Z Literárneho týždenníka (2)

 

ZÁPISNÍK (23/2022)

Pandémia sa skončila, zabudnite...
Dva roky boja s vírusom boli obdobím masového zneužívania medicínskeho problému na presadzovanie nových, dosiaľ nevídaných pravidiel a noriem, v podstate na zmenu spoločenskej paradigmy a preformátovanie sveta, v ktorom žijeme. V pozadí pôsobili ideologické, politické, mocenské a zrejme aj zištné pohnútky. Mnohí špekulanti pohotovo zareagovali na „požiadavku doby“, aby sa obohatili, upevnili si postavenie alebo si len užili svoju chvíľku slávy. Zákony a rozličné vyhlášky či nariadenia sa menili aj zo dňa na deň, chaoticky a nezmyselne, ba i v rozpore s ústavou. Neuvážené legislatívne zmeny, unáhlené rozhodnutia, viaceré nelogické a nespravodlivé požiadavky zo strany štátnej moci spôsobili viac škody ako úžitku a výrazne prispeli k ešte väčšej polarizácii spoločnosti... Za všetko vraj môže pandémia, ale pandémia nerozhodovala o zákazoch a príkazoch ani o obsahu vyhlášok, ktoré sa stavali i nad ústavu, nehovoriac o zdravom rozume, o tom všetkom predsa rozhodovali konkrétni ľudia!
(LT č. 9–10/2022)

::

Zástoj spisovateľa
V poslednom čase sme svedkami i tvrdších mocenských zákrokov proti slobode prejavu. Je zrejmé, že nenáležité zasahovanie do literárneho procesu a nezávislého myslenia nie je iba záležitosťou minulosti. Skutočná nezávislosť, svojbytnosť a originálnosť, bádanie a tvorenie bez sluhovského komplexu sú i dnes tŕňom v oku mocných tohto sveta, osobitne tých, ktorí podľahli nejakej tupej ideológii alebo túžbe po mamone, ako aj užitočných idiotov (terminus technicus), ktorí vlastne nevedia, čo činia, keď slepo nasledujú módne názorové vlny a politické trendy, premýšľajúc nie vlastnou, ale takpovediac požičanou hlavou.
(LT č. 13–14/2022)

::

Chlieb náš každodenný...
V súvise s hrozbou vojny a veľkej hospodárskej krízy sa začína teraz (konečne!) viac hovoriť o práci roľníka či farmára, o potravinovej bezpečnosti a živote na vidieku. Táto sféra bola v uplynulých troch desaťročiach trestuhodne zanedbávaná. Viacerí si pamätajú výrok istého ministra, podľa ktorého potraviny ani nemusíme dorábať, pretože sa dajú ľahko kúpiť v zahraničí... Rodná hruda nezradí. Ale všetko sa pokazí, keď sa v ľudských očiach a srdciach zem stane iba majetkom, keď je vnímaná cez prizmu zárobku a zisku. Vtedy sa naruší rovnováha práce a vzťahov, stratí sa archetypálna jednoduchosť a jasnosť, vytratí sa chápanie života ako Božieho daru, ktorý treba prijať s čistým srdcom. Potom aj chlieb prestane byť darom, za aký ho považovali naši predkovia. Oni vedeli, že prijatím mravného imperatívu sa človek stáva lepším, užitočnejším a v konečnom dôsledku i slobodnejším.
(LT č. 15–16/2022)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (22/2022)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!