Podarí sa Američanom vydrancovať európsku ekonomiku?

 

Karol Dučák

Na rozdiel od politických predstaviteľov susedného Maďarska, ale aj iných krajín EÚ, ktoré sa začínajú búriť proti samovražedným protiruským sankciám, diktovaným Spojenými štátmi a Európskou úniou, Slovenskú republiku stále ovládajú servilní lokaji Washingtonu a Bruselu. Politická garnitúra, reprezentovaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou, premiérom Eduardom Hegerom a niektorými ďalšími politikmi, zrádza svoju krajinu a núti vlastný národ kľaknúť si na kolená a s vráskami na čele očakávať blížiacu sa zimu.

To, čo sa teraz deje na Slovensku, nemá obdobu v dejinách národa. Samovražedné, nezmyselné protiruské sankcie, škodiace omnoho viac EÚ ako Rusku, vedú Slovensko na pokraj hospodárskej katastrofy. Fabriky sa zatvárajú jedna za druhou a príživníci vo vláde a parlamente, ktorí žijú z našich mozoľov, riešia svoje válovy namiesto toho, aby pomohli fabrikám. Po oravskom výrobcovi ferozliatin, spoločnosti OFZ, a. s., zastavili výrobu podniky DUSLO a. s. Šaľa, Slovalco, a. s., ale aj iné. Slovenské zdravotníctvo je pred kolapsom, dobre na tom nie je ani naše školstvo a vôbec celá spoločnosť sa rúti do záhuby. A to najhoršie nás zrejme ešte len čaká.

Lenže slovenská vláda, ktorá by katastrofálnu situáciu národného hospodárstva mala riešiť, je už dlhé mesiace paralyzovaná. Nemá čas na problémy národa, pretože je naplno zamestnaná riešením rôznych káuz a problémov s vlastnou nemohúcnosťou. Len nedávno sa skončila vleklá dilema, či ponecháme plagiátorovi a podvodníkovi Igorovi Matovičovi jeho válov ministra financií. Celý národ sa dlhé mesiace bezmocne díval na toto trestuhodné divadlo. Napokon, po nekonečnom týraní slovenskej verejnosti sa to vyriešilo tak, že plagiátorovi a podvodníkovi mastný válov ministra financií ponechali.

Keby toto robili politici Francúzom, žlté vesty by vypálili polovicu Paríža. A čo náš holubičí národ slovenský?! Vari sa už nikdy neprebudí? Pritom má legálne a legitímne prostriedky na to, aby neschopných ľudí vo vláde zbavil válovov. Demonštrácie, štrajky, generálny štrajk! My nie sme bezmocní! Môžeme konať a pritom vôbec nemusíme porušovať zákon. Ústava nám dáva legitímne prostriedky a možnosti zbaviť sa tých, ktorí nás chcú vyhladovať len preto, že americkí strýčkovia si brúsia zuby na naše skrachované fabriky.

To, že si Američania brúsia zuby na európsky priemysel, nie je konšpirácia. Nedávno došlo k škandalóznemu úniku tajnej výskumnej správy americkej korporácie RAND z 25. januára 2022, ktorá spôsobila šok obyvateľom mnohých krajín sveta, predovšetkým však Európy, pretože jej sa dokument bezprostredne týka. Redakcie mnohých masmédií dostali k dispozícii originálny dokument (porov. riotimesonline.com), ktorý potom ponúkli svojim čitateľom aj s prekladom do jazyka domáceho obyvateľstva.

Zhrnutie dokumentu, ktorý má šesť strán, začína veľavravným názvom: „Oslabenie Nemecka, posilnenie USA“. Na titulnej strane je uvedený zoznam distribučných kanálov: WHCS, ANSA, Ministerstvo zahraničných vecí USA, CIA, NSA, DNC. V texte je podrobne rozpracovaný plán záchrany ekonomiky USA pred úplným krachom na úkor spojencov USA v EÚ a NATO. Korporácia RAND, úzko spätá s Pentagonom a americkým vojensko-priemyselným komplexom, konštatuje, že ekonomika USA je na pokraji zrútenia a jej záchrana nie je možná bez finančnej a materiálnej podpory z vonkajších zdrojov. Astronomické zadlžovanie a nekontrolované tlačenie dolárov od roku 2020 spôsobuje ohrozenie hegemónie americkej ekonomiky v západnom svete. Záchranu vidí RAND v naliati hotovosti do bankového systému Spojených štátov zo strany členských krajín EÚ a NATO.

