Rodinná mzda

 

Ján Maršálek

Rozklad rodiny, ku ktorému dochádza, nie je dôsledkom prirodzeného, nevyhnutného vývoja. Súvisí s filozofickými koncepciami a ideologickými tlakmi s ateistickým podhubím. Pat Buchanan to zaujímavo približuje na príklade rodinnej mzdy. V minulosti rezonovala požiadavka, aby muž mal dostatočný príjem na zabezpečenie celej rodiny. V tridsiatych rokoch 19. storočia, keď sa v Amerike začínala priemyselná revolúcia, odborári varovali pred nenásytnosťou kapitálu a žiadali takú odmenu za prácu, aby „udržali manželky, dcéry a sestry doma“. Už vtedy si uvedomovali, že „nenásytný kapitál“ bude chcieť aj prácu žien – nie doma, ale vo fabrikách či úradoch.

Tak či onak, ešte donedávna, podľa Buchanana, existovala v USA všeobecná zhoda v tom, že zamestnávatelia by mali platiť otcom „rodinnú mzdu“. Chápalo sa to ako niečo normálne, spravodlivé, ako znak dobre fungujúcej spoločnosti. Do toho však vstúpili požiadavky marxizmu a feminizmu na „oslobodenie ženy“. Boj proti diskriminácii a za rovnosť príležitostí znamenal koniec rodinnej mzdy. Výsledkom je to, že ženy dnes nielen môžu, ale vo väčšine aj musia mať zamestnanie: „Práva jednotlivca dostali prednosť pred potrebami rodiny... Rodiny sa začali rozpadávať“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).

Emancipácia žien sa stala dvojsečnou zbraňou – spôsobila zníženie autority muža-otca, prinútila ženu prispievať do rodinného rozpočtu, pretože došlo k nivelizácii platov, vyvolala politický, ekonomický i psychický tlak na rodinu, ako aj na mladých ľudí, ktorí by si mali rodinu založiť. Je čoraz ťažšie žiť v usporiadanom manželskom zväzku. Podieľa sa na tom aj nastavenie štátneho sociálneho systému, ktorý často podporuje viac „iné formy“ spolužitia na úkor prirodzenej rodiny. Zdá sa, že myšlienka rodinnej mzdy je mŕtva, namiesto nej sa zaoberáme pracovnými kvótami a kariérnym rastom.

 

Ján Maršálek

:: 

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).