Foto: Martin Miner |
Ten náš slovenský Mont Saint Michel ohrozuje
voda. Niežeby bol zaplavený, ale je situovaný pod úrovňou vodnej hladiny na
východnom okraji VN (vodnej nádrže) Veľká Domaša, južne od obce Nová Kelča.
Je
to Kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý je jediným pozostatkom zatopenej obce
Kelča. Ak by nebol chránený oblúkovitým kamenným valom, spodná časť tejto
vzácnej sakrálnej stavby by sa ocitla pod vodou, a to by znamenalo jej
definitívnu skazu. Barokovo-rokokový kostol s prvkami klasicizmu má za sebou
pohnutú históriu. Prežil dve svetové vojny aj výstavbu vodného diela, no
skutočnú hrozbu pre jeho existenciu priniesol až koniec 20.storočia. Ako
k tomu došlo?
Kelča je jednou z obcí zatopených kvôli
výstavbe VN Veľká Domaša, ktorá vznikla prehradením rieky Ondava pri obci Veľká
Domaša v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Aj preto ten názov vodného diela.
Jedným z dôvodov jeho vybudovania boli časté záplavy v tejto oblasti Ondavskej
vrchoviny, avšak vytvorenie vodného diela prednostne sledovalo iné ciele. Jeho
hlavným poslaním bolo zvýšenie stáleho prietoku vody pre priemyselné podniky Chemko
Strážske a Drevokombinát Hencovce, ktoré boli vybudované po druhej svetovej
vojne. Vodné dielo okrem toho malo zabezpečiť riedenie odpadových vôd
z chemických prevádzok a tiež akumuláciu vody pre hydrocentrálu, ktorá
mala každodenne dodávať do siete špičkovú elektrickú energiu. Popritom však
vodné dielo zabezpečovalo aj protipovodňovú ochranu a postupom času plnilo
aj iné účely, predovšetkým zavlažovanie pôdy na ploche 17 tisíc hektárov v
oblasti pod vodným dielom, chov rýb či rekreačný turizmus.
Nič však nie je zadarmo a aj vodné dielo Veľká
Domaša si vyžiadalo nesmierne obete obyvateľov regiónu, ktorý bol určený na
zatopenie. Výstavba vodného diela spôsobila zánik šiestich pôvodných obcí: Dobrá
nad Ondavou, Kelča, Petejovce, Trepec, Veľká Domaša a Valkov. Priehrada
čiastočne postihla aj dve ďalšie dediny – Bžany a Turany nad Ondavou.
V tých však museli zbúrať len časť domov, ktoré sa nachádzali
v záplavovej oblasti. Osobitný údel postihol obec Kelča, ktorá síce bola
tiež zaplavená, ale úplne nezanikla, len sa „presunula“ do vyšších polôh. Jej
obyvateľstvo našlo nové príbytky neďaleko pôvodnej obce na brehu novovzniknutej
priehrady. Tu bola vybudovaná „dcérska obec“ Nová Kelča, ktorá sa takto stala
najmladšou na území Slovenska.
Z pôvodnej obce Kelča, vďaka svojej polohe na vyvýšenom mieste nad
obcou, ostal zachovaný len Kostol sv. Štefana Kráľa. A tu sa začína novodobá kalvária tohto
vzácneho historického a kultúrneho objektu. Kým kostol slúžil aj po vybudovaní
vodného diela svojmu pôvodnému poslaniu, zdalo sa byť všetko v poriadku.
Lenže časom sa začal zhoršovať technický stav kostola v dôsledku spodnej
vody, ktorá si aj napriek ochranným opatreniam našla cestu k základom
sakrálnej stavby. Navyše, vzdialenosť a problematický prístup z obce Nová Kelča
spôsobili, že si obyvatelia v roku 1993 postavili nový kostol priamo v obci.
Kostol sv. Štefana Kráľa tak stratil svoj pôvodný liturgický význam a odvtedy
nad ďalšou existenciou tejto vzácnej kultúrnej pamiatky visí
otáznik. Kostol osirel a začal pustnúť. Svojmu pôvodnému účelu slúžil
iba raz v roku v čase odpustovej slávnosti. Našťastie, skupina zanietených
rodákov vytvorila občianske združenie Stephanus, ktoré začalo vyvíjať snahy na
jeho záchranu. Počas letnej sezóny ho začalo sprístupňovať verejnosti
a organizovať kultúrne akcie a zbierky na financovanie udržania a
najnevyhnutnejších opráv objektu. V súčasnosti túto úlohu prevzala obec, ktorá
má kostol v erbe ako pamiatku na svoju historickú predchodkyňu.
Kostol sv. Štefana Kráľa je národná kultúrna pamiatka. Dal ho
postaviť barón Wolfgang Vecsey a od jeho vysvätenia v roku 1780 až do roku
1993, teda 213 rokov, sa v ňom pravidelne konali bohoslužby. Barokovo-rokokový
jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria a širokou dvojvežovou
štítovou fasádou má hlavný oltár a dva rokokové bočné oltáre. V interiéri
dominujú štukované barokovo-rokokové ornamenty na klenbových poliach. Súčasťou
interiéru bola aj mramorová krstiteľnica, ako aj večná lampa či liturgická
súprava.
Svojou lokalizáciou v blízkosti VN Veľká
Domaša kostol dominuje svojmu okoliu a je objektom záujmu nielen
turistov, ale aj maliarov či fotografov. Stal sa aj miestom, kde návštevníci
spomínajú na svojich príbuzných a známych, ktorí zahynuli vo vodách Domaše. V
súčasnosti sa v kostole stretávajú veriaci každú sobotu pri bohoslužbách aspoň
počas letnej turistickej sezóny. Odpustová slávnosť sa koná pravidelne v okolí
sviatku sv. Štefana Kráľa – 16.augusta. Od roku 2019 môžu turisti obdivovať
kostol aj z paluby výletnej lode Bohemia.
Tým, že tento sakrálny objekt prišiel
v roku 1993 o svoju farnosť, sa jeho ďalšia existencia výrazne
skomplikovala. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že to nie je jediný
kostol bez farnosti. V súčasnosti už mnoho kostolov len smutne stojí bez
využitia a spomína na časy svojej zašlej slávy. Budovy kedysi plné života
čakajú na to, aby sa do nich život vrátil. A je na nás pokúsiť sa nájsť im primerané
využitie. Konkrétne v tomto našom prípade by to mohlo byť využitie hlavne v
rámci cestovného ruchu, či ako akési múzeum zatopených obcí, koncertná či
výstavná sieň, samozrejme aj s využitím podľa pôvodného účelu, a tým je Boží
kult, lebo aj keď sa všeličo pozmení, kostol svojou architektúrou a zariadením
vždy bude a má pripomínať prítomnosť Boha vo svete.
Možností je viac a aj v tomto prípade
platí: kto chce, hľadá spôsoby...Otázka znie, či existuje niekto, kto chce
kostol zachrániť a je ochotný urobiť preto nevyhnutné kroky aj za cenu námahy a
výdavkov.
Karol Dučák
Autor fotografií: Martin Miner (OZ Stephanus)
Zaujímavé... A nádherné fotografie...
OdpovedaťOdstrániťDosiaľ som na tom mieste nebol, ale rád by som ho navštívil.
na záchranu ruin a zrúcanín hradov sa peniaze nájdu vždy aj keď nikdy nebudú plniť žiadny účel.....tak na záchranu tohto nádherného kostola sa nehlásia ani rodáci , ortodoxní veriaci......či je to pokrytectvo???
OdpovedaťOdstrániť