Dramatik Jozef Hollý

 

Ľudovít Košík

Pred niekoľkými dňami zomrel v Prahe známy a obľúbený český herec Josef Abrhám. Talent zdedil po svojom starom otcovi Jozefovi Hollom, ktorý sa narodil v Skalici, bol evanjelickým farárom v Moravskom Lieskovom a dobrým dramatikom, ktorý výraznou mierou prispel k rozvoju slovenského divadelníctva. Mimochodom, Jozef Abrhám navštívil rodisko svojho starého otca a v roku 2009 si jeho pamiatku osobne uctil aj v Moravskom Lieskovom pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia.

Jozef Hollý napísal viacero divadelných hier, známe sú najmä veselohry  Kubo (1904) a Geľo Sebechlebský (1912), dráma na biblickú tému Márnotratný syn (1902), tragicky ladená činohra Amerikán (1907), veselohra v jednom dejstve Emancipácia (1908) a dráma Černová (1908), ktorú vydal pod pseudonymom Sergej Sebechlebský.

Narodil 29. januára 1879 (otec Ján, mestský hajdúch, matka Katarína, rod. Noreková) a mal sedem súrodencov. Detstvo prežil v skromných pomeroch, ale v usporiadanej rodine. V zložitom prostredí si uvedomoval sociálne pomery mnohých rodín, ktoré riešili svoju chudobu odchodom do cudziny, najmä do Ameriky. Vysťahovalectvu nezabránil, no snažil sa ho zmierniť osvetovou činnosťou, ukazovaním orientácie v rodinnom i hospodárskom živote.

Študoval na gymnáziu v Skalici a na evanjelickom lýceu a teologickej akadémii v Bratislave. Ordinovaný bol v roku 1901. Evanjelickým kaplánom bol v Petrovci, dnes Srbsko, v Starej Turej a od roku 1903 do svojej smrti bol farárom v Moravskom Lieskovom, kde bolo ťažisko jeho duchovnej, osvetovej a literárnej činnosti.

S manželkou Annou, rod. Urbančíkovou (1884–1963) sa zoznámil v Starej Turej; mali tri deti: Elenu Holéczyovú (1906–1983), Martina (1904–1965), ktorý bol hercom, režisérom, prekladateľom, a Boženu Abrhámovú (1907–1990).

Jozef Hollý bol neobyčajne milým a láskavým človekom. Mal veľké sociálne cítenie, obetavú lásku spojenú s nezištnou pomocou najslabším a najbiednejším. Spolu s ďalšími zakladal na kopaniciach úverové družstvá, sledujúce finančnú podporu v podnikaní a východisko z krízových situácií.

Na evanjelickej fare v Moravskom Lieskovom ho navštívili významné osobnosti, akými boli Ľudmila Podjavorinská, Ľudovít Holuby, Dr. Pavol Blaho, Andrej Kmeť, Pavol Socháň a mnohí iní. Po matke, ktorá pochádzala z Hrubej Vrbky na Morave, zdedil lásku k divadlu a ľudovej piesni. Tento talent s citlivosťou rozvíjal, už ako študent účinkoval v divadelných hrách.

Publikovať začal už ako študent, v Národných novinách a Dennici, hry v Slovenských pohľadoch. Výrazne ho ovplyvnil Jozef Škultéty. V drámach uprednostňoval sociálne zápletky, vždy v moralizátorských podobách. Realitu videl plasticky, vykladal ju idealisticky až mysticky. Dedinu videl ako rezervoár etických hodnôt, ako protiklad mesta a okolitého sveta. Stavba jeho hier je v duchu Urbánkovej poetiky, postavy často zakončia výstup, dejstvo i hru ľudovou piesňou, ktorá zhŕňa a citovo umocňuje obsah výpovede.

Jeho hry tvorili významnú časť slovenského ochotníckeho repertoáru a neskôr ich hrali  aj profesionálne divadlá s mnohými reprízami. Syn Martin upravil a inscenoval v roku 1952 Geľa Sebechlebského. Podľa Geľa Sebechlebského vzniklo libreto opery Tibora Andrašovana Figliar Geľo (SND Bratislava, 1958). Niektoré jeho hry boli preložené do češtiny, poľštiny, ruštiny a maďarčiny. Súborné dramatické dielo Jozefa Hollého vydalo Národné divadelné centrum v roku 1998.

Jozef Hollý zomrel 3. novembra 1912 v Moravskom Lieskovom na cukrovku ako 33-ročný.

 

Ľudovít Košík

 

Použitá literatúra:

Buchta, Fr.: Skalica, Záhorie; Skalica – Bratislava, 2008

Kolény, B.: Duchovný pastier i dramatik Jozef Hollý (1879–1912); Záhorie č. 6/2007

Skalica v minulosti a dnes; Obzor, Bratislava, 1968

Slovenský biografický slovník; MS, Martin, 1987

staratura.sk

zahorskakniznica.eu