- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

31. augusta 2022

Prispejú konverzie moslimov k posilneniu Katolíckej cirkvi?

 

Karol Dučák

Nejeden čitateľ si možno po prečítaní názvu tohto článku povie, že jeho autor podlieha ilúziám. Veď ako môžu byť vyznávači islamu, ktorí už po stáročia bojujú proti inovercom, nádejou Katolíckej cirkvi do budúcnosti? A predsa autor článku trvá na svojich argumentoch, ktoré sú podložené niekoľkoročným systematickým štúdiom problematiky. Sme totiž svedkami masovej vlny konverzií moslimov na kresťanstvo, predovšetkým na katolícku vieru, a takéto nádejné posolstvá prichádzajú z rôznych končín sveta.

Začnime hneď jednou pomerne čerstvou správou z masmédií. Nemecký Tagespost uvádza pozoruhodný fakt: mladá generácia moslimov vo svete prepadá dezilúziám a stráca vieru svojich predkov. Generácia mladých ateistov je pre moslimské krajiny šokom, no zároveň to je vynikajúca živná pôda pre misijné úsilie Katolíckej cirkvi. Výsledky prieskumu medzi 25 000 ľuďmi v desiatich arabských krajinách ponúkajú šokujúce zistenia. Podiel ateistov medzi mladými moslimami zaznamenal v posledných rokoch rekordný rast. V Tunisku dokonca „prekračuje hranicu 45 percent medzi 18 až 29-ročnými ľuďmi. Zároveň je pozorovaný rastúci počet moslimských konverzií na kresťanstvo...“ (die-tagespost.de).

Čo obzvlášť prekvapuje, príliv čerstvej krvi do Katolíckej cirkvi pozorujeme aj v mimoriadne sekularizovanom Francúzsku, kam prichádzajú mladí moslimovia z arabských krajín. Vo Francúzsku bolo v roku 2020 pokrstených 4 468 dospelých katolíkov, čo podľa údajov, prevzatých z francúzskeho denníka Le Figaro, predstavuje nárast o 43 percent za desať rokov. Ako uvádza Konferencia biskupov Francúzska, až šesť percent z týchto dospelých novokrstencov pochádzalo z moslimských rodín. Pred desiatimi rokmi bol tento podiel len štyri percentá. Dá sa teda konštatovať, že Katolícka cirkev rastie aj zásluhou bývalých moslimov. Páter Gérard de Martigues z diecézy Nice konštatuje, že noví konvertiti pochádzajú predovšetkým zo severnej Afriky, v menšom počte aj zo subsaharskej Afriky.

Moslimskí konvertiti sú často ohrozovaní na životoch svojimi bývalými súvercami, preto sa angažovaní katolíci vo Francúzsku rozhodli podať im pomocnú ruku napríklad v regióne Provence-Alpes-Côte d'Azur, ktorý sa nachádza v juhovýchodnom Francúzsku, a obzvlášť v departemente Var. Národná organizácia Jésus le Messie pre prijímanie moslimov, priťahovaných katolíckym učením, pôsobí v Toulone, kam sa hrnú konvertiti. Pomocnú ruku podáva aj Mission Ismérie (Misia Ismérie), ďalšia organizácia iniciovaná angažovanými katolíkmi, ktorá podáva pomocnú ruku moslimom na ceste od islamu ku Kristovi (porov. die-tagespost.de).

Vo Francúzsku sú aj ďalšie podobné pastoračné iniciatívy, ktoré sa venujú ohlasovaniu evanjelia medzi moslimami. Všeobecne známa je komunita Emanuel, medzinárodné katolícke spoločenstvo, uznané Svätým stolcom ako verejné združenie veriacich (porov. polskieradio24.pl).

Veľkým problémom však je, že Katolícka cirkev v istom zmysle zlyháva a už dávno prestala evanjelizovať medzi moslimami. Oficiálne štruktúry Katolíckej cirkvi vo Francúzsku „dávajú veľký pozor, aby neboli obvinené zo šírenia prozelytizmu. V tejto usilovnosti idú možno priďaleko. Aspoň tak to tvrdia sami predstavitelia komunít konvertitov. Niektorí dokonca tvrdia, že viac ako moslimov sa obávajú reakcií niektorých svojich francúzskych bratov a sestier v Kristu, vychovaných podľa zásad politickej korektnosti. Faktom však je, že energickú evanjelizačnú akciu uskutočňujú sami konvertiti“ (przewodnik-katolicki.pl).

