K sviatku Najsvätejšej Trojice

 

Vlado Gregor

Mali sme nedávno tu aj na celom svete najzáhadnejší, ale asi najpodstatnejší kresťanský sviatok Najsvätejšej Trojice. Mimochodom, len nedávno som zistil, že práve na tento sviatok som sa v roku 1958 narodil.

Je to práve tajomstvo Najsvätejšej Trojice, ktorým sa kresťanstvo odlíšilo od všetkých ostatných spoločenstiev. Je to hlavná súčasť našich dogiem a antitrinitári boli vždy tvrdo prenasledovaní. Nakoniec, aj islam sa preto odtrhol od kresťanstva, pôvodne bol považovaný za kresťanskú sektu. Veď „Inšalláh“ vlastne znamená „Ako chce Boh“, teda „Fiat voluntas tua – Buď vôľa tvoja“.

Čítam v týchto dňoch knihu Františka Bednára  „Církev a stát“, vydanú v roku 1934. Okolnosti a dátum vydania sú veľmi zaujímavé, pretože to vlastne naznačuje, k čomu povedie opustenie Boha v nacizme a komunizme. Veď ich aj spája slovo socializmus. Tieto smery a či skôr zablúdenia tvrdia, že bez Boha utvoríme lepší svet, lepší než ten nekvalifikovane stvorený a smerujúci ku katastrofe.

Citujem Františka Bednára: „Vo vede utrpeli cirkvi svojím márnym odporom proti nepopierateľným poznatkom. Zabúdali, že dogma je len vonkajším, ľudským rúchom hlbšej pravdy a že často pravda musí hľadať nové vyjadrenie, hoci tým neutrpí na svojej objektívnosti. (...) Nesledujú sa životné zásady národov a tried, hoci tie sú ťažkým faktom, s ktorým treba počítať a vyrovnávať sa. Nevidí sa hriech spoločnosti, kára sa iba hriech jednotlivca. Proti kolektívnej moci dneška cirkvi nedokázali postaviť kolektívnu protiváhu. (...) Zmysel pre život celku a jeho vývoj musí byť doplnkom individuálneho náboženského života a jeho nevyhnutnou stránkou.“

Jedna slovenská ľudová múdrosť hovorí: dávno to kura skapalo, ktoré k sebe nehrabalo. Je to hlboká pravda i povzdych nad trápením, ktoré tento svet prináša. Iste si tento fakt života v tomto svete uvedomoval aj Ježiš, a preto nám sľubuje Parakléta – Utešiteľa, ktorým je práve Duch Svätý. A podotýka pritom, že keby on od nás neodišiel, tento náš potešujúci faktor by k nám neprišiel. Pretože keby sa Boh naplno vo svojej sile prejavil a dal nám tak na tanier našu hlúposť, malosť a úbohosť, tak by sme sa síce polepšili, ale stali by sme sa len poľutovaniahodnými robotmi. Celá naša sloboda, hoci obmedzená a občas až bezmocná, by bola fuč.

Práve otázke slobody venujem veľa svojich trpasličích úvah. Všelijako sa teraz chce sloboda obmedzovať, ale chvála Bohu, žiadny strom ešte stále nerastie do neba. Našťastie, nie všetko, čo je technicky či teoreticky možné, je aj reálne uskutočniteľné. Človek je zatiaľ schopný vzoprieť sa drilu a výcviku, na rozdiel od zvierat. Buďme teda ľuďmi.

Sám sa snažím ono vanutie Ducha vyjadrovať od nezrelej dvadsiatky, teda od roku 1978. A je mi to naozaj veľkým potešením a konkrétnou neustálou odmenou, napriek tomu, že svetské odmeny a uznania to neprináša.

Závany Ducha sú tiché, málokto ich vníma, preto aj málokto o nich vie. Takto nám vlastne Boh odovzdáva takpovediac aktualizované informácie a usmernenia. Veľmi živá a pravdivá je správa, že kde sa dvaja alebo traja stretnú v Ježišovom mene, tam je aj on medzi nimi. Práve cez takéto stretnutia som nielen pochopil, ale doslova zažil to volanie pravdy, ktoré neúnavne dávam na papier.

Milí moji, ktorým týmto azda stúpam do svedomia, prepáčte mi to a pokojne ma kritizujte, lebo stále mám čo zlepšovať. Hlavne seba. Všetko, čo ponúkam, chápem ako dar od Boha a preto končím častým zvolaním „Deo gratias“, teda „Bohu vďaka“.

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).