Ako ozdraviť spoločnosť

 

Ľudovít Košík

Vyrastal som a dospieval v spoločnosti, ktorá bola totalitná – náboženský život sa odohrával len v rodine a v kostole, vo verejnom priestore to bolo veľmi obmedzené až nemožné. Praktizoval som kresťanstvo, a o to sa usilujem aj v súčasnosti. No zdá sa mi, že podmienky sa zmenili k horšiemu, ako zo strany spoločnosti, ktorá sa v posledných rokoch stala zameranou protikresťansky a protiľudsky viac ako v rokoch totality, tak i zo strany Cirkvi, ktorá prijala za svoje svetské zásady a chce sa prispôsobiť svetu.

Do roku 1989 som sa angažoval vo farnosti, medzi priateľmi, v kresťanských spoločenstvách, v štruktúrach tzv. podzemnej Cirkvi,  v podpore misií... Po roku 1989 som sa naplno zapojil do verejného života, vyštudoval som diaľkovo štúdium katolíckej teológie na CMBF UK v Bratislave, zapojil som sa do školskej katechézy, niekoľko rokov na plný úväzok... S nádejou, že život spoločnosti sa obnoví v kresťanskom duchu.

Postupne však prichádzalo sklamanie – z konania niektorých jednotlivcov, zo spoločenského života i zo života Cirkvi. Dnes sa angažujem už len v iniciatívach, pre ktoré sa rozhodnem sám, ktoré pokladám za potrebné, zmysluplné, dobré a dôležité; svoje služby ponúkam tam, kde je o ne ešte záujem.

Paradoxne, keď som ja potreboval pomoc, pomohli mi hlavne ľudia, od ktorých som to vôbec neočakával, ani to nebolo ich povinnosťou. Neboli to angažovaní kresťania ani kňazi, ale ľudia z opačného spektra, ktorým bolo jasné, že aj ja potrebujem niekde bývať, zaplatiť nájomné, mať aspoň raz za deň teplú stravu a kúpiť benzín do auta, ktorým som poskytoval viaceré služby, prípadne ísť sa niekam pozrieť počas dovolenky či kúpiť si knihu, aby som rástol v poznávaní... A do smrti im budem za to vďačný, za ich ľudské cítenie, s ktorým som sa v kresťanskom prostredí takmer nestretol.

Mám  dojem, rád by som sa mýlil, že súčasná Cirkev a súčasná slovenská aj európska či svetová politika sa nachádzajú v kríze. V hlbšej kríze, než by sme predpokladali. Východisko z nej nebude jednoduché ani rýchle. Možno to nazvať slepou ulicou, do ktorej sme sa dostali vlastným zavinením, pričom riešenie vlastne nikto nehľadá.

Mocných zaujíma hlavne to, ako si udržať pozície alebo získať nové. Nevidieť žiadne pozitívne vízie. Veru, hlboko sme klesli. Smer, ktorým sa uberáme, je degradačný. Ťaží sa z rozkladu, konfliktu. Šliape sa po hodnotách, ktoré stáročia našu Cirkev i spoločnosť budovali. Pomiešali sme pojmy, znížili význam čností i nebezpečenstvo hriechu, vzdali sme sa overených mnohoročných tradícií, ktoré slúžili budovaniu a chodu Cirkvi i sveta. Cirkev sa takpovediac rozplynula vo svete. Ľudia nevedia, ako majú žiť, strácajú orientáciu, túžbu tvoriť. Rozpadajú sa rodiny, tragicky končia jednotlivci.

Cirkev sa sústredila na zážitok, organizuje koncerty, divadlá, workshopy, ale upadá kvalitou i kvantitou. A nemorálni, nekultúrni, nevzdelaní, neschopní politici nám hrajú divadlo, vymýšľajú lockdowny, zatvárajú kostoly, len aby nás udržali v napätí, ale v skutočnosti im ide len o udržanie si pozícií. Pravdaže, aj v tejto dobe nám treba žiť naplno, čas beží, ale je to ťažké, pretože všetko smeruje proti človeku a normálnemu, zdravému, tvorivému životu.

Treba si odpovedať na otázku, akú budúcnosť chceme mať, ako chceme žiť. Či prijmeme hru, ktorú rozohrali mocní tohto sveta, ktorí si podriaďujú všetkých a všetko, alebo si zachováme slobodu a budeme sa správať ako slobodní kresťania a občania. Či sa dáme vtlačiť do štruktúr, ktoré nám pripravili, aby s nami robili to, čo uznajú za vhodné.

Cirkev sa musí pridŕžať hodnôt, ktoré prijala od Ježiša a ktoré hlásala po dve tisícročia. Ježišovo posolstvo sa nedá meniť podľa aktuálnych nálad a podmienok, ale je aktuálne a pravdivé v každej dobe. Práve viera držala našich predkov i v tých najťažších obdobiach.

Dnes mnohí uverili demagógii, podporili ju alebo ju stále podporujú. Aj kresťania sú zneužívaní na plnenie prízemných cieľov mocných tohto sveta a cirkevní predstavitelia neraz zbabelo mlčia. Po páde súčasnej čudnej vlády prídu nové médiami a mocnými vnucované riešenia, ktoré nás znova ponížia. Akoby chýbali vzdelanci, ktorí by usmernili národ smerom k zodpovednosti, tvorivosti a službe Bohu i človeku. Akoby už nemal kto povedať, čo a ako máme robiť, aby sme boli zachránení...

Pokánie. Návrat k Bohu a zachovávanie jeho Zákona. On je náš Stvoriteľ a Pán, len s ním môžeme mať budúcnosť, s ním naša budúcnosť môže byť úspešná. Ak budeme pokračovať v súčasnom trende, zažijeme krach a biedu. Boh nikoho nesklame, celá Biblia je o tom, že s ním človek vždy víťazí; pokaziť si to môže sám hriechom a tým, že sa vzdiali od Boha. Majme preto odvahu odmietnuť klamstvo, hriech, podvod v každej forme a aj v dnešnej zložitej dobe stáť na strane Božej Pravdy, Dobra, Spravodlivosti a Lásky.

 

Ľudovít Košík

::

Odporúčané: Cirkev a Veľká noc v čase pandémie.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).