Je smutnou skutočnosťou, že oficiálne hierarchické štruktúry Katolíckej cirkvi vo Francúzsku nielenže rezignovali na evanjelizáciu medzi moslimami, ale nedokážu ani uspokojiť všetkých záujemcov o konverziu, preto moslimovia, ktorí chcú prestúpiť na kresťanstvo, vyhľadávajú protestantské cirkvi, zažívajúce vo Francúzsku mimoriadne oživenie. Podľa údajov Conseil national des évangéliques de France francúzski protestanti počtom 35 novootvorených kostolov ročne „väčšinou v problémových štvrtiach, niekedy prevyšujú počet novootvorených mešít“ (die-tagespost.de).

V tomto Katolícka cirkev dlhuje učeniu Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý vo viacerých svojich dokumentoch priamo požaduje evanjelizáciu všetkých nekatolíkov. V dekréte Ad gentes je uvedené: „Preto povinnosť Cirkvi šíriť Kristovu vieru a spásu vyplýva jednak z výslovného príkazu, ktorý po apoštoloch zdedili biskupi, ktorým pomáhajú kňazi v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi, jednak z účinnosti toho života, ktorý vlieva svojim údom Kristus. ‚Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske‘ (Ef 4, 16). Tak Cirkev, poslušná Kristovmu príkazu a podnecovaná milosťou a láskou Ducha Svätého, uskutočňuje svoje misijné poslanie činnosťou, ktorou sa stáva v plnej miere aktívne prítomnou medzi všetkými ľuďmi a národmi, aby ich privádzala príkladom života a ohlasovaním evanjelia, sviatosťami a inými prostriedkami milosti k viere, k slobode a ku Kristovmu pokoju a tak im otvorila slobodnú a bezpečnú cestu k plnej účasti na Kristovom tajomstve“ (Ad gentes, č. 5).

V dokumente Inter mirifica koncil deklaruje: „Katolícka cirkev, ktorú Kristus Pán založil, aby priniesla spásu všetkým ľuďom, má naliehavú povinnosť ohlasovať evanjelium“ (Inter mirifica, č. 3). Aj v deklarácii Nostra aetate sa píše, že Katolícka cirkev „ohlasuje a je povinná neprestajne ohlasovať Krista, ktorý je ‚cesta, pravda a život‘ (Jn 14, 6), v ktorom ľudia nachádzajú plnosť náboženského života a v ktorom Boh zmieril so sebou všetko“ (Nostra aetate, č. 2).

A napokon v deklarácii Dignitatis humanae je jednoznačne uvedené, že „jediné pravé náboženstvo sa uskutočňuje v katolíckej a apoštolskej Cirkvi, ktorú Pán Ježiš poveril, aby ho šírila medzi všetkými ľuďmi, keď povedal apoštolom: ‚Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.‘ (Mt 28, 19-20). A všetci ľudia sú povinní hľadať pravdu, najmä v tom, čo sa týka Boha a jeho Cirkvi, a keď ju poznali, prijať ju a zachovávať“ (Dignitatis humanae, č. 1).

Našťastie je nemálo horlivých angažovaných katolíkov, ktorí suplujú oficiálne hierarchické štruktúry Katolíckej cirkvi a z vlastnej iniciatívy pomáhajú moslimom nájsť cestu k jedine pravej katolíckej viere. Toto je zvlášť dôležité vo Francúzsku, pretože podľa odhadov jednu desatinu obyvateľov tejto krajiny tvoria moslimovia (porov. polskieradio24.pl).

Dá sa teda hovoriť o masových konverziách moslimov na katolícku vieru. Ako uvádza jeden zo zdrojov, približne „15 000... moslimov konvertuje každý rok na kresťanstvo vo Francúzsku. Dve tretiny si vyberajú katolicizmus, jedna tretina – protestantizmus“ (przewodnik-katolicki.pl).

Možné však je, že konverzií je podstatne viac, lenže konvertiti poväčšine svoje obrátenie ukrývajú pred verejnosťou, predovšetkým pre obavy z represií, ktoré im hrozia od radikálnych moslimov. Je totiž všeobecne známe, že „islamské právo (šaría) trestá smrťou za odklon od viery proroka Mohameda. Takéto praktiky sú bežné napríklad v uzavretých moslimských komunitách na Blízkom východe; v sekulárnom Francúzsku sa našťastie vyskytujú sporadicky. Aspoň nevieme nič o tom, že by sa to robilo vo väčšom meradle. V posledných rokoch sa v médiách objavili len dva prípady vraždy konvertitov islamskými manželmi. Zaujímavé je, že obe boli klasifikované nie ako fanatické vraždy, ale ako tragické následky obyčajných manželských hádok – francúzska justícia tu zjavne schováva hlavu do piesku. Oveľa bežnejšími prejavmi prenasledovania sú ostrakizácia, odsudzovanie alebo všemožné obťažovanie našich novokresťanských susedov. To všetko ich núti praktizovať svoju vieru potichu a rozhodne sa k nej nehlásia v prieskumoch verejnej mienky“ (przewodnik-katolicki.pl).

