Eliška Hurná, Juraj Hurný ml.: Partizánska vražda v Rajeckej
doline
Bratislava, Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, 2022
Ach, kde je pravda, kde je pravda krvavá,
z ktorej vy by ste nespravili frázy?
Reč vaša hučí ako bubny smrti,
no spravodliví mlčia v kruhu sami.
Vy preklínate, ale počuť mešce
a dvadsaťtisíc mŕtvych mlčí s nami.
(Karol Strmeň)
Svetlo sveta uzrela kniha spomienok
a svedectiev, tak trochu rodinná kronika, zachytávajúca „príbeh veľkej
nesmrteľnej lásky, vernosti až po hrob, ale aj príbeh ľudskej zloby, páchania
neprávosti a komunistickej zločinnosti“ (s. 64). Reálie v nej
zaznamenané pôsobia otrasne a zároveň dojímavo. Nie je to ľahké čítanie,
je však podnetné: vedie čitateľa k zamysleniu a azda aj k prehodnoteniu
doterajších postojov, umožňuje lepšie spoznať a pochopiť – cez životné
osudy jednotlivcov – charakter doby, vojnových čias i nasledujúcich
desaťročí.
Pani Eliška Hurná na sklonku svojho života
zapísala, ako to vtedy bolo, keď prišla o svojho prvého manžela Františka
Šandrika, ktorého v septembri 1944 odvliekli a zavraždili partizáni.
Jej syn Juraj Hurný uvedené svedectvo dopĺňa a rozširuje, opisujúc ďalšie
roky rodinnej anabázy. Súčasťou vydania sú viaceré dokumentárne fotografie, ako
aj priliehavé verše našich básnikov (Rudolf Dilong, Karol Strmeň, Jozef
Varinský). Publikáciu uzatvára štúdia historika Martina Lacka s názvom
Povstanie v Rajeckej doline (september 1944).
Ako čítame, František Šandrik sa politicky
neangažoval, nebol členom žiadnej politickej strany. V očiach partizánov
sa možno previnil tým, že netajil svoje vlastenectvo, alebo ich iritovalo jeho
spoločenské postavenie – bol riaditeľom v oblasti hotelierstva. Tak či
onak, jeho násilná smrť je neospravedlniteľným kriminálnym činom. A žiada
sa zdôrazniť, že táto vražda nebola nikdy vyšetrená. Juraj Hurný konštatuje:
„Rajecká dolina sa stala dejiskom mnohých tragédií. Partizáni tu neviedli iba
vojenské operácie proti nemeckým okupantom, ale povstanie im poslúžilo aj na
vybavovanie osobných účtov. Obeťami sa stali desiatky civilných osôb...“ (s.
53). Po skončení vojny a ani neskôr sa o tom nemohlo verejne hovoriť,
z partizánov sa stali hrdinovia, nekriticky oslavovaní a účelovo
vykresľovaní ako záchrancovia slobody a mieru.
Martin Lacko na margo problematiky píše: „Kým
odchod starých a príchod nových, čiže výmena generácií je úplne
prirodzeným cyklom života, ťažšie pochopiteľnou ostáva trvalá politizácia
vojnových udalostí a zamlčiavanie, vytesňovanie, ba úmyselné gumovanie
‚nevhodných‘ vojnových obetí – obetí partizánskeho teroru“ (s. 81).
V súvise s objasňovaním historickej pravdy nepochybne záleží na tom,
aby boli brané do úvahy osobné svedectvá priamych aktérov, poskytujúce
bezprostredný obraz toho, čo sa v tom-ktorom období dialo, a aby sme
sa na ľudské tragédie nedívali cez prizmu ideológie. Žiaľ, dopĺňa Martin Lacko,
„zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensko blížilo k stavu, keď si
dokáže uctiť všetky vojnové obete bez rozdielu“ (s. 97). Akoby nám nezáležalo
na minulosti, ale ani na budúcnosti.
Pravda oslobodzuje, preto je žiaduce ju hľadať
a poznávať (porov. Jn 8, 32). Ale musí to byť celá pravda!
Z prekrucovania skutočnosti, ohýbania či zatajovania faktov pravda
nevzíde, iba polopravda, a tá býva horšia ako priama lož. Treba preto hovoriť
aj o odvrátenej strane partizánskeho hnutia na Slovensku za druhej
svetovej vojny, aby sme dospeli k úplnému a pokiaľ možno
spravodlivému rozuzleniu starých krívd a sporov. Mimochodom, na obálke
knihy o konkrétnej partizánskej vražde v Rajeckej doline je
autentická fotografia z roku 1943, na ktorej vidno mladých manželov
Šandrikovcov. Ich šťastie bolo násilne ukončené besnením kriminálnych živlov –
taká je pravda, i keď nepríjemná, tvrdá, boľavá. Ale pripomeňme znova:
pravda, a iba pravda, nás oslobodí.
Ján Maršálek
::
Podobné príspevky:
Vernosť
je vždy viac než zrada
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Poznať svoju rodinnú aj národnú históriu je potrebné a dôležité. Treba sa z nej poučiť a na dobré je možné nadviazať a zlého sa vyvarovať. Súčasný globalizovaný svet nám kladie svoje témy a my akosi rýchlo zabúdame na to, čo sme prežili, vďaka komu sme dosiahli to čo máme. Nie mocní tohto sveta nás môžu urobiť šťastnými, ale dôležité sú naše osobné a rodinné vzťahy. Vďaka za priblíženie rodinnej bolestnej a tragickej histórie rodiny umelca Juraja Hurného, ktorá bola podobná v mnohých rodinách počas rokov keď sa krajinu pokúšali ovládnuť komunistickí mocipáni a keď ju 40 rokov mali v totalitnej moci. Vďaka za vydanie tohto diela aj za jeho priblíženie verejnosti Ľ
OdpovedaťOdstrániť