Hlavnou prekážkou realizácie týchto zámerov je podľa dokumentu RAND rastúca nezávislosť Nemecka. Táto krajina má síce doposiaľ obmedzenú suverenitu, avšak systematicky pracuje na eliminácii obmedzení a už celé desaťročia speje k tomu, aby sa stala úplne nezávislým štátom. K zvýšeniu ekonomickej nezávislosti Nemecka prispel aj Brexit, pretože odchodom Veľkej Británie zo štruktúr EÚ stratili Spojené štáty dôležitú možnosť ovplyvňovať rokovania o medzivládnych rozhodnutiach.

Ak by Spojené štáty opustili Európu, pre Nemecko a Francúzsko by sa otvorilo voľné pole na dosiahnutie úplného politického konsenzu. K týmto krajinám by sa za určitých podmienok mohlo pripojiť Taliansko a ďalšie krajiny starej Európy, predovšetkým členské štáty bývalého Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. Spojené kráľovstvo, ktoré je mimo štruktúr EÚ, nedokáže samé odolať tlaku francúzsko-nemeckého dua. V tom prípade sa Európa môže stať konkurentom USA na poli ekonomickom aj politickom.

A ak nastane situácia, že budú Spojené štáty nejaký čas sužovať domáce problémy, stará Európa bude schopná účinnejšie odolávať vplyvu proamericky orientovaných východoeurópskych krajín. Východisko vidí RAND v uvrhnutí Nemecka do riadenej krízy, pretože práve Nemecko najvýraznejšie ovplyvňuje ekonomický rozvoj celej EÚ. Uvrhnutie Nemecka do riadenej hospodárskej krízy môže zabezpečiť tak prepotrebný nárast toku zdrojov z Európy do chradnúcej americkej ekonomiky.

Prosperujúci ekonomický model Nemecka je postavený na neobmedzenom prístupe k lacnej francúzskej elektrine vďaka prevádzke jadrových elektrární, predovšetkým však k lacným ruským energetickým zdrojom, ktoré najviac ovplyvňujú prosperitu nemeckého hospodárstva. Zastavenie ich dodávok z Ruska môže priniesť Američanom želaný efekt a vyvolať systémovú krízu, zničujúcu pre nemeckú ekonomiku. A keďže Európska únia je od Nemecka bytostne závislá, kríza Nemecka postihne ekonomiku prakticky všetkých krajín EÚ.

Ďalšou možnosťou je ochromiť francúzsky energetický sektor a priviesť ho k závislosti na jadrovom palive z Austrálie a Kanady zastavením dodávok ruského jadrového paliva v kombinácii s politicky nestabilnou situáciou v oblasti Sahelu. Nové možnosti na vyvíjanie nátlaku prináša založenie vojenské paktu AUKUS, avšak tieto kalkulácie presahujú rámec správy korporácie RAND.

Súčasné koaličné usporiadanie nemeckého vedenia spôsobuje, že vláda Nemecka nemá situáciu v krajine plne pod kontrolou. Spojené štáty zabránili uvedeniu ropovodu Nord Stream 2 do prevádzky, pričom ich nezastavil ani odpor lobistov z oceliarskeho a chemického priemyslu. Ak by však došlo k neúnosnému zhoršeniu životnej úrovne v ekonomicky najsilnejšej západoeurópskej krajine, nemecké vedenie by mohlo prehodnotiť svoju politiku a začať presadzovať myšlienku európskej suverenity a strategickej autonómie.

Existuje jediná spoľahlivá cesta ako udržať Nemecko v podriadenosti Spojených štátov a prinútiť ho k odmietnutiu dodávok ruských energií. Tou cestou je vyvolanie vojenského konfliktu na Ukrajine. Intenzívne aktivity USA v tejto krajine bezpochyby vyvolajú predpokladanú vojenskú intervenciu Ruska, ktoré nemôže donekonečna prehliadať intenzívny tlak ukrajinskej armády na Kyjevom neuznané republiky na východe krajiny. Predpokladaný vojenský útok Ruska by umožnil označiť najväčšiu krajinu sveta za agresora a zaviesť voči nej sankcie vo vopred pripravenom rozsahu. Tento postup môže vyvolať protisankcie zo strany Ruska, ktoré sa budú týkať predovšetkým ruských dodávok energií do Európy. Škody pre nemeckú a aj celoeurópsku ekonomiku by v tomto prípade  boli katastrofálne.

