Kresťan a svet

 

Ilustračná snímka: PriestorNet

„Svet vás nenávidí... Ako mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás...“ (Jn 15, 19–20)

V Evanjeliu podľa Jána sú zachytené Ježišove slová o vzťahu svetskej spoločnosti ku kresťanom. Ježiš priamo a jasne hovorí, že svet kresťanov nenávidí, tak ako nenávidí aj jeho. Svet je v moci Zlého, odmieta pravdu a prenasleduje každého, kto upozorňuje na hriech. Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta, preto tí, ktorí ho úprimne hľadajú, i keď žijú vo svete, tomuto svetu nepatria, odlišujú sa, majú inú hierarchiu hodnôt a iný životný cieľ.

Ako konštatuje pápež Benedikt XVI., veriť v kresťanského Boha, byť kresťanom nikdy nebolo ľahké, vždy si to vyžadovalo námahu a obetu – stať sa kresťanom značí, okrem iného, „opustiť to, čo si všetci myslia a čo všetci chcú, opustiť prevládajúce kritériá“, teda ísť proti prúdu, proti zmýšľaniu tohto sveta. Pravdaže, každé historické obdobie má svoje špecifiká, v pozitívnom i negatívnom zmysle. Naša súčasnosť je výrazne poznačená hodnotovým relativizmom. Absolútna pravda akoby neexistovala, problém dobra a zla je riešený situačne, účelovo, bez jasných pravidiel. Aj o tom hovorí Benedikt XVI.: „V kontexte, podľa ktorého je všetko relatívne a zlo samo osebe neexistuje, ale jestvuje len relatívne dobro a relatívne zlo, ľudia, ktorí mali náklonnosť k takému správaniu, stratili pôdu pod nohami.“

Hodnotový relativizmus, sprevádzaný pôžitkárstvom, konzumizmom a duchovnou otupenosťou, vedie k zmätku v myslení. Azda ešte nikdy nebol verejný priestor zaplnený, ba zaprataný toľkými sloganmi, vyhláseniami, protichodnými tvrdeniami a pomýlenými názormi. Žijeme v dosiaľ nevídanom informačnom smogu. Prevládajúca mentalita nesie znaky profanizácie a nivelizácie, staré hodnoty sú znevažované, všetko sa takzvane demokratizuje, čiže prispôsobuje poklesnutému vkusu a konzumným požiadavkám ľudí, ktorí sú vo väčšine dezorientovaní, respektíve zameraní na vlastné pohodlie, pričom v medziľudských vzťahoch dominuje nevšímavosť, ľahostajnosť až cynizmus. Výsledkom je vulgárna antikultúra, ktorá je opakom a faktickým popretím kresťanskej kultúry.

 

Ťaženie proti Cirkvi

Vráťme sa ešte k myšlienkam Benedikta XVI. a všimnime si ďalšie špecifikum našej doby. V minulosti veľa predstavoval pojem tradície. Staré osvedčené poznatky, zásady a normy boli prijímané ako niečo pevné, bezpečné, ako základ, na ktorom treba stavať, ako východisko ďalšieho uvažovania a postupu. Ak sa človek mohol odvolať na tradíciu, ak konal v súlade s ňou, tak nepochyboval o tom, že koná správne: „Dnes prevláda presne opačný pocit: Tradícia sa javí ako niečo prekonané, ako niečo včerajšie a ako vlastný prísľub bytia sa javí pokrok, takže človeka namiesto tradície, minulosti zaujíma skôr priestor pokroku a budúcnosti.“

Odvolávanie sa na tradíciu je dnes považované za zbytočné, podozrivé či dokonca neprípustné, odporujúce pokroku. Pokrok sa stal priam modlou, ktorá nesmie byť spochybňovaná. Ale z hľadiska kresťanskej viery platí opak. Tradícia, najmä tá posvätná, predstavuje nenahraditeľnú hodnotu. Tradícia je zachovávanie a odovzdávanie pokladu viery všetkým pokoleniam. Posvätná Tradícia a Sväté písmo tvoria spolu prameň, z ktorého Cirkev neustále čerpá. Potvrdzuje to aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Cirkev nosí vo svojej Tradícii živú pamäť Božieho Slova...“ (KKC, 113). Odmietanie tradície a velebenie pokroku, snahy o akési neustále napredovanie a budovanie raja na zemi sú teda v rozpore s duchom kresťanstva.

Otázkou je i to, čo vlastne možno považovať za pokrok a čo skutočný pokrok znamená. Mnohí si pokrok mýlia s jednoduchou zmenou, so zavádzaním čohokoľvek nového. A sú i takí, ktorí myšlienku pokroku zneužívajú na presadzovanie tupej ideológie. To malo a má vážne dôsledky. Boj za pokrok sa stal bojom proti Kristovej Cirkvi. Zradní filozofi prišli s tézou, že pokrokom je zničenie náboženstva. Zradní politici a revolucionári, neraz s pomocou najhoršej ľudskej spodiny, zúrivo odstraňovali všetky údajné prekážky pokroku. V mene pokroku boli rúcané štáty, monarchie, paláce i kostoly. V mene pokroku boli uskutočňované prevraty a krvavé revolúcie, milióny ľudí trpeli vo väzniciach a umierali na popraviskách.

