Martin Jančuška |
Žijem vyše štyridsať rokov vo Viedni. Dvanásť
rokov som viedol oddelenie intenzívnej terapie, preto myslím, že mám právo
vyjadriť sa k tomu, čo sa u nás deje. Dnes, keď píšem tieto riadky,
je 27. júna 2022. Pred dvoma dňami doľahli na nás horúčavy, blížia sa prázdniny,
turizmus, hlavne do prímorských krajín, sa rozbieha na plné obrátky...
S rúškami, či bez rúšok? Pri vstupe do hlavného
mesta vás uvíta pútač: Wien ist anders (Viedeň je inakšia). Skutočne inakšia.
Tu sú ešte rúška povinné v mestskej doprave, vo vlakovej doprave aj v zdravotníckych
zariadeniach. Keď nastúpite do vlaku na hlavnej stanici, potrebujete rúško, keď
vlak opustí územie Viedne, môžete si ho dať dolu. V celom Rakúsku rúška
nie sú potrebné, ale vo Viedni sa ich ešte tvrdohlavo držíme.
Vo Viedni máme asi školené, inteligentné
vírusy. Neviem či všetky, možno len tie kovidové. Taký viedenský vírus vie, že
má voľné pole pôsobnosti len niekde, že do vlakov, električiek, zdravotníckych
zariadení môže vstúpiť, ale na koncerty, štadióny, akékoľvek zhromaždenia
väčšieho počtu ľudí už právo vstúpiť nemá. A tak sa poslušne a voľne
pohybuje len v priestoroch, ktoré mu určili tí, ktorí zodpovedajú za
opatrenia proti jeho šíreniu.
To nám, Bratislavčania, závidíte, že? Aj vy by
ste chceli taký vírus. Príďte k nám, pán Bürgermeister i s naším ministrom
zdravotníctva vám ho ochotne ponúknu, veď sme všetci v Európskej únii
a musíme si pomáhať.
Niekedy si pripadám ako z iného sveta. Pýtam
sa, keď už pán starosta Viedne a pán minister zdravotníctva majú takéto
názory, prečo sa neozvú hygienici, virológovia, epidemiológovia?! Nepozastavia
sa nad touto absurditou? A čo lekárske fakulty? Ani tam sa nenájde aspoň
jeden, ktorý by začal protestovať proti takému zvrátenému stavu?
O účinnosti rúšok, čo sa týka prevencie
pred nakazením vírusmi, radšej pomlčím. To si skutočne naši virológovia myslia,
že sa tkanivom rúška dá vírus zachytiť? Či aspoň čiastočne? Do akej miery
čiastočne?
Páni, takzvane kompetentní, cez rúška, ktoré
hrdo nosíte, preletí ľahko toľko vírusov, že to stačí na nakazenie.
A priebeh ochorenia nezávisí od množstva vírusov, ale hlavne od toho, ako
funguje váš imunitný systém. To by ste si mali už raz konečne uvedomiť
a nestrašiť obyvateľstvo, ktoré vám dalo dôveru!
Sme na začiatku leta, dobre by bolo, keby sa
kompetentní aspoň trochu zamysleli, čo budeme robiť, keď príde jeseň
a zima. Budeme pripravení na možné epidémie infekčných ochorení, alebo
budeme riešiť situáciu až vtedy, keď nám problémy prerastú cez hlavu?
Vážení kompetentní, zamyslite sa nad tým, aké
opatrenia sú potrebné, ako treba školiť obyvateľstvo, aby vedelo, čo má robiť už na začiatku, keď epidemiológovia a hygienici ohlásia, že sa niečo
blíži. Ja poznám účinný recept, ak budete chcieť, môžem vám ho prezradiť, aj
pomôcť pri vypracovaní preventívnych opatrení. Alebo, ak o to nestojíte,
poproste tých, ktorí sa zaoberajú v praxi týmito otázkami a sú
skutočnými odborníkmi, aby vám pomohli.
Martin Jančuška (narodený 9. januára 1942 v Ľubietovej) pochádza z učiteľskej
rodiny. Rodičia sa po vojne presťahovali do Bratislavy. Základnú školu
navštevoval v Bratislave, maturoval v roku 1958 na Tehelnom poli.
Lekársku fakultu Univerzity Komenského ukončil v roku 1964. Ako sekundárny
lekár interného oddelenia pôsobil v Endokrinologickom ústave
v Ľubochni, vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a Starej
Ľubovni.
V auguste 1979 emigroval s rodinou do Rakúska. Päť mesiacov pracoval
ako robotník v elektronickej firme Körting v Grödigu pri Salzburgu,
od februára 1980 ako sekundárny lekár interného oddelenia St. Elisabeth Spital
vo Viedni. Na jeseň toho istého roku bol menovaný za prednostu oddelenia
intenzívnej starostlivosti ako internista – kardiológ a v tomto
odbore pracoval až do odchodu na dôchodok. V roku 2003 spolu s Prof.
Júliusom Rybákom a Dr. Phil. Ľubomírom Rašim založili v Liptovskom
Mikuláši Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa.
Martin Jančuška okrem odborných medicínskych prác publikovaných
v lekárskych periodikách publikoval články o kultúre
v slovenských a rakúskych časopisoch. Ako konvertita prešiel zložitou
cestou hľadania Pravdy. V roku 2008 mu vyšiel vo Vydavateľstve
Spolku slovenských spisovateľov román Druhé prikázanie a v roku 2016
vo Vydavateľstve Pozsony / Pressburg / Bratislava kniha Príbehy a ozveny
(krátke prózy a vieroučné sentencie).
::
Súvisiace články:
Chráni nás rúško pred vírusom?
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Z rúška sa stal symbol podriadenosti novému svetovému poriadku.
OdpovedaťOdstrániť