Nie je to však len Francúzsko, kde dochádza k hromadným konverziám moslimov na kresťanstvo. Aj v mnohých iných krajinách sme svedkami tohto masového fenoménu. Hovorí o tom aj konvertita Haroon, bývalý pakistanský imám, ktorý v jednom rozhlasovom rozhovore v Poľsku konštatoval: „Dnes tisíce moslimov konvertujú na kresťanstvo a prichádzajú ku Kristovi. Keď prichádzame do Európy a vidíme pravé kresťanstvo, máme voľnosť v čítaní Božieho Slova a slobodu klásť otázky, nachádzame pravdu a stávame sa kresťanmi“ (siodma9.pl).

Mimoriadne dôležitá je skutočnosť, že mnohí konvertiti sa sami stávajú evanjelizátormi a snažia sa pritiahnuť k svojej novej viere čo najviac moslimov. Patrí k nim aj 34-ročná Nadia Piccarreta, bývalá moslimka, ktorá prijala kresťanstvo a v súčasnosti vyučuje katechézu na školách vo Francúzsku. Ona sama hovorí: „Nemôžeme vylučovať moslimov z evanjelizácie“ (polskieradio24.pl). Nadia Piccarreta prekvapuje aj ďalšími pozoruhodnými myšlienkami. Prízvukuje napríklad, že obrátenie jej samej skončilo až vtedy, keď sama začala evanjelizovať. Avšak najpozoruhodnejšie je jej presvedčenie, že Panna Mária môže byť mostom, vedúcim moslimov do Cirkvi (porov. polskieradio24.pl).

To však nie je v Katolíckej cirkvi novotou. Jej názor pripomínajú pozoruhodné myšlienky, ktoré už pred niekoľkými desaťročiami evokoval blahoslavený biskup Sheen: „Je naším pevným presvedčením, že obavy ohľadom moslimov, ktorými sa niektorí zaoberajú, sa nenaplnia, ale moslimovia namiesto toho nakoniec konvertujú ku kresťanstvu – a to spôsobom, aký by niektorých našich misionárov nikdy nenapadol. Je naším presvedčením, že sa tak stane nie priamo prostredníctvom vyučovania kresťanstva, ale vyzývaním moslimov k uctievaniu Matky Božej“ (ignatiusinsight.com).

Sheen rozvinul pozoruhodné úvahy. Vyjadril presvedčenie, že úspešnosť katolíckych misií medzi moslimami bude závisieť od toho, nakoľko využijú posvätnú mariánsku úctu u moslimov a nakoľko horlivo budú moslimom kázať o Fatimskej Panne Márii. Preblahoslavená Panna Mária podľa Sheena odmení mariánsku horlivosť misionárov tým, že bude privádzať moslimov k svojmu Synovi. Svoje presvedčenie odôvodnil blahoslavený biskup poznatkami z Afriky, Indie a iných krajín, v ktorých moslimovia vzdávali úctu pútnickej soške Fatimskej Pani. Moslimovia potom navštevovali katolícke obrady na poctu Fatimskej Panne Márii, povoľovali náboženské procesie, ba Sheen uviedol príklad z Mozambiku, kde moslimovia, ktorí predtým nekonvertovali, stali sa kresťanmi čoskoro potom, čo u nich postavili sochu Panny Márie (porov. ignatiusinsight.com).

Konverzie sa stávajú masovými aj vďaka tomu, že medzi konvertitami sú bývalí imámovia, ktorí spoznali svetlo pravej viery a snažia sa k nemu privádzať aj tých, ktorým predtým hovorili o islame. A tak úlohu Katolíckej cirkvi, ktorá zlyháva pri evanjelizácii moslimov, neraz suplujú bývalí moslimovia, ktorí konvertovali na katolícku vieru a snažia sa pritiahnuť k novej viere čo najviac bývalých súvercov.

Už citovaný konvertita Haroon, bývalý imám pôvodom z Pakistanu, ktorý pôvodne prišiel do Európy s poslaním obracať kresťanov na islam, dokonca tu založil dve mešity, po svojom obrátení robí presný opak: snaží sa priviesť čo najviac moslimov k svetlu pravej viery, ku ktorej on sám prišiel vďaka Ježišovi Kristovi. On sám hovorí: „Kristova láska zmenila môj život“ (siodma9.pl).

