Vážne, nevážne

 

Milan Hodál

Milan Hodál

Tajnička

Písmenko k písmenku
a slovko k slovíčku
postupne odkrývam
zas ďalšiu tajničku
Keď mám už hotovo
vykríknem: jasnačka!
Svet predsa funguje
tiež ako skladačka!
Môže sa nadýchnuť
ak všetko zapadlo
Ak robíš správnu vec
nehráš s ním divadlo

Vždy máme na výber...
dve strany jednej mince
Od dna sa odraziť
alebo zatĺcť klince

Spravme to teda tak:
– ak je to reálne –
že všetko podstatné
do seba zapadne

Aby sa nestalo
že dnešné poriadky
nás zajtra posunú
riadny kus naspiatky...

 

Uletená báseň

Kedy bude múdrych
viac než šafranu?
A zlé veci sa už
nikdy nestanú?
A bude ešte
niekedy svet k svetu?
A prestaneme zízať
len do internetu?

A vyžijeme
raz aj z milovania?
A vyplnia sa
všetkým ľuďom priania?

Bláznivé úlety
aj najtajnejšie túžby?

Možno už čoskoro...
a možno iba blúznim

A možno je to
celé uletené
a nad naše sily...

Čo ak by sme sa o to
aspoň pokúsili?!

 

Starček na pive

Dá si pivo
ale bez vodky
Mizerné sú
naše dôchodky
Sedí ticho
v tvári celkom vážny
Rozmotáva klbko
svojich dávnych vášní

Život ako kŕdeľ čiernych vrán
uletí ti... a si zrazu sám
Život beží
jak splašené kone
zostane len čosi
bez chuti a vône

Na skepsu aj ďalšie dôvody:
vyratúva svoje choroby
Život starca to je zvláštna zóna
všade vláči svojho Parkinsona

Dýcha šedú farbu skorých rán
Vstáva za tmy v byte celkom sám
Zapína telku... potom prepína...
na telefonát čaká od syna

Rozmotáva klbko
už odžitých vášní
Zostarnutý...
v tvári príliš vážny
Vyrovnaný...
môže odísť hocikedy

Účet má už zaplatený
aj tam v nebi

 

::

Z ďalšej tvorby autora: A tak máme nádej...

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie našej klubovej edície,
napíšte nám na adresu redakcia@priestornet.com.
Na každý e-mail odpovieme.