- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

30. septembra 2022

Josef Karel Matocha a jeho cesta viery

 

Jindřich Zdeněk Charouz: Zůstává mi však milost Boží

Život a internace biskupa-vyznavače Josefa Karla Matochy (1888–1961)

Praha, Karmelitánské nakladatelství, 2022

Kniha približuje osobnosť olomouckého arcibiskupa Josefa Matochu. Úvodné slovo k nej je od jeho nástupcu Jana Graubnera, ktorý pripomenul, že predchodca počas dlhoročnej internácie v priestoroch arcibiskupského paláca, keď mu nebolo dovolené vykonávať biskupskú službu, sa mohol za zverených veriacich len modliť, a dodal, že i my máme prosiť o podobnú múdrosť, s akou on vytrval v ťažkých skúškach, aby sme s Božou pomocou obstáli v skúškach našej doby.

Autor v úvode pripomína, že od smrti biskupa-vyznávača Matochu uplynulo šesť desaťročí, no hodnoty, pre ktoré žil, nestratili dodnes nič na svojej veľkosti a závažnosti, a ani v budúcnosti, rovnako ako v minulosti, stratiť nemôžu. Historik Jindřich Zdeněk Charouz pritom jeho osobnosť knižne priblížil verejnosti už v roku 1991, ale odvtedy uplynulo vyše tridsať rokov, počas ktorých získal mnohé nové informácie z archívov aj svedectvá súčasníkov, tak sa rozhodol túto významnú osobnosť Cirkvi v Československu priblížiť znova.

Kniha je rozdelená na niekoľko častí. V časti Pevný základ sa autor venuje rodovým koreňom a vzdelaniu Josefa Karla Matochu, ktoré získal v rodisku, v Uherskom Hradišti, v Kroměříži a v Ríme (narodil sa 14. mája 1888 v Pitíne, v Ríme získal doktorát z filozofie aj teológie).

Časť s názvom Kňaz sa zameriava na jeho kňazské pôsobenie: od vysviacky kardinálom Pompiliim 15. augusta 1914, cez kaplánske miesto v Sobotíne a ďalšie pôsobiská. Bol  vojenským kurátom vo vojenskej nemocnici v Ružomberku, potom sa venoval dráhe profesora filozofie a dogmatickej teológie. Bol menovaný za profesora špeciálnej dogmatiky na teologickej fakulte v Bratislave, ale keďže táto fakulta nebola aktivovaná, pôsobil na diecéznom bohosloveckom učilišti v Nitre. Od roku 1923 pôsobil na teologickej fakulte v Olomouci ako profesor filozofie.

Ďalšia časť, Pastier, je najrozsiahlejšia, približuje situáciu Cirkvi v Československu pred nástupom komunistickej moci aj po jej nástupe vo februári 1948. Po smrti arcibiskupa Leopolda Prečana, ktorý zomrel 2. marca 1947, bol 23. marca 1948 Josef Matocha menovaný pápežom Piom XII. za olomouckého arcibiskupa. Krátko nato nastalo pre neho, ako aj pre Cirkev, komplikované obdobie. On sa pustil s elánom do riadenia arcidiecézy, vybral si dôveryhodných spolupracovníkov, strategicky obsadzoval dôležité miesta, vizitoval farnosti, birmoval. V decembri 1949 vysvätil 33 študentov teológie za kňazov, lebo sa obával, že to neskôr nebude možné. Jeho pomocný biskup Stanislav Zela bol uväznený a v roku 1950 odsúdený na 25 rokov väzenia. Podobný osud stihol viacerých arcibiskupových spolupracovníkov a kňazov z arcidiecézy.

Časť Vyznávač opisuje jeho 11-ročnú internáciu, od Veľkej noci 1950 až do smrti 2. novembra 1961 v jeho byte v priestoroch arcibiskupského paláca, kde žil pod neustálym dozorom príslušníkov Štátnej bezpečnosti, bez možnosti slobodne komunikovať s kýmkoľvek, a teda nemal možnosť vplývať na chod arcidiecézy. Nedostalo sa mu ani potrebnej lekárskej starostlivosti, ani mu nebol umožnený kontakt s rodinou (v roku 1957 ho nepustili na pohreb sestry). Štátna bezpečnosť sa aj jeho smrť snažila udržať čo najdlhšie v tajnosti a zinscenovala aj jeho pohreb v rodnej obci Pitín, nedovolila obrad v katedrále. Mimochodom, v roku 1955 mu bola od predstaviteľov komunistickej moci ponúknutá možnosť viesť diecézu za nimi daných podmienok, alebo rezignovať zo svojho postu a odísť do ústrania; pokiaľ odmietne, bude uväznený a v tajnom procese odsúdený – k tomu neprišlo, ale internácia sa mu sprísnila.

 V závere knihy sa autor zamýšľa nad odkazom arcibiskupa Matochu a zhŕňa ho do bodov: úcta mariánska, úcta cyrilometodská, vernosť Bohu a Cirkvi a láska k pravde. Vydanie sprevádzajú fotografie z arcibiskupovho života a pôsobenia, niekoľko historických dokumentov, rozsiahly poznámkový aparát, zoznam prameňov a literatúry (320 strán textu bez obrazových príloh, pevná väzba formátu 19x13 cm). Kniha je cenným prínosom k priblíženiu osobnosti olomouckého arcibiskupa Josefa Karla Matochu i k priblíženiu zložitého obdobia života Cirkvi počas prenasledovania komunistickou mocou.


Ľudovít Košík


::

Recenzujeme dobré knihy:

Róbert Letz: Biskup Štefan Barnáš

Peter Sokolovič: Premiéro mal predsa pravdu

Ivana Hečková: Jedna svieca stačí


::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.