Motorka

 

Ján Grešák

Miloš v poslednom čase rodičom pričasto odvrával. Nie, Kamilovi, jeho otcovi, sa to nijako nepáčilo, mal by chlapčisko trochu pritiahnuť. Lenže – kedy? Ako vodič kamióna má málo času na výchovu. Raz vezie náklad do Maďarska, raz do Nemecka, inokedy do Poľska.

A potom, keď príde po troch-štyroch dňoch z ciest, hneď má syna ťahať na raport? Ale Andrea je doma, so synom je každý deň, ona by mala vari trocha prísnejšie. Všelijaké myšlienky sa mu preháňali hlavou, keď sa náhle otvoria dvere a vstúpi Miloš. Rozjarený, usmiaty. Otca ani neregistruje, pribehne k matke a nadšene rozpráva:

– Mami, rútil som sa ako šarkan. Taká motorka...

– Už máš aj motorku? – ozve sa Kamil a Miloš až vtedy zbadá otca. Trocha sa zháči.

– Nie, – zajachce, – to som si iba požičal... Chcem žiť ako ostatní ľudia!

– Miloš, nebuď smutný, – prevravela Andrea k synovi, keď boli sami. Mám akési peniaze, čo som si usporila. Ty máš niečo na knižke, nejako sa zložíme na tú motorku, keď ju tak veľmi chceš. Aj babka prispeje, sľúbila mi to... Ale otcovi predbežne ani slovo!

– Mama, ty si zlatá duša! – objal Miloš matku a vybozkával ju...

Prišla sobota, chýlilo sa k večeru. Na návštevu došiel Kamilov švagor.

– Sme sami, – vraví Kamil švagrovi, – chlapec kamsi odskočil a ešte sa nevrátil.

– Veď sa ani tak skoro nevráti, – smeje sa švagor, – ja by som tiež neopustil diskotéku pred koncom. Kamil vypleštil oči:

– Akú diskotéku?

– No hen za Hradiskom. Veď som stretol Miloša, keď sa ta vyberal na motorke.

– Na motorke? - čuduje sa Kamil ešte väčšmi.

– Pekná mašina, veru, – usmieva sa, – letí ako víchor.

– A odkiaľ ju vzal? – nevychádza Kamil z údivu a spýtavo pozrie na manželku.

Švagor chce čosi povedať, ale Andrea ho predíde.

– To je jeho motorka, ešte ti ju nemohol ukázať, nebol si doma...

Kamil zbledol.

– Tak ja som mu zakázal motorku, ale ty si mu pomohla k nej. Proti mojej vôli...

– Vari sa len nebudete hádať práve teraz, – preruší ich švagor a pritiahne Kamila k stolu. V tom začujú pred domom hrkot motora. Kamil vyskočí a mieri ku dverám.

– Vy ste pán Kamil Mazúr? – pýta sa z tmy cudzí hlas. Keď prisvedčí, čiesi ruky ho jemne chytia za rameno.

– Poďte s nami a buďte silný...!

Na zákrute stáli tri autá. Vo svetlách reflektorov sa pohybovali uniformované osoby aj civili. Pri strome na kraji cesty ležala rozbitá motorka a vedľa nej sa jeden z mužov skláňal nad nehybným telom.

– To dievča sme odviezli do nemocnice... azda ju ešte zachránime, ale mládencovi už nieto pomoci. V opitosti nezvládol stroj...

Kamil počúval tie slová akoby vo sne. Stál opretý o auto, na ktorom ho priviezli a z ktorého pred chvíľkou vystúpil. Zakrýval si dlaňou tvár a jeho pery, hoci nehybné, šepkali:

– A chcel žiť ako ostatní ľudia...

 

Ján Grešák

::

Z tvorby autora:

Jazdec

Desatoro prikázaní pre tretie tisícročie

Chmaty a prechmaty

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!