V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že najväčšiu zásluhu na náraste konverzií moslimov má sám Ježiš Kristus a Panna Mária, ktorí sa moslimom zjavujú – najčastejšie v snoch – a takto ich privádzajú k pravej viere. Neraz ide o moslimov, ktorí sú znechutení islamom a hľadajú pravé náboženstvo. Sklamanie moslimov z ich viery majú na svedomí krvavé výčiny islamských džihádistických hnutí, ale aj „rozpory v naratíve Koránu: masaker židovského kmeňa Banu Quraiza či sobáš Mohameda so šesťročnou Aishou...“ (die-tagespost.de).

Mnohí moslimovia sú rozčarovaní pri skúmaní života proroka Mohameda, predkladaného moslimom od detstva ako „krásny vzor“, hoci v skutočnosti to bol človek, ktorý dal zabiť mnoho ľudí len preto, že mali inú vieru. Najčastejšie sa práve takýmto moslimom, sklamaným z islamu a úprimne hľadajúcim pravé náboženstvo, zjavuje Kristus a Panna Mária.

Nijaký teror nemôže zastaviť konverzie moslimov na kresťanstvo. Časť týchto konvertitov rozširuje rady katolíkov, časť z nich vstupuje do protestantských cirkví, pretože Katolícka cirkev na tomto poli neraz zlyháva. Napriek všetkým problémom počet moslimov, ktorí sa stávajú kresťanmi, rastie neuveriteľným tempom. Podľa skromných odhadov z roku 2020 bolo len v Iráne „najmenej 800 000 konvertitov a v Indonézii dokonca 6 miliónov“ (vaticannews.va/pl).

Správy o hromadných konverziách moslimov na kresťanstvo, najčastejšie na katolícku vieru, však pre znalcov problematiky nie sú ničím novým. Svedectiev o individuálnych i masových konverziách moslimov na kresťanstvo je nepreberné množstvo, a to dokonca aj v pôvodne moslimských krajinách. Až sa to niekedy zdá neuveriteľné.

Boli zaznamenané aj skutočne kuriózne prípady konverzií. Napríklad známe kresťanské mediálne periodikum Christian Today informovalo pred niekoľkými rokmi o mimoriadne kurióznom prípade konverzie egyptského moslima na kresťanstvo potom, čo sa mu vo sne zjavil Ježiš Kristus. Muž, známy iba pod krstným menom Mostafa, odcestoval do Káhiry, aby tam vyhľadal a zabil svojho bratranca Mohammada, ktorý konvertoval z islamu na kresťanstvo. Takýto krok vnímajú egyptskí moslimovia ako zradu rodiny a moslimského dedičstva. Preto si konverzia z islamu na kresťanstvo vyžaduje veľkú statočnosť a odvahu. Konvertitom hrozí strata akéhokoľvek kontaktu so svojimi rodinami a priateľmi a niekedy dokonca aj smrť. Toto hrozilo aj Mohammadovi, ktorého chcel jeho bratranec potrestať za konverziu vraždou.

Mostafa nakoniec objavil svojho bratranca v chráme na kresťanskej bohoslužbe a pripravoval sa uskutočniť svoj vražedný plán. Počas bohoslužby však počúval modlitby a spevy prítomných veriacich a zrazu sa cítil byť hlboko oslovený ich nádherou. Po skončení bohoslužby sa so slzami v očiach priblížil k Mohammadovi a povedal mu, že prišiel v mene rodiny zistiť, či skutočne prestúpil na kresťanstvo. Mostafa sa veľmi úprimne priznal svojmu bratrancovi: „Mal by som informovať tvoju rodinu o tom, čo som videl, ale to nemôžem. Verím, že si sa rozhodol správne. Môžeš mi povedať viac? Prečo si opustil islam, aby si sa stal kresťanom?“ (kath.net).

Toto istého dňa večer sa Mostafa a Mohammad rozprávali o evanjeliu a v noci sa stalo čosi neočakávané. Mostafovi sa vo sne zjavil Ježiš na kríži. Spasiteľ sa v tom sne pozrel na Mostafu a povedal mu: „Toto všetko som urobil, pretože ťa milujem a chcem, aby si bol oslobodený od svojich hriechov“ (kath.net).

Nasledujúci mesiac bol Mostafa pokrstený a úplne zmenil svoj život. Neoznámil však svojej rodine, že obaja, on a jeho bratranec Mohammad, sa stali kresťanmi. V Egypte je to veľmi nebezpečné pre existenciu rôznych extrémistických islamistických skupín (porov. (kath.net).