Falošné chápanie pokroku nás priviedlo na scestie. Atmosféru modlitby, obety, práce a sebadisciplíny sme nahradili atmosférou túžby, egoizmu a konzumu. Namiesto stability máme nestabilitu. Namiesto pevných kritérií uplatňujeme relativistickú morálku a odvolávame sa pritom na rozhodnutie väčšiny alebo na úradné procedúry, ktoré vytvárajú zdanie legitimity. Je však zjavné, píše Benedikt XVI., že „v základných právnych otázkach, v ktorých ide o dôstojnosť človeka a ľudstva, väčšinový princíp nepostačuje“. V súvise s tým pápež hovorí o práve kresťanov na odpor proti bezbožným zákonom. Je správne a múdre odmietať nariadenia svetskej moci, ktoré idú proti Desatoru: „Na základe takéhoto presvedčenia konali odporcovia nacizmu aj iných totalitných režimov a preukázali tak právu i ľudstvu veľkú službu.“ Rovnako konali prví kresťania, keď nerešpektovali zákony, ktoré im bránili v praktizovaní viery.

 

Tma je vždy nepriateľkou svetla

Západná civilizácia už nie je kresťanská. Treba si to uvedomiť a nerobiť kompromisy s ideológiou sekularizmu, nepaktovať so svetom, ktorý sa dal na cestu úpadku. Kardinál Robert Sarah zdôrazňuje: „Nemyslime si, že môžeme žiť ako kresťania, ak si osvojíme všetky postoje bezbožného sveta. Ak nebudeme žiť v súlade s tým, v čo veríme, uveríme tomu, podľa čoho žijeme.“ Kresťanstvo sa musí prejavovať v spôsobe života. To zahŕňa prehodnotenie spoločenských vzťahov, spôsobu práce i odpočinku, rodinného života i využitia voľného času. Povedané slovami kardinála Saraha, „nemôžeme sa podriadiť svetu postavenému na ateistických základoch“.

Sekulárny svet dnes akceptuje iba také kresťanstvo, aké chce mať: prispôsobivé, submisívne, teda vlastne jalové. Náboženstvo má byť akousi formou psychoterapie alebo priestorom charity, prípadne zvykovým folklórom. Kresťania sú stavaní pred dilemu: alebo sa budú prispôsobovať svetu, aby boli akceptovaní, alebo sa z nich stanú občania druhej kategórie, s nálepkou tmárstva, bigotnosti či extrémizmu. Samozrejme, je to dilema falošná, v skutočnosti ide o nátlak, ktorého cieľom je eliminovať autentické prejavy viery. Ako na to reagovať? Kardinál Sarah pripomína, že kresťania majú byť soľou, nie cukrom zeme. To znamená povolanie k neochvejnosti, zásadovosti a pevnosti: „Sme väčšmi ako kedykoľvek v minulosti povolaní byť silní, zdatní a neochvejní vo viere.“ Svet, hoci si to neuvedomuje, nepotrebuje limonádové kresťanstvo ani kresťanstvo vlažné, ale kresťanstvo ohlasujúce živé Božie slovo, ktoré je účinné a ostrejšie ako dvojsečný meč (porov. Hebr 4, 12).

I dnes platia slová jezuitu Gabriela Hevenešiho (1656–1715) o zápase medzi dobrom a zlom: „Je nepochybným svedectvom dobroty, že je zlým proti mysli. Bolo by hanbou, keby nás milovali a obľúbili si nás práve oni. Netráp sa, ak o tebe zle hovoria tí, ktorí nerobia nič dobre. Prečo sa bojíš? Ani svet, ani celé peklo nič proti tebe nezmôžu. Kde je mnoho prekážok, tam je Božia milosť hojnejšia. Smelšie odporuj! Nedaj si ujsť príležitosť na víťazstvo, máš dôvod zvíťaziť!“ Áno, kresťan má právo i povinnosť odporovať svetu, ktorý je v moci Zlého. Kresťan si je vedomý toho, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom (porov. Jak 4, 4), preto si vždy vyberá to, čo je lepšie, krajšie, trvácnejšie a pravdivejšie – z hľadiska večnosti.

 

Ján Maršálek

 

Literatúra:

Sväté písmo (Jeruzalemská Biblia). Trnava, Dobrá kniha, 2013.

Benedikt XVI.: Poznanie pravdy. Trnava, Dobrá kniha, 2017.

Benedikt XVI.: Svetlo sveta (Pápež, Cirkev a znamenia čias). Bratislava, Don Bosco, 2011.

Joseph Ratzinger (Benedikt XVI.): Ježiš Nazaretský (tri zväzky). Trnava, Dobrá kniha, 2007, 2011, 2012.

Joseph Ratzinger (Benedikt XVI.): Úvod do kresťanstva. Trnava, Dobrá kniha, 2007.

Gabriel Heveneši: Iskry svätého Ignáca. Trnava, Dobrá kniha, 2006.

Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 1999.

Robert Sarah: Pane, zostaň s nami. Bratislava, Lúč, 2019.

::

Súvisiace články:

Kresťania a konflikt so svetom

Ľuďom, ktorí veria v Krista

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).