Výrazným spojencom USA priamo v nemeckej vláde sú vďaka svojej obmedzenosti „zelení“. Fanatizmus a absencia profesionality vodcov nemeckých zelených Annaleny Baerbockovej a Roberta Habecka sú spoľahlivou zárukou presadzovania amerických požiadaviek v Nemecku aj za cenu úplnej devastácie krajiny. Intenzívna protiruská propaganda zabezpečí nezvratnosť politického vývoja v Nemecku, ktorý vyhovuje Spojeným štátom. Počíta sa aj so zapojením Nemecka do masívnych dodávok zbraní Ukrajine, čo nepochybne vyvolá v Rusku antipatie, a to ešte viac ohrozí možné budúce obnovenie rusko-nemeckej hospodárskej spolupráce, ktorá bola po dlhú dobu nočnou morou amerických politikov.

Zastavenie dodávok energií z Ruska nevyhnutne spôsobí kolaps nemeckej ekonomiky. Ochromené budú kľúčové odvetvia – petrochémia, hutníctvo, strojárstvo. Predpokladajú sa straty vo výške 200 až 300 miliárd eur. Tu už nemožno hovoriť o poklese tempa rastu ekonomiky, ale o trvalej recesii a poklese HDP v nasledujúcich 5–6 rokoch. Euro sa stane toxickou menou a jeho hodnota s najväčšou pravdepodobnosťou klesne pod úroveň dolára, čo spôsobí globálny výpredaj eura. Zrejme všetky krajiny sveta masívne znížia jeho podiel vo svojich devízových rezervách a na tom výrazne získa americký dolár a čínsky jüan. To povedie k nevyhnutnému kolapsu európskeho priemyslu, prudkému poklesu životnej úrovne, zvýšeniu nezamestnanosti (ohrozenie 400 000 pracovných miest len ​​v Nemecku) a migrácii vzdelaných Európanov do USA. V strednodobom horizonte to pomôže americkej ekonomike vygenerovať dodatočný príjem vo výške 7 až 9 miliárd amerických dolárov.

RAND však v svojom dokumente predvída aj jeden pre USA negatívny dôsledok tohto vývoja. Predpokladá totiž, že tento scenár prinesie profit nielen USA, ale aj konkurenčnej Číne. Tomu sa však zabrániť nedá. Lenže Spojené štáty môžu vďaka silnej politickej závislosti Európy na USA aspoň účinne neutralizovať prípadné snahy jednotlivých európskych štátov o zbližovanie s Čínou (porov. riotimesonline.com).

Zaiste nikoho nemôže prekvapiť, že korporácia RAND sa po odhalení škandálu z celej veci vyzula a označila zverejnený dokument za podvrh, pričom sa k jeho autorstvu nehlási. Vec sa teda má tak, že pravosť dokumentu nemožno vierohodne ani potvrdiť, ani vyvrátiť. To však nie je najdôležitejšie. Najzávažnejšia je skutočnosť, že súčasný vývoj v Európe sa pomerne presne zhoduje s analýzou v dokumente korporácie RAND.

Veľmi výstižne to vyjadril Thomas Röper v článku s nemeckým prekladom tejto tajnej výskumnej správy a vlastným komentárom, v ktorom sa k problematike pravosti dokumentu vyjadruje takto: „Takže sú dve možnosti: Po prvé, dokument je pravý, potom by to bola senzácia, pretože bol napísaný v januári. Po druhé, dokument neunikol z vládnych kruhov USA, ale napísal ho (neskôr) niekto iný. V tom prípade by išlo o veľmi presnú analýzu súčasnej situácie, akú bežne nájdete na portáloch profesionálnych think tankov, špecializujúcich sa na danú tému, ako je napríklad RAND Corporation. Jeho štruktúra, štýl a znenie znejú tak, ako ich poznám z verejných dokumentov transatlantických amerických think tankov“ (anti-spiegel.ru). Príspevok uverejnil nemecký Anti-Spiegel 7. októbra 2022 a má veľavravný názov „S pomocou zelených: USA plánujú zničenie nemeckého hospodárstva“ (anti-spiegel.ru).

Smutnou pravdou je, že sankcie proti Rusku, ale aj viaceré chybné rozhodnutia nemeckých politikov uvrhli najsilnejšiu ekonomiku Európy do takej ťažkej situácie, v akej sa Nemecko nenachádzalo už vyše sedemdesiat rokov. V septembri 2022 zaznamenali v tejto krajine infláciu desať percent a, ako uvádza Spolkový štatistický úrad, takýto nárast nebol v Nemecku od roku 1951. Mnohých ľudí privádzajú vysoké životné náklady do zúfalstva. Existenčná hrozba visí predovšetkým nad nízkopríjmovými domácnosťami. V roku 2021 približne 4,9 milióna nemeckých dôchodcov malo mesačný čistý príjem nižší ako 1 000 eur. Zároveň sa zvýšil podiel nízkopríjmových ľudí u mladšej populácie. Obzvlášť citeľne postihnuté infláciou sú energeticky náročné podniky, napríklad pekárne.

