpaný
strašnými útrapami, ktoré znášal najmä pri smrteľnom zápase v Getsemani
a pri bičovaní, teraz, keď musel ešte niesť priečne brvno kríža, ťažko sa
hýbal a potkýnal na každom kroku“ (Rossini, G.: Život Panny Márie, Trnava:
KON-PRESS, 1993, ISBN 80-85413-20-5,s. 231–232).
Ďalšie detaily uvádza autor na inom mieste:
„Po tejto fáze križovania kati vyzdvihli Ježiša pomocou povrazu okrúteného
okolo hrude na zvislé brvno zasadené už do zeme. Jeho telo spočinulo – ako za
jazdy – na kolíku, a či sedle. Priečne brvno, na ktorom už boli pribité
ruky, sa spojilo so zvislým, zasadeným do zeme, pomocou povrazov a klinov,
a vytvoril sa kríž. Potom dvoma ďalšími klinmi – ako si to vyžadovala
poloha odsúdeného – pribili mu aj nohy“ (Rossini, G.: Život Panny Márie, Trnava:
KON-PRESS, 1993, ISBN 80-85413-20-5,s. 234).
Podľa tohto výkladu zvislé trámy krížov už
boli vopred postavené na Golgote a odsúdenec si vyniesol na popravisko len
priečne rameno kríža, na ktoré ho pribili, potom ho vytiahli hore
a priečne rameno kríža aj s odsúdencom pripevnili na zvislý trám
kríža, ktorý mu pridelili. Povedané odborným jazykom, „finálna montáž“ kríža
prebiehala podľa nich až na Golgote.
Mária Valtorta však videla vo svojich
videniach Ježiša niesť celý kríž. Doslova píše: „Prinášajú kríže. Tie dvoch lotrov
sú kratšie. Ježišov je omnoho dlhší. Povedala by som, že zvislý trám nemá menej
než štyri metre. Vidím ho prinášať už spojený. Čítala som o tom, keď som
ešte čítavala... teda už pred rokmi, že kríž bol spojený až na vrchu Golgoty
a že odsúdenci cestou niesli na chrbte iba dve zviazané brvná. Všetko je
možné. Ale ja vidím skutočný kríž, dobre spojený, pevný, dokonale zaklinený
v mieste, kde sa ramená križujú a riadne v ňom upevnený klincami
a svorníkmi. A vskutku, ak uvážime, že bol určený na udržanie značnej
váhy tela dospelého človeka a aby ho udržal aj v jeho posledných nie
zanedbateľných kŕčoch, je pochopiteľné že nemohol byť zbitý len tam na úzkom
a nepohodlnom vrchole Kalvárie“ (Valtorta, M.: Evanjelium, ako mi bolo
odhalené. 10. diel. Prvé vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT COMMUNICATION, 2011.
ISBN 978-80-89386-11-06, s. 88).
Talianska mystička sa teda stotožňuje
s tvrdeniami evanjelistu Jána, ktorý bol osobným svedkom Pánovho
ukrižovania. A platí to aj v ďalšom prípade, ktorý tu konkrétne rozoberieme.
Evanjelista Matúš píše ako jediný
z evanjelistov o vraždení neviniatok, ktoré nariadil židovský kráľ
Herodes Veľký. V jeho evanjeliu sa píše: „Keď Herodes zbadal, že ho mudrci
oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na
jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od
mudrcov“ (Mt 2, 16). V tejto súvislosti je veľmi zaujímavý údaj
o veku povraždených detí. Vo všeobecnosti v Katolíckej cirkvi
prevažuje názor, že mudrci navštívili Svätú rodinu krátko po Ježišovom
narodení. Napríklad aj sv. Justín mučeník vo svojom Rozhovore so Židom Tryfonom
píše: „Lebo už pri jeho narodení prišli k nemu mágovia z Arábie a klaňali
sa mu; ale predtým išli k Herodesovi, ktorý bol vtedy kráľom vo vašej
krajine...“ (bkv.unifr.ch).
