Anton Hykisch analyzuje súčasné dianie

 

ZÁPISNÍK (25/2022)

Popredný slovenský spisovateľ Anton Hykisch, rodák z Banskej Štiavnice (1932), je autorom viacerých pozoruhodných diel. V PriestorNete sme písali o románe Rozkoše dávnych čias. Venuje sa i publicistike. V júnovom čísle Slovenských pohľadov (6/2022) vyšiel jeho článok nazvaný Dnešok a skúsenosť nás starších, ktorý predstavuje vynikajúcu analýzu súčasnosti na pozadí historických poučení. Z článku vyberáme niekoľko úryvkov:

„Celú našu spoločnosť, Európu, ba celý svet zachvátil šialený nepokoj, nervozita, pocit neistoty a ustavičného ohrozenia... Už tretí rok sme v stave neporiadku, chaosu a existenčnej hrozby. Nečudo, že pre mnohých táto situácia znamená vysoké nervové vypätie a psychicky nezvládajú ťarchu doby. Z úst viacerých politikov odzneli vyjadrenia, že čelíme výzvam, ktoré sme nezažili od čias druhej svetovej vojny. Na tvárach starších ľudí sa pri takých vyjadreniach zjaví trpký úsmev, možno úškrn. My starší sme za desiatky rokov zažili všeličo a všeličo si pamätáme. Aj druhú svetovú vojnu. A vojny vôbec. Minulé i súčasné, nielen na Ukrajine, ale aj v Jemene, v Líbyi, v Sýrii, staršie vojny v Juhoslávii, Iraku, Vietname, neutíchajúci konflikt izraelsko-palestínsky.

Len mladý neskúsený človek – týka sa to rovnako bežného občana ako generála, premiéra, ministra, prezidenta či kráľa – sa domnieva, že prežíva najťažšiu skúšku dejín. Len mladá a neskúsená novinárka či novinár môže tvrdiť, že videl a zdokumentoval neľudský masaker a obludný zločin. Samozrejme, nechcem zľahčovať smrť čo len jediného vojaka alebo civilistu vo vojne, ktorú v susedstve prežívame. Len smutne konštatujem, že dnešná mladá generácia, odchovaná desaťročiami mieru v našom regióne, si ani nevie predstaviť šírku a hĺbku skutočnej strašnej vojny.

Vojnové zločiny. Veľká téma. Úporná snaha zvaliť zodpovednosť na protivníka. My starší si pamätáme aféru Katyň. 30-tisíc zavraždených zajatých poľských dôstojníkov. Vládcovia s krvavými rukami dali dvakrát rozhrabať nevinné obete. Najprv Hitlerovi nacisti, aby dokázali, že zločin spáchali Sovieti. Potom Stalinovi a Berijovi muži, aby dokázali, že Poliakov zavraždili Nemci. A po skončenej vojne sa po tretí raz hrabalo v hromadných hroboch, aby sa definitívne potvrdilo, že pravdu mali nacisti – poľských dôstojníkov postrieľali Stalinovi politickí komisári. A koľké odborné komisie pracovali za i proti...

Vojna, i tá dnešná, je vojnou nielen armád, ale vojnou propagandistov. My starší máme tréning z minulých totalitných režimov, vieme, že vládne médiá sú neobjektívne, jednostranné. Naučili sme sa čítať medzi riadkami. Dnes sme zahltení informáciami a neostáva čas ani priestor na pokojnú analýzu. V tom vidím veľké nebezpečenstvo najmä pre mladých ľudí, ktorí sú náchylní veriť väčšinovým hodnoteniam. Nemajú dosť vlastných skúseností a znalostí z minulosti, aby rozoznali dobovú propagandu od pravdy.

Pre mňa vojna na Ukrajine je tragédiou, ku ktorej nemalo dôjsť. Tento nezmyselný konflikt dvoch susedných národov je súčasťou súboja superveľmocí. Ukrajinci sú zrejme obeťou geopolitickej hry, kde vládcovia, súperiaci protivníci chcú presadiť svoje egoistické záujmy, oslabiť či vyradiť z hry protivníka. Je to zástupná vojna. V mnohom pripomína udalosti v Španielsku tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny... Nedajbože, aby táto historická paralela pokračovala, veď naozaj stojíme na prahu tretej svetovej vojny.“

Toľko citáty. Pravdaže, oplatí sa kúpiť si Slovenské pohľady a uvedený článok si prečítať celý.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (24/2022)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!