Vlády Nemecka a iných krajín eurozóny by mali postihnutým občanom a spoločnostiam poskytnúť primeranú finančnú podporu, to je však spojené s rizikami. Hrozí zadlžovanie krajín, čo už nie je také jednoduché ako v minulosti. V súčasnej dobe niektoré krajiny EÚ negarantujú dlhodobú udržateľnosť dlhu. Svoje správanie menia aj investori, ktorí „požadujú stále vyššie úroky zo štátnych dlhopisov... ECB už spustila záchranný program pre prípad, že by špekulanti vyvolali druhú dlhovú krízu eura“ (sueddeutsche.de).

Pretrvávajú vážne obavy, že vysoká inflácia tak skoro nezmizne. Ani ECB nemá k dispozícii nástroje na rýchle vyriešenie tohto problému. Krajiny eurozóny pritom musia nakladať so svojimi prostriedkami veľmi obozretne. Verejná finančná pomoc na kompenzáciu prudkého nárastu cien musí byť cielená. Neopatrné rozhadzovanie peňazí by mohlo zvýšiť inflačný tlak. Ľudia, ktorí sú najviac postihnutí infláciou, by peniaze navyše od štátu vynaložili na zaplatenie zvýšených nákladov na energie, avšak ľudia s vyššími príjmami, ktorých rast cien bezprostredne neohrozuje, by štátne dotácie použili na zvýšenú spotrebu a to by podporovalo infláciu (porov. sueddeutsche.de).

Nemecko sa rúti do hospodárskej katastrofy. Vysokú infláciu spôsobujú sankcie proti Rusku a z toho vyplýva aj jediné možné riešenie ťažkostí. Je nevyhnutné čo najskôr zrušiť samovražedné protiruské sankcie. A potom musia nasledovať ďalšie rázne kroky, ak chcú Nemci vrátiť svoju krajinu k hospodárskej prosperite. Predovšetkým aj proti vôli Američanov za každú cenu prakticky uskutočniť ideály európskej suverenity a strategickej autonómie. Ak Nemci neurobia tieto rozhodné kroky, je otázne, ako najmocnejšia krajina európskeho Západu prežije zimu.

A treba povedať, že podiel viny na takomto vývoji situácie v EÚ nesú slovenskí politici, posluhovači USA na Slovensku. Vyniká medzi nimi premiér Eduard Heger, ktorý od začiatku patril k najhorlivejším propagátorom samovražedných sankcií proti Rusku od samého začiatku. Aj 10. 3. 2022 cestou do francúzskeho Versailles na neformálny samit lídrov Európskej únie premiér Heger celkom vážne blúznil o stopke ruským energetickým surovinám. Dokonca „v otázke možného embarga na dovoz plynu a ropy povedal, že slovenská vláda je za úplné zastavenie dovozu“ (euractiv.sk). Tým slovenský premiér bezpochyby nesie podiel viny na hospodárskej katastrofe, do ktorej sa rúti Európa. Nebol by div, ak by sa v Nemecku zmenila politická situácia a nová vládna garnitúra by obvinila nášho premiéra a všetkých európskych politikov, presadzujúcich samovražedné sankcie, zo zavinenia hospodárskej katastrofy súčasného Nemecka.

Premiér Heger však dodnes nevytriezvel z poblúdenia zmyslov. On ešte stále blúzni o tom, že „odpojením sa od ruského plynu vie Európa poraziť Rusko a zároveň vie pomôcť Ukrajine získať späť svoje územie“ (vlada.gov.sk).

Niet najmenšej pochybnosti o tom, že na Slovensku nebude dobre, kým bude pri moci vláda tohto nekompetentného predajcu vodky vo funkcii premiéra SR. Lenže tu sa vynárajú ďalšie otázky: dokedy sa obyvatelia SR budú nečinne dívať na to, ako servilná lokajská vláda premiéra Eduarda Hegera ruinuje slovenskú ekonomiku a pomáha cez orgány EÚ ruinovať aj ekonomiky ostatných európskych štátov?! Kedy občania SR vyrazia do ulíc?! Kedy vyhlásia generálny štrajk?! Alebo budeme všetci čakať na to, že to za nás urobia Maďari, Francúzi alebo príslušníci niektorého iného národa?!

 

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok: Vojne sa dalo predísť...

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.