Pri hlbšom zamyslení nad tým sa však neodbytne
vnucuje otázka: ak mudrci od východu navštívili Ježiša krátko po jeho narodení,
prečo dal Herodes povraždiť deti až do veku dvoch rokov? Veď v tom prípade
by stačilo kráľovi dať zavraždiť deti do veku maximálne jedného roka. Prečo by
teda nechal vraždiť deti až do veku dvoch rokov, ak by nebol mal pádny dôvod na
takéto drastické opatrenie? Je síce pravda, že Herodes nemal nikdy problém
organizovať hromadné popravy, najmä ak sa cítil byť ohrozený vo svojom
postavení, no na druhej strane je všeobecne známe, že sa Herodes snažil
zlepšovať svoje veľmi napäté vzťahy so Židmi, aby eliminoval nenávisť
židovského obyvateľstva, ktoré sa proti nemu často búrilo. Preto napríklad
prestúpil na ich vieru a priviedol ich krajinu k úctyhodnému hospodárskemu
rozkvetu. Lásku Židov si takto síce nezískal, ale je isté, že sa snažil
zmierniť napätie panujúce medzi ním a Židmi. Sotva by mal teda záujem vybičovať
svoju krutosť voči židovskému obyvateľstvu na neúnosnú mieru bez závažnej
príčiny. Bolo by zbytočné a predovšetkým nebezpečné zhoršovať už aj tak
napäté vzťahy so Židmi.
Prečo teda nechal vraždiť deti až do veku
dvoch rokov? Odpoveď na otázku naznačuje Mária Valtorta. Talianska mystička
totiž v prvom diele svojho kapitálneho životného diela Evanjelium, ako mi bolo
zjavené píše: „Traja mudrci kontemplujú Dieťa. Nazdávam sa, že môže mať deväť
mesiacov až rok, také je čulé a silné“ (Valtorta, M.: Evanjelium, ako mi
bolo odhalené. 1. diel. Prvé vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT COMMUNICATION,
2008. ISBN 978-80-89386-01-7, s. 182).
Podľa talianskej mystičky mal teda Ježiš
v dobe návštevy troch mudrcov vek okolo jedného roka. Nebol batoľaťom, ale
chlapčaťom, ktoré už začínalo chodiť. Svedčí o tom ďalší úryvok
z diela Márie Valtorty: „Dieťa
chcelo zísť dolu a podať najstaršiemu z nich svoju ručičku, a takto
si teraz vykračuje, držiac za ruku Máriu a mudrca, ktorý sa skláňa, aby
ruka Dieťaťa dosiahla k tej jeho. Ježiš kráča ešte neistým krokom malého
dieťaťa“ (Valtorta, M.: Evanjelium, ako mi bolo odhalené. 1. diel. Prvé
vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT COMMUNICATION, 2008. ISBN 978-80-89386-01-7,
s. 183–184).
To by vysvetľovalo hranicu dvoch rokov veku,
ktorú stanovil Herodes pre vraždenie neviniatok. Ak si uvedomíme istý časový
posun, než Herodes pochopil, že mudrci ho už po druhý raz nenavštívia
a istú rezervu, ktorú si Herodes dal, aby sa poistil, že Ježiš neunikne
smrtiacemu útoku jeho katov, zdá sa nám hranica veku dvoch rokov primeraná.
Veľavravná je aj pasáž textu Matúšovho
evanjelia, v ktorej sa píše, že mudrci od východu nenavštívili Svätú
rodinu v jaskyni, ale v dome: „A hľa, hviezda, ktorú videli na východe,
išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa... Vošli do domu
a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa
mu“ (Mt 2, 10–11). Znamená to, že medzi narodením Pána Ježiša v jaskyni
a návštevou troch mudrcov od východu prešlo určité obdobie, počas ktorého
sa Svätá rodina presťahovala z jaskyne do domu.
Čo je na celej veci najúžasnejšie, dielo
talianskej mystičky neodporuje Svätému písmu, ale je v absolútnej zhode s
ním. Evanjelista Matúš neuvádza vek Ježiša v čase vraždenia neviniatok.
Navyše, Matúšovo tvrdenie, že Herodes dal povraždiť všetky dietky
v Betleheme a celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa
času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov,je v podstate v zhode
s argumentmi talianskej mystičky. Podobné tvrdenia platia aj o iných
údajoch uvedených v dielach Márie Valtorty. Môžeme konštatovať, že dielo
talianskej mystičky dopĺňa Sväté písmo, pričom vo všetkých dôležitých aspektoch
sa s Bibliou stotožňuje. Preto nie je dôvod zbytočne tabuizovať tieto
diela, ale naopak, je veľa dôvodov tieto diela v katolíckom prostredí
propagovať. Len takto môžeme vydržať v boji so silami pekla.
Karol Dučák
Podobný článok:
Bol
svätý Jozef pri narodení Ježiša starec alebo mladý muž?
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.