Títo bývalí moslimovia naliehavo potrebujú pomoc Katolíckej cirkvi. Ani radoví katolíci nemôžu sedieť so založenými rukami. Každý katolík môže prispieť vlastným dielom k šíreniu konverzií na katolícku vieru medzi moslimami. Už citovaný konvertita Haroon apeluje v rozhlasovom rozhovore v Poľsku: „Moja prosba pre všetkých veriacich v Krista je, aby svojím životom ukázali Ježiša. (...) Kresťania v Poľsku, modlite sa za kresťanov v Pakistane! Pomôžte prenasledovaným kresťanom. Modlitba môže spôsobiť veľké zmeny v živote človeka!“ (siodma9.pl).

Je to jasný návod, ku ktorému už netreba nič dodávať.

Karol Dučák


::

Súvisiace články:

Panna Mária a islam

Vráťme Turecko kresťanskému svetu!


::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

4 komentáre:

  1. Nevieme odovzdať vieru... Ale ako môžeme niekoho zapáliť, keď sami nehoríme?!
    ::
    Pán Dučák, ďakujem za článok, ktorý vlastne i nám nastavuje zrkadlo.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák1.9.22

    Pán Maršálek, musím smutne konštatovať, že máte pravdu. Aj ja som sklamaný. Zvlášť keď si spomeniem na zážitky z tohto leta, keď sme boli s manželkou a vnukom v Turecku v letovisku Side. Ešte pred dovolenkou v Turecku som oslovil viaceré cestovné kancelárie, biskupov Slovenska i niektorých slovenských politikov s požiadavkou zabezpečiť pre dovolenkujúcich slovenských turistov v Turecku možnosť účasti na svätej omši. Vychádzal som pritom zo skúseností pred troch rokov, keď som po prvý raz absolvoval spolu s manželkou a vnukom dovolenku v Turecku. Bol som vtedy oslnený nádhernou krajinou i jej obyvateľmi, len jednej veci mi bolo ľúto. Nemohol som sa ani raz zúčastniť na svätej omši. Po návrate domov som oslovil niektoré cestovné kancelárie, rehoľníkov, biskupov Slovenska, slovenských politikov a už ani neviem koho ešte, aby tlačili na turecké orgány v snahe presadiť stavbu aspoň obmedzeného počtu kresťanských kostolov, prípadne kaplniek v turistických strediskách Turecka. A ak už nie kostolov, či kaplniek, tak aspoň provizórnych svätýň, v ktorých by sa kresťania mohli minimálne v nedeľu a vo sviatok zúčastniť sa na svätej omši. Beznádejne. Pritom v Turecku sú aj katolícke chrámy. Dokonca aj neďaleko Side, v Baleku je multináboženské centrum, kde sú vedľa seba mešita, synagóga a katolícky chrám. Len omše sú tam sporadické. Za seba môžem povedať, že aj v tomto roku som sa snažil urobiť, čo bolo v mojich skromných možnostiach. Napríklad som oslovil manažéra hotela, v ktorom sme bývali, či by nebolo možné vyhradiť v priestoroch hotela jednu miestnosť, ktorá by mohla slúžiť ako provizórna kaplnka pre kresťanov. Odvetil mi, že on je len manažér hotela, nie jeho majiteľ, takže nie je v jeho kompetencii urobiť takéto rozhodnutie. A tak aj v tomto roku sme dopadli podobne ako v roku 2019 a na svätú omšu sme sa nedostali. Po návrate domov som „bombardoval“ kresťanské i štátne inštitúcie s požiadavkou zabezpečiť v budúcnosti kresťanom aspoň minimálne možnosti pre vyznávanie kultu v Turecku. Márne. Len som si pripadal ako kverulant. Aspoň som na sociálnych sieťach uverejnil zoznam katolíckych kostolov v Turecku. Urobil som to ochotne a rád, len som si povzdychol: prečo sa neangažujú viac tí najpovolanejší?!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Dučák, úprimne, obdivujem Vašu angažovanosť i odvahu. Keby bolo viac takých ako Vy, došlo by k zmene. Priznám sa, ja som po podobnej skúsenosti (nedostal som sa na dovolenke na nedeľnú svätú omšu) reagoval pasívnejšie: rozhodol som sa v budúcnosti dovolenkovať len tam, kde je reálna možnosť ísť do kostola (do Turecka už teda zrejme nepocestujem).

      Odstrániť
  3. Karol Dučák2.9.22

    Článok bol publikovaný aj v českom preklade na Morave: https://www.fatym.com/view.php?nazevclanku=karol-ducak-prispeji-konverze-muslimu-k-posilneni-katolicke-cirkve&cisloclanku=2022080172

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.